-
Cesta
Pred sebou mám 200km jazdy, na konci ktorej ma čaká nekonečne nudné obchodné rokovanie. Obloha pod mrakom, jemné mrholenie, preplnený hlavný ťah na Banskú Bystricu…Po pár kilometroch sa vďaka všadeprítomnej špine mení čierne báwo na neurčitú sivú siluetu a zapadá do davu ostatných viac – menej rovnako sivých približovadiel. Z rádia hlásia dopravné správy (búračka pri Žiari a pol hod zdržanie) a púšťajú niečo príšerné na spôsob afektovaného paviána. ( asi britny spe….odpusťte ale naozaj neviem ako sa píše ).. Kilometre ubiehajú a situáciu nezachraňuje ani uslintaný dopravák ktorý sa mi snaží dokázať, že vtipy o policajtoch vlastne nie sú vtipy……
Toto nie je zlý sen, ale realita. Realita bežnej premávky, kde sa naše milované tátoše menia na špinavé mátohy, ktoré sa vlečú v kolónach za kamiónmi, alebo v tých kolónach rovno stoja. Realita, v ktorej je každý kilometer vyvážený tonou stresu. Realita, kde nie sú parkovacie miesta a kde na konci cesty nie je nič iné ako chaos bežných dní..
Jestvuje vôbec spôsob ako uniknúť s tejto reality??? Áno.. Prezradím Vám môj vlastný recept.
Najskôr malá odbočka. Vyrastal som na čundroch, výletoch a „šlapačkách“. Patrím medzi ľudí, ktorí mali to šťastie že pocítili mágiu noci a ohňa. Mal som to šťastie že viem ako chutí noc pod hviezdami a aké dokáže byť ráno človeka, ktorý má ako cieľ svoje vlastné putovanie… Mám stále to šťastie, že letný podvečer znamená pre mňa spomienku na potulky, ktoré dokážu dať slobodu.. Toto všetko som prežil, keď som mal „násť“. A navždy ma to zmenilo..
Takže aký je môj recept na sivú realitu ciest? Predsa správne auto.. Auto, ktoré vám dá pocit slobody. V ktorom zabudnete na to, že v pondelok Vám v práci pribudne ďalší vred a že vlastne ani neviete, ako prežijete do piatku. Pre mňa osobne je to niečo bez strechy.. Ale stále je to príliš všeobecné. Zúžim teda výber.
Skúsim prirovnať všetky tie kabria, roadstery, cc čka k motorkám. Motorky osobne delím na tri veľké skupiny, ktoré majú svoj zrkadlový obraz medzi autami . Upozorňujem, že je to moje súkromné triedenie.
1) cestovné skútre. Motorky bez duše.. Majú svoj protiklad vo všetkých tých nemastných neslaných ccčkach a kabriach. Sú väčšinou štvordverové s predným pohonom a v poslednej dobe dokonca ROPAKY.. Chutia ako jahody z polystyrénu ..
2) Jogurty.. Takmer závodné stroje.. Protiklad je jasný. Všetky superšporty bez strechy. Mám k nim nekonečnú úctu a vlastniť ich je privilégium.. Ale nie je to celkom ono.. Stovky koní, ich cena a prestíž udusia pocit slobody a voľnosť..
3) Všetky „naháče“ , choppre a im podobné… A ich náprotivok? Roadstery.. Čokoľvek od miaty po boxtera
Uhádli ste… Zázračným liekom je pre mňa tretia skupina… Auto ktoré má dušu a emócie.. Auto, ktoré Vám vráti pocit slobody. Žrebec, ktorý sa s Vami vydá na závod s časom aby vzápätí ticho pokojne stál, keď vy budete zasnene pozerať do ohňa pod hviezdami. Žrebec, ktorý Vás prevezie pod svetlami bulvárov a bude z neho sršať sila a istota napriek tomu že jeho domov je v samote ciest, kde sa nedá na nič hrať.
Žrebec, ktorý vráti do Vášho života poznanie, že cesta je niekedy najkrajší cieľ..
Epilóg:
asfalt sa krúti ako šialený had.. Cítim vôňu lesa a letného večera. Vnímam symfóniu koní, ktoré sa ženú k obzoru… Neviem kam idem a ani ako dlho pôjdem. Opantávajú ma tóny božských Red Hot Chili Peppers….Som len ja , 350z-ko, vietor vo vlasoch…a cesta
Nafta, benzín , hybrid..?? Nový bojovník
7 Responses to Cesta
[1]
18. 1. 2008 v 1:48peter
skvele! Mas palec hore 😉
[2]
18. 1. 2008 v 7:36Dinar
Pokud jde o text, tak na mě trochu moc patetické, ale jinak ti rozumím dokonale. Křižuju republiku celkem často, ale kdy jsem jel naposledy po D1, už ani nevím. Za to vím, jak skvělé silničky jsou třeba na Vysočině, tam se člověk nenudí, nádherná krajina a k tomu levá pravá horizont, jen občas předjede traktor. A když se k tomu přidá to správné auto dávající pocit svobody, jak píšeš, pak je to dokonalé. Ano, roadstery, nepraktické, malé se spoustou hluku a větru, ale jak je člověk párkrát zkusí, propadne jim. 🙂
[3]
18. 1. 2008 v 8:21Ondoree
Len potichučky, aby nepočuli – malé lietadlo stojí toľko, čo lepšie osobné auto. „Vodičák“ je síce drahší, ale potom stačia len pravidelné kontroly lekára a hurá na cesty – letiská sú aj v mestečkách o ktorých by ste to nepovedali. Hodí sa to k partnerom, ktorí za vami prídu priamo na letisko, ale nie je problém objednať si na tých pár km taxi a doviesť sa na miesto určenia, stále bude cesta bez stresov a s oblohou nad hlavou… Skoro akoby ste v mladosti chodili na vandre 😉
[4]
18. 1. 2008 v 9:12Dinar
Ondoree: malým letadlem nejspíš myslíš UL, s jeho použitím jako dopravního prostředku to není ale tak jednoduché, totiž příliš závislé na počasí. Na odreagování je UL dobrý, i když taky to většinou vydrží jen po nějakou dobu. Ale létání je na jinou debatu. 🙂
[5]
18. 1. 2008 v 10:07Ondoree
Jasné, počasie rozhoduje vždy, ULL je v našich pomeroch vzdialeností príjemný základ na lietanie, no a ak to nestačí, vyššie sa dá ísť vždy. Ale to už je na iný server, len som chcel šepnúť, že stres na zemi je možné vymeniť za príjemný relax vo vzduchu, zatiaľ tam nieje tak plno ako na cestách 😉
[6]
18. 1. 2008 v 10:58Dinar
Ondoree: jo, s tím souhlas, neznám lepší psychickou ozdravovnu než když dobře polítáš. 🙂
[7]
19. 6. 2008 v 18:02blablinza7
pěknej článek…A které auto mi dodá ten slastný pocit svobody?Renault twingo,které vlastním to asi nebude:(
Pro přidávání komentářů se musíte nejdříve přihlásit.