– tlakový (tvarový) odpor 50-80 %
– indukovaný odpor 0-30 %
– prúdenie chladením a ventiláciou 8-20 %
– povrchové trenie 3-10 %
– vírenie vzduchu kolesami do 5 %
S viskozitou vzduchu má čo dočinenia odpor povrchového trenia. A ten ako vidno, má minimálny podiel na celkovom odpore vzduchu vozidla. Preto zmena viskozity vzduchu pri zmene teploty nič dramatické na odpore vzduchu automobilu nespôsobí. Ale keby niekto predsa len chcel vedieť, ako sa mení viskozita vzduchu s teplotou, tak tu je link, kde sa dajú nájsť konkrétne hodnoty aj názorný graf-
]]>Ako som písal v diskusii predchádzajúceho blogu, čítanosť blogov je dosť mizerná. Čítanosť recenzií nových áut je obstojná, ale pri starších autách je to tiež veľká bieda. Preto bolo fajn, že v dobách minulých redakcia upozorňovala na dobré recenzie áut na moje.auto.cz medzi hlavnými článkami. Takto sa dobré recenzie aj nezaujímavých áut dokázali „presadiť“. Bohužiaľ, v súčasnosti redakcia nevyvíja žiadne aktivity, aby podporila tvorivosť svojich čitateľov. Niet veľa dôvodov, aby sa „pasívny“ návštevník tohto webu vyburcoval k nejakému tvorivému činu.
]]>Při vysoké teplotě se dostane méně vzduchu do motoru. S vysokou teplotou klesá čelní odpor, ale taky účinnost motoru.
]]>Jinak…Až bude 35 °C, musím zkusit maximálku. 🙂
]]>