• Rande na modro

  Publikováno: 9. 5. 2011

  Booty call

  Raz vecer mi zvoni telefon… – pod dole, guma, mam tu nieco, co sa ti bude pacit. – To mi netreba hovorit dvakrat, trojskok z pyzama cez trenky do dzinsov, na hniezdo na hlave kapucu – kam ides, kto ti volal? – …jo, jo, aj ja teba, milassik…pridem zachvilu… –

  Vytahu to trva vecnost, berem radsej schody, po troch…kurna, dufam, ze to nebude nejaka volovina a excitoval som sa zbytocne. Pri vchodovych dverach uz vidim, Bandy nikdy nesklame, mava na mna klucikom s modrobielou vrtulkou v strede. – Bereme ho zajtra na hory, ale dnes som s nim na teba myslel.- To je od teba velice pjekneee.– pravim cestou na parkovisko. Neda sa ho prehliadnut. Ta nebickovska metaliza, tie vrtuloidne disky, ten hrb na nose a ohavne Efficient Dynamics nalepky. V celej svojej krase, BMW X6 Active Hybrid. Juchuu..! (ci?)

  Meet and greet

  Co o nom viem? Nosorozec skladany v Amerike v Spartanburgu, dvojnasobne predychany 8-valec z xDrive50i ktoremu pomaha rozkotulat sa hybridna jednotka troniaca na vrchu. To preto ten hrozivo vyzerajuci schodik na prednej kapote. 485 koni vykonu, pohon na vsetky styri, z nich v zadu dva valce sirsie ako kedysi mavalo Lamborghini Diablo obute do zimnych Pirelliek. A taktiez dvere, volant, sedadla, bla, bla, bla…tolko na prve rande staci vediet.

  S ladnostou podstreleneho srnca sa vysvihnem na sedadlo vodica. Kurnik, okamzite musi ist nizsie. Mackam gombik smerom dole, nishta vyse. Som na prizemi. Uff, nieje to zle, sice preferujem nizsi sportovejsi posed, ale na radoby SUV to je super, rozhlad ako zo skokanskeho mostika, Smarty odtialto vyzeraju ako krtince. Volant ma chytil za srdce – opak idealneho chlapa – maly a tlsty. Palubovka ako z Endeavoru. Velky displej, zopar vysoko technickych gombikov a joystick automatickej prevodovky. Biela koza na pohodlnych kreslach. Benzinacik dorazil domov.

  Smiem prosit?

  Stlacam START/STOP gombik. Ticho. Bandy sa skeri od ucha k uchu. Jaaaj, jasnee…elektrika caka, benzin este netece. Tak teda automata do R. Musim si ho otocit. Na displeji kde este pred chvilou svietila mapa navigacie sa zrazu zobrazi obraz okolia auta. Volant plny rajt, pustam brzdu, predne senzory pipaju, zadne senzory pipaju. Neviem kam skor kukat. Zrkadla? Priamo do zadu? Na displej? Zverim sa do ruk techniky – volim tretiu moznost. Ajtak je to ako otacat remorker na Drazdiaku. Zacuvane, sup tam D-cko a ide sa. Nohu na plyn a…

  Ticho. Ako na lietajucom koberci cez parkovisko, na cestu. Elektrika ruluje a ja sa zacinam mimovolne usmievat. Parada. Iny pocit. Zo zadu trubenie…dobre, dobre, sak idem, sa nepototo…stlacam plyn do tristvrtky. Milisekunda ticha a potom nervne zabrucanie. Ahaaa…medveda sme zobudili. Odhodlany zatah a smutok v ociach ponahlavsieho sa nasledovnika. Pekne, pekne, ale teraz dost bolo santenia, privadzac na dialnicu absolvujem zasa pekne na elektrinu, dobijeme baterky.

  Hybrid, nehybrid, raz ten pedal na podlahu musel. Tlak do sedadiel nieje nijako ohromujuci, dieslaciky to vedia este lepsie. 150 km/h som ani nezaregistroval, pri 1,5 stupni Celzia, tme a mrholeni 200 km/h staci…mne, X-ka by este odhodlane cvalala dalej. Nie zle na auto s odporom vzduchu dvojkridlovej skrine.

  Dialnica je nuda, dolu na okresku by to chcelo. Vyjazd beriem sportovo, auto sa skoro nenaklana, drzi na ceste ako lepidlo ale tie dve tony pohonu, motora a technologie neobabres. No, motorkarov by som s nim zrovna nenahanal po zatackach, ale na takeho bobanka je to slusne, ziadna morska choroba sa nekona. A podho do dediny. 50 km/h poslalo benzinoveho grizlyho zasa na kute a tak nasleduje ticha pokojna plavba po asfalte. Je to fakt vymakane! Tesim sa ako male dieta. Vykusujuci sa teenageri na zastavke ani nezaregistrovali ako sa popri nich presuchla bledomodra potvora s dvoma pasaziermi.

  Pozvolna pridavam ku koncu dediny. Smer domov. Vypinanie a zapinanie osemvalca je bezproblemove a zrelaxovane aj pod plnym plynom, v Mnichove to fakt vedia. Cesta do mesta prebieha pokojne, ani biele Scirocco nebolo hrave, tak prevodovka voli sedmicku a posiela motor do otackovej pivnice. Pohoda, klidek, tabacek. S-ko ani radsej neskusam. Nemozem si pomoct, v sportovom mode mi pride kazdy automat nejaky hekticky a auto cele nepokojne. D-cko uplne staci.

  Napije sa a potom vykrikuje

  16.7! Ten palubak si zo mna robi prdel! 16.7!? A to som sa tu motal dedinou bez motora…a tatovskou jazdou spaet domov… toto je vdaka? 16.7!!!? Dobre, dycham, zimne dvaciny, kusok dialnice a dve akceleracie. – Ocuj Bandy, tych brozurovych 9.9 na 100 km mimo mesta by sme dosiahli akurat keby sme ho tak 50 km tlacili.-

  No nic, jazdit na spotrebu uz nema zmysel. Tak aspon este jeden gun-start na semafore, na rozlucku. Oranzova. Tehla. Klikanie pred cervenym polom. Ruky hore. Kurna, ta “sviznost” je navykova. Ale zvuku nieco chyba. V kabine to zneje celkom utlmene a velmi mechanicky. No jo, aspon z vonku si uziju to nadherne sonorne bublanie ake vyluduju len parniky s osmimi kominmi. To je trochu skoda.

  Zavolas mi?

  Zabuchujem dvere. – Kolko?- Noo, 100.000 a jednu Fabiu RS k tomu tak ako tu stoji.- Nemyslis vazne! – Ale ten zvuk bol fasa, nie? – Hmm…pravdu povediac, viac ma nadchla ta jazda bez motora, lebo inak je to viac dynamic jak efficient, velmi active avsak malo hybrid a v kufri ani psa neodvezes, yorkshir ti tam nevyskoci a cuvac sa nezmesti. – Tak co, radsej Priusa? – Nie, dakujem, vysavac uz doma jeden mam. Bral by som radsej X5 xDrive40d a za tu cenu by som si este jednu 30d dokupil do zalohy. – Hmm. – No, a to by bol este aj zubarsky usmev na pumpe. – To hej. – Kazdopadne, velka vdaka, ze si na mna myslel, bol to zazitok, je to super hracicka, skamaratis sa s vela pumparmi. A nesanti s nou celu noc, zajtra cestujete…-

  PS

  Pre vsetkych zvedavcov BMW Slovakia X6 Active Hybrid stranka, resp. ceska verzia.

  Dalsi prispevok planujem uz coskoro, bude na vas cakat v predstihu tu.

  Vas Benzinacik

Dinka z lepsej spolocnosti Hello world…