„Počuj, si si istý, že to nemeria spotrebu na 50 km?“ – pýtam sa Bandyho, ktorý už nejakú tú minútku s rukami vo vreckách čaká, čo zo mňa vypadne. 5,3 (!) ešte raz, pre istotu slovne päť celých aj tri desatiny litra prosímpekne. Toto 170 koňové hebiedko postavené na osemnásť palcových valcoch absolvovalo moju testovačku so spomínanou priemernou spotrebou. Už aj ten najzákernejší palubný počítač podhodnotí spotrebu maximálne o pol litra. Ajtak. Nemám slov. Beťár jeden volfsburgský, nenaučili ho doma poriadne jesť. Bandy na znak uznania vytiahol ruky z vreciek. Sa zamyslel, kedy on naposledy videl na svojom palubnom niečo, čo začínalo päťkou.

Všetko je politika
Dobre, treba  uznať, že  som zrovna nešiel preraziť plynovým pedálom olejovú vaňu. Jednak, kým som sa preklikal všetkými príplatkovými funkciami a vychytávkami v tomto exemplári, prešiel som 15 kilometrov čumiac viac na palubnú dosku ako na cestu, dvak, mal som prísny zákaz z tohto Pašíka spraviť niekde pri ceste jeden a pol tonovú bielu ozdobu nejakého stromu. Budiž, užívali sme si s Bandym nepozorovateľné preradenia v automatickom móde a spolu sa pohoršovali prečo vnútorné okraje predných kožených sedadiel sú z ohavnej čiernej látky. Ak si páni v automobilke mysleli, že spupný pohľad hrdých majiteľov na tieto miesta nikdy nezavíta, kruto sa mýlili. Tento drzý detail by som išiel suverénne reklamovať. Keď si priplácam za kožené čalúnenie sedadiel, tak čakám, že bude kožené a nie, že to bude najdrahší nemecký patchwork.

Sme sa s Bandym tak zdravo nasrdili až som musel stiahnuť klímu o stupeň. Bandy niečo skúšal, že on si na svojej polovici nechá teplotu rovnakú, túto možnosť som mu však v rámci schvaľovacieho konania z miesta vodiča zamietol. Už vidím, ako si to odpykám, keď vyprchá moja nadvláda nad autom.  Našťastie tetuška z navigačného systému nás chlácholivým hláskom presvedčila, že je načim niekam odbočiť, inak nám dôjde cesta.

Skutočne, Passat je vynikajúcim autom na rozpory. Zvonku dnu neprenikne ani hlások, v opačnom smere detto. Riadenie je okolo priamej polohy hluché ako delostrelec vo výslužbe, takže nech akokoľvek šermujtete v zápale rukami, žiadne akútne riziko nehrozí. Nieje to však kritika, je to u Volkswagenov úzus a myslím, že nikto nič iné nečaká. Týmpádom je zabezpečené, že aj keď ste nervózny, auto je stále zrelaxované a rozvážne. Na hopsanie medzi kuželmi sú predsa zadokolky z iných nemeckých tovární. Kde 170 dieslových koní šklbe prednou nápravou, máte byť vďačný za každú pokojnú chvíľku s volantom v ruke.

Tmavé zadné sklá a prebytok miesta robia z druhej rady ideálne miesto pre názorovo nekorektných politických disidentov. Pripútať ich tam pásmi a máte kľud. A ak by nebodaj ešte vyrušovali, čaká ich kufor. V preklade obrovská čierna jaskyňa ktorú Pašík skrýva za zadným vekom a otvára ju na povel. Inak praktická funkcia pre ašpirujúcich samoúnoscov ako bol onehdy synátor nášho bývalého najvrchnejšieho. Zviažete sa, na diaľku si otvoríte kufor, vhupnete tam a zavriete. Šoférovať sa vám síce bude odtiaľ ťažšie, ale ak to zvládol ten kvietok belavý zo Svätého Jura, tak to zvládnete aj vy. Vyhodiť sa potom sám pred rakúsku policajnú stanicu a pri tom aj schovať auto bude už hračka.

———————-

Ako obvykle, dokončenie a fotky sú na Benzinacikovi na Bloggri. Prelúskajte aj históriu, je tam už zopár pekných autíčok.

A navštíviť ma môžte aj na Facebooku, kde je ešte kopec fotiek a Twittri. Budem sa tešiť a ďakujem každému, kto číta!

Váš Benzinacik