Dievčinka, teba je ale vážne škoda… Preženie sa mi hlavou pri každej pesničke ktorú mi tlačí do uší kvalitný audio systém. Dnes som v zajatí dvoch dám. Sluch má pevne vo svojej moci už dávnejšie zosnulá Aalyiah. Jej greatest hits album je soundtrack ako stvorený pre dnešný nádherný jesenný deň.  Ostatné zmysly zamestnáva moja neskonalá talianska láska. Nikdy jej nepoviem inak, pre mňa bola už od začiatku a na veky vekov bude, iba Julinka.

Pomalé beaty, slnkom zaliate cesty, slnečné okuliare. Nikam sa neponáhľam, nemám cieľ, nepozerám na hodinky, netestujem. Dnešok si užívam. Nejazdím v ničom rýchlom, v ničom veľkom, okázalom, drahom, hlasnom, farebnom alebo iným spôsobom výraznom. Napriek tomu sú všetky pohľady moje. Kedykoľvek zastavím na križovatke, kdekoľvek vystúpim. Na pumpe, na parkovisku. Bez ohľadu na vek, pohlavie, národnosť alebo nebodaj vierovyznanie. Zbieram úsmevy. Je to perfektné. Také niečo sa dá zažiť iba s Julinkou. Ona nikdy nežiarli, ona neodvráva a keď jej je dlho, s majestátnosťou jej vlastnou ma odvezie kamkoľvek. Ak existuje pojem objektívnej krásy v automobilovom svete, tak je to ona – Alfa Romeo Giulietta.

Pulz doby

Taliani to vždy vedeli s dizajnom, myslím, že na tomto sa zhodneme. Avšak aj na už obvykle vysoký štandard je toto auto majstrovským kusom. Priznám sa, už dávno som tak dlho nestál na parkovisku a neobzeral si dizajn tak dôkladne a tak mĺkvo. Čierna…vraj kašíruje. Nie v tomto prípade. Na slnku sa jasne črtajú odlesky do višňovo bordovej a dávajú vyniknúť každému záhybu, každej ploche a každému prelisu dokonalého plechového kabátu. Neexistuje jediný uhol z ktorého by sa dalo karosérii čokoľvek vytknúť. V predu dominuje všetkým cestám aj necestám zaoblený noštek ukončený trojuhoľníkovou maskou nazvanou Scudetto. Aaah, už len ten názov… Tento prvok by mal pripomínať víťazný pohár ako odkaz na úspechy Alfy vo svete motoršportu, vo mne to však evokuje skôr akoby srdce celého auta a dajme tomu aj značky ako takej. V spojení s náramne prepracovanými zatmavenými prednými svetlometmi pozerá Julinka na svet sebavedomo, nie arogantne, zamračene, avšak nie prísne, vyzývavo, nie lascívne.

Bočný profil taktiež nemá chybu. Stúpajúca línia okien a umne schované kľučky zadných dverí evokujú prikrčený postoj. Julinka vyzerá v stoji dynamickejšie ako akékoľvek iné auto pri 100 km/h. A ten zadoček. Stojím za ňou, sklenený pohľad a jediné na čo sa zmôžem je pomalý slastný povzdych. Ten tvar, tie nádherné diódové svetlá, ktoré v prítmí tvoria nezameniteľnú slučku z oboch strán. Chrómová koncovka výfuku, decentný spojler a mohutný Alfa Romeo znak. Opodiaľ parkuje biely Golf poslednej generácie, čož je vskutku podarené auto. Oproti Julinke však vyzerá ako pokrkvaná guča plechu s výfukom. Štýl si proste nekúpiš…

Artwork

Posledný krát prejdem končekmi prstov po krásnej vyleštenej metalíze smerom ku kľučke predných dverí. “Ak máš aj interiér taký premakaný ako exteriér, emigrujeme spolu za lepšími zajtrajškami…” mrmlem Julinke do uška ešte skôr než nastúpim. Závan novoty. Koža a látka. Športové sedadlá s vyšitým logom značky. Víta ma síce tučnučký ale na môj vkus trochu moc vypuklý volant. Radiaca páka a palubovka majú….a viete čo….koho to vlastne zaujíma… po prvé, ako som povedal, dnes netestujem, dnes si užívam. Po druhé, každý, kto sa opováži na Julinku aplikovať racionálne meradlá by sa mal nad sebou zamyslieť. Po tretie, môžem len vášnivým obhajcom kvality nemeckých interiérov vrelo odporučiť ísť nachvíľu pookriať do tejto novodobej Alfy. A po štvrté a finálne, áno, interiér je tiež taký krásny a prepracovaný ako exteriér. Bodka.

Štartujem. Klasickým kľúčom, klasickým otočením, klasicky dobre. Nie, tu sa nemusíme hrať na pseudo-modernu, nič nikam nemusím strkať, nikde nič nemusím stláčať, odklápať, vysúvať ani prepínať. Proste, keď ste cool od narodenia, respektíve v tomto prípade od výrobnej linky, takéto serepetičky k ničomu necháte na druhých, môžete si to dovoliť. Dvihnúť diódové obočie denného svietenia postačí.

Nakombinovať spojku, plyn a tlak na radiacu páku tak, aby sa Julinka ladne dala do pohybu nieje problém. Pedále idú ľahko, spojka má náramne dlhý a mäkký záber. Žiadne odhadzovanie ľavej nohy alebo pohybovanie prískokom nehrozí. Julinka je predsa dáma a žiadny hurón. Preraďovanie je radosť. Kratučké a presné dráhy potešia pri každom pohybe aj keď dorazy sú skôr gumové. Na zmenu stupňa stačí letmý pohyb zápästia, takže ruka si počas jazdy pohodlne oddýchne na čalúnenej opierke alebo na kolene spolujazdkyne alebo poprípade spolujazdca.

Dokončenie článku ako aj fotky nájdete ako vždy na Benzinacikovi.

A už sa aj socializujem na Facebooku a Twittri, tak tam mrknite.

Váš Benzinacik