„Počuj, si si istý, že to nemeria spotrebu na 50 km?“ – pýtam sa Bandyho, ktorý už nejakú tú minútku s rukami vo vreckách čaká, čo zo mňa vypadne. 5,3 (!) ešte raz, pre istotu slovne päť celých aj tri desatiny litra prosímpekne. Toto 170 koňové hebiedko postavené na osemnásť palcových valcoch absolvovalo moju testovačku so spomínanou priemernou spotrebou. Už aj ten najzákernejší palubný počítač podhodnotí spotrebu maximálne o pol litra. Ajtak. Nemám slov. Beťár jeden volfsburgský, nenaučili ho doma poriadne jesť. Bandy na znak uznania vytiahol ruky z vreciek. Sa zamyslel, kedy on naposledy videl na svojom palubnom niečo, čo začínalo päťkou.

Všetko je politika
Dobre, treba  uznať, že  som zrovna nešiel preraziť plynovým pedálom olejovú vaňu. Jednak, kým som sa preklikal všetkými príplatkovými funkciami a vychytávkami v tomto exemplári, prešiel som 15 kilometrov čumiac viac na palubnú dosku ako na cestu, dvak, mal som prísny zákaz z tohto Pašíka spraviť niekde pri ceste jeden a pol tonovú bielu ozdobu nejakého stromu. Budiž, užívali sme si s Bandym nepozorovateľné preradenia v automatickom móde a spolu sa pohoršovali prečo vnútorné okraje predných kožených sedadiel sú z ohavnej čiernej látky. Ak si páni v automobilke mysleli, že spupný pohľad hrdých majiteľov na tieto miesta nikdy nezavíta, kruto sa mýlili. Tento drzý detail by som išiel suverénne reklamovať. Keď si priplácam za kožené čalúnenie sedadiel, tak čakám, že bude kožené a nie, že to bude najdrahší nemecký patchwork.

Sme sa s Bandym tak zdravo nasrdili až som musel stiahnuť klímu o stupeň. Bandy niečo skúšal, že on si na svojej polovici nechá teplotu rovnakú, túto možnosť som mu však v rámci schvaľovacieho konania z miesta vodiča zamietol. Už vidím, ako si to odpykám, keď vyprchá moja nadvláda nad autom.  Našťastie tetuška z navigačného systému nás chlácholivým hláskom presvedčila, že je načim niekam odbočiť, inak nám dôjde cesta.

Skutočne, Passat je vynikajúcim autom na rozpory. Zvonku dnu neprenikne ani hlások, v opačnom smere detto. Riadenie je okolo priamej polohy hluché ako delostrelec vo výslužbe, takže nech akokoľvek šermujtete v zápale rukami, žiadne akútne riziko nehrozí. Nieje to však kritika, je to u Volkswagenov úzus a myslím, že nikto nič iné nečaká. Týmpádom je zabezpečené, že aj keď ste nervózny, auto je stále zrelaxované a rozvážne. Na hopsanie medzi kuželmi sú predsa zadokolky z iných nemeckých tovární. Kde 170 dieslových koní šklbe prednou nápravou, máte byť vďačný za každú pokojnú chvíľku s volantom v ruke.

Tmavé zadné sklá a prebytok miesta robia z druhej rady ideálne miesto pre názorovo nekorektných politických disidentov. Pripútať ich tam pásmi a máte kľud. A ak by nebodaj ešte vyrušovali, čaká ich kufor. V preklade obrovská čierna jaskyňa ktorú Pašík skrýva za zadným vekom a otvára ju na povel. Inak praktická funkcia pre ašpirujúcich samoúnoscov ako bol onehdy synátor nášho bývalého najvrchnejšieho. Zviažete sa, na diaľku si otvoríte kufor, vhupnete tam a zavriete. Šoférovať sa vám síce bude odtiaľ ťažšie, ale ak to zvládol ten kvietok belavý zo Svätého Jura, tak to zvládnete aj vy. Vyhodiť sa potom sám pred rakúsku policajnú stanicu a pri tom aj schovať auto bude už hračka.

———————-

Ako obvykle, dokončenie a fotky sú na Benzinacikovi na Bloggri. Prelúskajte aj históriu, je tam už zopár pekných autíčok.

A navštíviť ma môžte aj na Facebooku, kde je ešte kopec fotiek a Twittri. Budem sa tešiť a ďakujem každému, kto číta!

Váš Benzinacik

Mám plán…

…a na ňom zakladám. Už ani neviem, kde som túto priblblú vetu počul prvý krát, avšak teraz sadla ako zadok na nočník. Nespočetné množstvo telefonátov, prehováranie, zaliečanie sa, diskutovanie, molestovanie. Dumal som, vymýšľal, suverénne a na facku organizoval čas sebe aj druhým. Všetko v mene tvrdohlavosti. Novej trojke nič nedarujem. Môže sa mračiť koľko chce.  Bude sa musieť postaviť svojim dvom najväčším konkurentom. Audiny a Benzy bokom a bez urážky, dnešok patrí trojkám.

Nemohol som spať. Snáď to všetko klapne. Netuším, pod akou šťastnou hviezdou som sa nachádzal, ale konštelácia je náramná. Tri generácie trojky, tri rozdielne obdoby rovnakého motora, tri výkony, tri farby, tri výbavy, tri veľkosti kolies, tri kľúče…a tri hodiny ráno. Zasa budem pozerať ako žaba z prachu. Svitanie do dňa roka ma zastihlo v rozpoložení, bolo krásne. Slniečko. Sucho. A tri naleštené čistučké tátoše. Nemať uši, škerím sa dookola. Kávičku, zdvorilostný pokec? Načo, môj mozog sa už dávno vozil na húsenkovej dráhe. Chvíľu som sa len kochal. “Chlapci, budem na vás dobrý, ak budete vy dobrí na mňa“, prihováram sa plechovým fešákom keď beriem kľúče. Ideme na to!

Starý otec

Zakladal kráľovstvo. Bránil teritórium voči silným súperom už od nepamäti. Je rozvážny, skúsený, z jeho múdrosti profitovali mnohí. Nad zrkadlami sa už objavili prvé šediny. Vytvoril si meno, kto ho vidí, vie. Starne s gráciou, eleganciou a charizmou. Viac ako 80.000 bojových km naháňal strach Woflsburgským kniežatám, Ingolstadtským členom kruhov vyvolených a japonským nasledovníkom dynastie L(u/e)xusu.  Záprah 143 verných vraníkov poslušne odvádza svoju prácu ako kedykoľvek predtým. Sadám si dovnútra s pokorou.   “Ahoj starý priateľu, dlho sme sa nevideli.”

Sériové sedadlá v koži padnú ako uliate. Výborná poloha, volant, odsúdený na tenký veniec nedostatkom krížikov v príplatkovej výbave, je takmer kolmo na telo. Všetko tu kliká, nič nieje dochytané, ošuntelé, nepôsobí obstarožne. Neverím, že to už bude päť rokov. “Vidím, že si sa mal dobre. Ideme trochu zaspomínať?” Vychádzame z parkoviska. Zadný pohon pôsobí tak podmanivo ľahkonoho. Manuálna prevodovka sa s týmto motorom snáď narodila. Volant sprostredkováva nefiltrovanú mechanickú dobrotu, noštek z časov keď sa ešte nenosili denné maškarády vykrajuje zákruty bi-xenónovým pohľadom. Je to celé tak krásne autentické. Nepotrebujete navigácie, kamery, displeje, asistenčné vychovávateľky, taľafatky. Tu ste pilot. Aj v 50 km/h v dedine.

Otec

Neprebudený

Kde som sa vzal, tu som sa vzal, v sobotu ráno stojím v showroome v pre mňa celkom nekresťanskú hodinu. Nie sme ďaleko od Bratislavy napriek tomu mi jazda pripadala ako večnosť. Tešil som sa veľmi rozospato. Na svedomí to má zasa môj verný spoluslintateľ Bundáš – „Bude sa predstavovať nová trojka, nechceš sa pridať?“ Blbé otázky. Ruky vo vreckách zamrmlem od dverí na pozdrav a poďho odstrkovať ľudí, ktorí mi clonia vo výhľade…na kávovar. „Prosím Vás o jedno presso inak budem nespôsobilý.“ nástojčivo sa prihováram milému baristovi v BMW postroji. Obratom dostávam do ruky smrťáka v mikroskopickej šálke. Šup ho do systému. Otrasiem sa, vetrovku šmarím na vešiak a už pozná môj navádzací systém len jeden cieľ. Novú troječku vystavenú na obdiv v strede salónu.

Prvé letmé kolečko za sebou, pripletie sa mi do cesty predajca. Po chvíli zdvorilého konverzačného ping-pongu o run-flatoch, xenónoch, kilowattoch, koňoch a babách sa rozhodujem zarezať do živého. „Nevidím žiadnu odstavenú vonku, ako to vyzerá s možnosťou si zajazdiť?“. „Ľutujem, dnes môžme ponúknuť iba statickú prezentáciu, avšak žiadny strach, s jazdením na Vás určite budeme myslieť. “ Mhm, nebojte, platiť to bude vice versa, pomyslím si. „No jo, čo sa dá robiť, tak ja sa tu nejak prebavím.“ odpovedám kráčajúc k vodičovým dverám s vedomím, že kým sa gro príduvšej spoločnosti venuje rautu je okolo auta a v jeho vnútri ešte dosť miesta.

Nová doba

Šup dovnútra do opojného pachu novoty. Trochu sa pohniezdim na deklarovanom športovom sedadle vodiča. Je pohodlnejšie ako vyzerá, avšak trošíčku mi chýba to pevné zovretie v polohe sedmo z minulej generácie. Darmo, už aj v BMW musia prihliadať na spoluobčanov, ktorí radi a veľa papkajú. Ešte, že sa dá sedák stále predĺžiť a látkový poťah zabráni posúvaniu zadnice v bočnom smere pri bláznení sa. Čo sa vďaka Bohu nezmenilo je nízky posed a pocit, že ste súčasťou auta a nie, že ste naňho zhora prilepený. Či však váš entuziazmus zo sedadla a zemi budú zdieľať aj pasažieri za vami nechám otvorené, najmä ak v prípade, že nebudete opatrní im posunom sedadla na dno exekuujete špičky topánok aj s palcami

Ako správnemu egoistovi mi je však dumanie nad pocitmi pasažierov za mnou cudzie. Čo je dôležité je volant. Skoro bezo zmien premontovaný z novej jednotkovej rady je malý, tučný, technokraticky moderný, proste výborný. Nastavovať sa dá vo všetkých smeroch a je na vodiča nasmerovaný kolmo, čiže riziko van-ového alebo nebodaj SUV-čkového pocitu nehrozí. Zatváram dvere s dokonalo utlmeným dunením. Miesto na rozdávanie vyzerá inak. Stredový tunel je široký, vysoký a zakončený kongeniálnym voličom automatickej prevodovky nad ktorým sa rozplývam v každom BMW. Konečne sa nasťahoval aj do trojky a je tam ako doma. Neďaleko sa na vás škerí už panel audio-systému a klimatizácie. Obe sú natočené k vodičovi avšak rozširujú stredovú sekciu palubnej dosky ešte viac. Resumé – cítite sa ako v dobre vyčalúnenej dokonalo spracovanej vani. Pri mojom posede som však bol trochu umrnčaný ohľadom dizajnu dverového panelu, ktorého rukoväť v piano laku zrovna vytŕčala tam, kam si to namierilo moje ľavé koleno. Neviem na kieho andela vymýšľali páni dizajnéri oblúk aj tam, kde ho netreba.

Spolujazdec má okolo seba vlastne to isté len v modrom a bez volantu. Nevynímajúc výhľad na obrazovku multifunkčného systému, ktorého ovládacie koliesko a tlačítka nájdete v každom prevedení troječky medzi sedadlami. Hravý ako vždy som začal náhodne stláčať bez rozmyslu všetky gombíky dúfajúc, že trafím aj ten, ktorým sa displej zasúva späť do palubovky. Nerabotajet. Mini televízor vytŕča do priestoru napevno, zaklapnúť ho môžte len raz a to kladivom. Hlavu do dlaní – tomu sa hovorí inovácia nasilu. Jednak je celá tá nádhera kompletne netienená, dvak trčí z inak do detailov prepracovaného interiéru do priestoru ako päsť na oko. Ak sa buchnete po vačku, dostanete väčší displej k navigácii ktorý nemá ďaleko od priemernej veľkosti tabletu. Vyzerať však stále bude ako by vám ho na palubovku nastrelili klincami Pat a Mat. Osobne som vyronil slzu za kaplnkou navigácie odchádzajúcej generácie. Iste, funkčnosť je iné kafe. Kontrast a farebnosť vám vypália oči, zo všetkými funkciami zabijete nejeden šedý zimný večer. Generácia hrajFón vo vytržení.

Pokračovanie môjho stretnutia s novou trojkou od BMW nájdete na Benzinacikovi na Bloggri! Budem sa tešiť.

Váš (aj na Facebooku, kde je ešte kopec fotiek a Twittri) Benzinacik!