Direktor

Nepraktické, malé, silné, pažravé, hlučné, tvrdé, hnedé s bledým interiérom a plátenou strechou. Nemá to chybu! To, čo by pri výbere rodinného približovadla spôsobovalo tatinom zástavu srdca pôsobí pri kabriolete ako najlepšie lákadlo. A teraz čaká na mňa. Ešte nikdy som pred testom tak často nechodil s hlavou otočenou k nebesiam. Oplatilo sa. Nech už tam hore počasie riadi sám pánbožko alebo len serendipita, v tomto prípade mi bolo maximálne naklonené. Ďakujem, na pár dní som bol riaditeľom zemegule.

Caffeé Latte
Nanovo popisovať dizajn Mini by bolo nosením dreva do lesa, konieckoncov nieje prvé a ani posledné, s ktorým som si potykal. Nedá mi však nepopísať niektoré detaily ktoré zo zlatučkého škriatka spravili, dámy odpustia, „kočkolap ako prasa“. Začína to všetko famóznou tmavohnedou metalízou. Je nenápadná, elegantná a neskutočne tomuto autu pristane. Najmä, keď je v zavretom stave aj zladená s hnedou farbou čapičky pre zlé počasie. Zabudnite na krikľavé farby a kontrastné pásy na karosérii. Tento Miník zhodil tréningové šušťáky a nahodil oblek od Armaniho na večer.

Čierne očiská, športový nárazník so zatmavenými dekoratívnymi otvormi. Z predu je kabrio sebavedomie samo, potrebnú presvedčivosť podtrhuje 184 koní a dva centrálne vyvedené výfuky vyludzujúce jeden z politicky najnekorektnejších zvukov aký dokáže vyprodukovať potentná jedna-šestka. Neexistuje kombinácia samohlások a spoluhlások, ktorou by sa dala opísať kulisa, ktorú si užívate pri akcelerácii a ubratí plynu pri otvorenej streche. Avšak ak by sa tento zvuk dal zhmotniť, prosím si ho aplikovať intravenózne. Tromfne ho snáď iba veľkohubý John Cooper Works, ten však je už kompletne utrhnutý z reťaze a niet mu pomoci.

Vnútrajšok sekunduje krémovou kožou potiahnutými sedadlami a čiernym klavírnym lakom na palubovke a dverách. Exteriér a interiér dokonalo ladia a bledé poťahy aj napriek 4000 najazdeným kilometrom nejavia znaky akéhokoľvek opotrebenia alebo znečistenia. Neznamená to však, že nebudete z vonku aj z vnútra v permanencii s handričkou, fešáka musíte udržovať čistého ako sa patrí, aby na bulvároch a uliciach žiaril. Celok vyzerá tak honosne až začínam mať neblahý pocit, že sa tu niekto poriadne vyšantil v zozname príplatkovej výbavy a výslednú sumu budem musieť dlhšie predýchavať. Než si však nechám pokaziť chuť bolesťou v peňaženke, idem krásavca ponaháňať po okreskách. Hore bez, samozrejme.

Pózu poprosím
Tehla na pedál, poskakovanie medzi autami, brzdy, podradenie, ručička otáčkomera v permanencii po červené pole, nepríčetný výraz tváre. To všetko sa teraz nekoná. Nie, že by na to CooperS kabrio nemalo gény, avšak k otvorenému auto mi to akosi nesedí. Oveľa napĺňajúcejšia je pomalá jazda s oknami dolu. Letný vzduch si veselo šantí v kabíne a vy sa odrazu nemáte kam ponáhľať. Mestské tempo sa takto dá absolvovať bez problémov. Predné sklo je dostatočne kolmé aj pre dlháňov a vytvára bariéru za ktorú sa môžete schovať. Posed na zemi je u MINI samozrejmosťou, takže výhľad vpred je obstojný. Taký Roadster rovnakej značky bude pri výške nad meter osemdesiat asi iné kafe.

Vytiahnutím všetkých štyroch okienok hore si vytvoríte útulný priestor pre mimomestské cestovanie. Nekonečno nad hlavou sa tak dá spoznávať už od teplôt okolo 20 stupňov Celzia za podmienky, že využijete schopnosti kúrenia. Do 120 km/h vás tak len vzduch zľahka šteklí na vrchole hlavy a okolo ramien cítite jemné vírenie. Vyššie rýchlosti si už žiadajú deflektor za predné sedadlá, inak sa pripravte na stuhnutý krk. Môj testovaný exemplár niečím takým nedisponoval, tak som večerné jazdy riešil kapucou. Ani za svet nezavriem tú strechu, keď kabrio, tak kabrio!

Ako obvykle, dokončenie a fotky sú na Benzinacikovi na Bloggri. Prelúskajte aj históriu, je tam už zopár pekných autíčok.

A navštíviť ma môžte aj na Facebooku, kde je ešte kopec fotiek a Twittri. Budem sa tešiť.

Váš Benzinacik

Som si takmer istý, že spektrum prvotných mysliteľných reakcií bude siahať od „nie, radšej knihu“ až po „sweet mother of G..!“ v závislosti od vzdialenosti vašej nežnejšej, krajšej a voňavejšej polovičky od monitora.  Nuže, prekérna to situácia bez univerzálneho riešenia. Ja som svoju jarnú hormonálnu vzburu pomerne úspešne skryl za oddanosť svojmu poslaniu automobilového slintateľa.

Metamorfóza
Kafka bokom, teraz som len jednu sprchu vzdialený od Jamesa Bonda. Každý vlas na hlave uložiť separé, nevyzerať učesaný avšak nemať na hlave kukučie hniezdo. Kravatu zaviazať, rozgajdať. Trafiť sa niekde medzi podomového obchodníka a idem z krčmy. So sakom opatrne. Nešikovný strih a vyzeráte ako šofér limuzíny z LA. Čisté sneakers – t. j. tenisky ktoré sa tvária štýlovo. Ten najdôležitejší výraz tváre a pred domom tmavé okuliare na frňák. Ešte aby som sa tomu autu nepáčil!

Aston Martin nikde. Snáď sa mi to kulminujúce ego zmestí aj do môjho približovadla.  Tempomat na šesťdesiat, jemné meškanie patrí k bontónu. Aj počasie vedelo, že keď sa predstavuje roadster, musí sa predviesť. Parkujem. Už ma čakájú. Flotila naleštených Mini až po horizont a v centre diania hlavná hviezda večera zahalená do semi-transparentnej pokrývky. Druhé Miňátko čo zhadzuje strechu.

Úvodné formality z krku sťahujem sa do úzadia presondovať situáciu. Stolíky prestreté, v strede showroomu improvizovaný tanečný parket, pozvoľna prichádzajúci hostia, dvaja hlavní organizátori vítajúci zúčastnených milým slovom a úsmevom. Všade roztrúsené dlhonohé kočky na ktoré vás zasnený pohľad príde na drahý rozvod. V pozadí tichá lounge-music. Tak sa to robí! A nijak inak. Až na tie kostýmy zajaca. Pripadá mi to prežité klišé. Čierne koktejlky ako uniforma by to boli spravili tiež, ale marketing asi nepustí.

Do tuhého
Pár úvodných slov, kultúrny program ktorý predviedol, ako to vyzerá, keď viete tancovať, ďakovačky sponzorom. Ubieha to rýchlo, ale teraz už tú plachtu dolu, andela! Nie som trpezlivý keď som hladný. Zrazu sa kde nič, tu nič zhŕkli okolo zakrytej kopy plechu baby. Už som vedel, čo sa chystá, foťáky sa tasili jedna radosť. Hurá! Nový Miník je tu.

Strieborná metalíza, čierne pruhy, zatmavené svetlá, čierne disky. Tá kombinácia mu pristane. Škrátkovi. Trochu prehovárania, kým dal dolu strechu a už ho aj išli kickať dobrým šampanským. Následne vykúpali v bublinkovom moku aj výtlačok časopisu ktorý v žiadnom prípade nemá ani jeden tínedžer schovaný pod matracom, Playmates z povolania nachvíľu nahodili zubárske úsmevy do oficiálnych kamier. To už všetkým nosy vytáčala vôňa mäska, ktoré sa grilovalo.

Či som Miníka nakoniec zbalil sa dočítate na Benzinacikovi na Bloggri! Je tam aj výber najkrajších fotiek, tak sa budem tešiť, keď tam zavítate.

Váš (aj na Facebooku, kde je ešte kopec fotiek a Twittri) Benzinacik.

V minulom prispevku sme si spravili kolecko z vonku, teraz prisiel ten spravny cas nakuknut a pookriat vovnutri vasho buduceho spolocnika na dlhe nocne a denne kilometre. Poznate to, akonahle len z dialky zacitite nieco, co by mohlo byt coskoro vase, mozok zaradi neutral, jazyk na podnebie a ako besny skrecok sa driete za volant len jazdit a jazdit – teda, pardon ak generalizujem, aspon u mna to tak je. Tento postup vsak pri sekacovi neodporucam. Tu je nacim drzat endorfiny na uzde a s chladnou hlavou postupovat systematicky.

Otvorte dvere pekne krasne dokoran a pozrite ich vnutrajsie vyplne. Znamky opotrebenia sa najskor prejavia na opierke laveho vodicovho lakta, na drziaku pre zatvaranie a otvaranie a na elektrickych ovladacoch okien. Niektore fabrikaty maju potiahnute ovladade okien totiz lacnejsou vrstvou gumy, ktora sa zvykne osuchavat. Nevyzera to pekne a treba to zohladnit v cene. Takisto spolahlivy indikator opotrebenia je prah vodicovych dveri, ktory byva okopany a osuchany. Tu netreba byt priliz pedantny, ak je vsak miera opotrebenia neumerna ku kilometrom, tak to svedci o nie velmi privetivom vztahu majitela k svojmu vozitku.

Volant a radiaca paka su klasiky. To uz urcite viete, ze ked sa lesknu, svedci to o vyraznom opotrebeni a to nehladiac na vyhotovenia v kozi alebo v plaste. Ak by som to mal ja osobne kvantifikovat, tak nad sto tisíc kilometrov sa vaecsina volantov zacne lesknut najmae na najnamahanejsich miestach, cize v polohe “tristvrte na tri” alebo aj na vrchole venca, kedze majstri sveta drzia predsa volant jednou rukou hore. Radiace paky su na tom rovnako. Ak sa vas vsak snazi predajca presvedcit pri osemdesiat tisic kilometroch, ze volant je po celom obvode ako zrkadlo, lebo si kazde rano dokladne natieral ruky lubrikacnym gelom a ze cisla prevodov na salt-pake nemusi byt predsa vidno, mentalne uz mozete radit spiatocku. A aby som nezabudol, hlavica rucnej brzdy a packy pod volantom co to napovedia tiez…

Trochu menej znamy ale rovnako spolahlivy tip su pedale. Len velmi malo aut ma pedale v kovovom prevedeni, a tam s tym nikto nic nenacachruje, tie sa relativne tazko menia a nie su najlacnejsie, cize opotrebenie sa lahko preskuma. Ovela vaecsia pravdepodobnost teda je, ze sa stretnete s pedalmi z umeliny, popripade s aplikovanymi gumenymi krytmi. S tymi je to zabavne. Oni totiz vydrzia aj do hlbsich sestcifernych kilometrovych vykonov aj ked po nich dupete ako splaseny slon. Pravidlom byva, ze su zoslapane na jednu stranu a ked u auta v stave deklarovanom “ako nove” vidite zoslapane derave a lajdave gumy na pedaloch, treba opatrne zacat vetrit. Trik je vsak aj v tom neuspokojit sa s krasnymi novymi krytmi pedalov. Su totiz lacne a vymeni ich aj trenovany primat, takze opatrne.

Sedadla kricia nesadat, ale pozerat! Vzdy, a to teda aj myslim VZDY odstrante ihned akekolvek potahy. Divili by ste sa co vsetko sa moze pod takym novym potahom sedadla skryvat. Vodicov sedak pekne skontrolujte na prepalene dierky alebo akekolvek cmuhy. Fajciarske auta su z pravidla lacnejsie ako nefajciarske, cize neopatrna cigaretka za volantom a pouzity popolnik neznamena len zazraty smrad ale aj cenove prizemie. Lava bocnica vodicovho sedadla trpi denno denne. Mrknite, ci nieje rozstrapkana, ci tam nieje osuchane calunenie alebo popraskana koza. Na to su nachylne najmae sportove sedadla s vyraznym bocnym vedenim. Nehambite sa pricuchnut k opierkam. Stuchnuty smradecek vam pripomenie tie sparne letne dni ked plazovi inzinieri v nevyschnutych plavacich galotach a bez tricka ohuruju za volantom svojimi spotenymi obsmuhnutymi telami krasky na prechodoch. Zdviha sa mi z toho zaludok. Resumee je dokladne tepovanie a antibakterialny sprej.

Zbytok kontroly vsetkych sedadiel je business as usual. Nastavovanie, pevne ukotvenie, posuvanie, opierky hlavy, cistota, celistvost calunenia. Zabere to cas, ale vyplati sa. A zapamaetajte si, ze najvaecie prekvapenia sa mozu ukryvat v medzerach. Tak pozor na biotopy, vlhkost, spinu, prach a ine hnusoby.

Nesud knihu podla obalu

Taak, a teraz je cas nasadnut a zoznamit sa s vasim detasovanym pracoviskom zoci voci. Len si pekne pohladkajte palubovku, ano, az pod predne sklo. Ona totiz niekedy lubi prasknut vplyvom slnecneho ziarenia a zmien teploty. Panel radia a klimatizacie je tiez vas kamarat, nemal by byt osuchany, chybajuce gombiky su no-go. Vsetko by malo byt obstojne poskladane, pri miernom tlaku by sa nemali jednotlive moduly posuvat alebo vrzgat. Ovladace by mali klast prirodzeny odpor a zapadat do aretacii. Zapalovac preverte na funkcnost a obzrite si tu cast, ktorou sa pripaluju cigarety. Nech totiz akokolvek cistite, odtial stopy nevycistite uz nikdy. Cize pouzity zapalovac sa rovna fajciarske auto, sa rovna usetrene eurose v penazenke.

Tri, dva, jedna, start! No, nie tak celkom, kym vystartujete na testovaciu jazdu, dostante klucik, kartu, gombik alebo uz cokolvek, co sluzi na k zapalovaniu do stavu, kedy motor este nebezi, ale elektrika do systemu uz tece. V tejto konfiguracii davajte setsakra pozor na mysacie kino pred vami. Kazde slusne auto vam totiz na privitanie zasvieti vsetkymi kontrolkami, ktore budu postupne zhasinat indikujuc tak, ze vsetko je v poriadku. V merku musite mat cervene (napr. motor, olej, brzdova a chladiaca kvapalina, ABS, airbagy etc.) a oranzove (zhavenie pri diesloch, stabilizacny system, etc.). Kazda servisna knizka obsahuje zoznam vsetkych kontroliek, tak netreba byt hamblivy a prejst si ich jednu po druhej.

Neverte nikomu! Pri indikatoroch a kontrolkach na palubnej doske sa konci akekolvek laskovanie. Obzvlast vycikani jedinci su totiz schopni vybrat poistku urciteho kontrolneho obvodu, pripojit dve nezavisle kontrolky na jeden obvod alebo na drzovku rozmontovat pristrojovy panel len pre to, aby zakamuflovali problem. Preto, ak nejaka kontrolka nezasvieti, dovidenia. Ak dve kontrolky zhasnu naraz (najmae pri opakovanych pokusoch), dovidenia. Nahle prebliknutie – hadajte co – vy viete – dovidenia! Standardne je totiz programovanie indikatorov nastavene na postupne zhasinanie a interval svietenia kazdeho sa pohybuje v ramci sekund, takze ziadny stroboskop. Poistna skrinka je, ako inak, povinna jazda.

Airbagy su drahy spas, to vieme. Co vsak s rozchnapanym autom s vystrelenymi vsetkymi vzduchovymi vakmi? Zial, niekedy idu zabrany bokom. Predok sa zaflekuje a pozvara, namiesto airbagov sa kupia imitaty fabrickych krytov so zodpovedajucimi napismi, vylestit, umyt a podho do predaja. Cize, skumavy pohlad venujte volantu a palubnej doske pred spolujazdcom. Vyskusajte si kryty v miestach, kde by mal byt airbag, poklopkajte po nich, ci nemaju napadne duty zvuk, skuste, ci pevne sedia a pozor aj na zlicovanie. Vo vseobecnosti, kdekolvek najdete v aute na plaste napis AIRBAG, dokladne ho presacujte. Moze ist o zivoty. Ako tip este dodavam, ze moderne auta mozu mat celu kopu airbagov – dva predne, dva bocne v prednych, dva bocne v zadnych sedadlach, hlavove zaclonove airbagy velakrat az do zadu a kolenne airbagy. Takze trpezlivost, rozvahu a dobru stravu.

Dalsie tipy ako aj archiv su na Benzinacikovi! A mozte ma prist pozriet aj na Facebook alebo Twitter

Nemozme byt vsetci specialisti. “No, vies, to si najlepsie zober nejakeho automechanika so sebou. Nemas nejakeho znameho?” toto je asi standardna veta, ktorou konci kazdy rozhovor dvoch laikov o nakupe jazdeneho auta. Robi sa mi z toho spatne. Akoby bolo samozrejmostou, ze kazdy ma v rodine aspon nejakeho automechanika a ked uz to nie, tak urcite minimalne musite mat kamarata, ktoreho bratranec z druheho kolena ma stryka, ktory chodil k babke na dedinu kde sused robi zavoznika pre autoservis, takze mate priam super kontakt na specialistu, ktory na nic ine necaka len sa s vami, odmeneny usmevom a krasou vasich oci, vyvazat aj s diagnostikou a inou technologiou po roznych regionoch republiky, popripade susediacich statov a kontrolovat ci nahodou nekupite zalostnu herku zamaskovanu pod “vyborny stav” v inzerate.

Takze zostava sa spolahnut na to, co vam povedia predajcovia alebo predavajuci, ktori prirodzene v prvom rade nechcu predat, chcu len vyrozpravat svoj pribeh ako ich zoslalo nebo predat prave vam neskutocne auto za smiesnu cenu nehladiac pri tom na vlastny profit ale na vseobecne blaho celej ludskej populacie. A vy, cely rozradosteny si potom odlomite z pernikovej chalupky este zopar kuskov na cestu, rozlucite sa so vsetkymi siedmimi trpaslikmi a duha vas dovedie az domov. Tvrde drogy bokom, takto to nefunguje. Ak by mal kazdy len super auta na predaj, kde by asi tak koncili tie chuchmavce plechu na ktorych sa polovodici ucili fyzikalne zakony v praxi? Kam by sa podeli tie kanagonom a zbytocnym plastom vytunene zazraky spoza bran rodinnych domov? Kde by dosluhovali vsetky tie firemne priblizovadla na ktorych radoby-manazeri rajtovali hlava nehlava po vsetkom, co bolo aspon trochu zjazdne?

Citrony

Co – to dokonca naznacili aj velmi mudri pani Akerloff, Spence a Stiglitz…ved, konieckoncov aj ziskali za svoj vyskum Nobelovu cenu za ekonomiu. A pokial pri znacnom pocte ekonomickych modelov sa nezainteresovanym dost tazko hladaju paralely s realitou, v tomto konkretnom pripade je to az krasne jednoduche. Totiz, tieto tri brilantne hlavy sa zaoberali v spominanom vyskume asymetrickym rozlozenim informacii. A co je este dolezitejsie, demonstrovali to na priklade trhu ojazdenych vozidiel. Bez zachadzania do komplikovanejsich detailov tento model ukazuje, ako sa vyvija trh v pripade, ze kupujuci zakonite ma menej informacii ako predavajuci o predmete predaja.

Predstavte si, ze chcete predat svojho milacika na ktorom ste poctivo kluckovali dlhe roky medzi vytlkmi na niecom, co naposledy za hlbokeho komunizmu pripominalo cestu. Travili ste cele vikendy rucnym umyvanim a lestenim, brali si dovolenky koli exaktnemu dodrzaniu servisnych intervalov. V zime ste sa upenlivo vyhybali idiotom na letnych gumach ktorych pohyb medzi autami pripominal pinball. Proste chcete predat svoje zachovale, sanovane, zboznovane a s citom jazdene auticko. Priduvsi kupca vsak povie, ze on sa tomu nerozumie, ze si nema ako overit, ze ste sa onho staral a ze na internete sa pohybuju ceny zhruba v takej a takej rovine a basta. Viac nema/neda. Resumee je, ze aj za nadpriemerne zachovale auto dostanete akurat tak priemernu cenu trhu. A vy sa vykaslete na predaj a odjazdite si svoje auto az kym nepojde do srotu.

O ulicu dalej vsak byva vas sused, ktory si zo zavisti zaobstaral presne to iste auto len v modrom. A pokial vy ste auto umyvali, jemu sa vypekalo na slnku, pokial vy ste jamy obchadzali, on ich suverenne bral ako vyzvu. Ziadny skok cez spomalovac mu nebol dost dlhy. Na servisnej prehliadke bol naposledy ked Slovensko vstupovalo do EU. Cement na stavbu nosil v zasade na sedadlach a v kufri, narazniky vyuzival naplno, ked uz sa tak volaju a jednu nehodu na rok povazoval za zdravy priemer. Nikto oboznameny s realitou by za jeho hobel nedal ani deravy gros. Avsak ak pride ten isty kupca a vysype mu, ze sa do toho nerozumie, ze vsetky detaily si ajtak nepreveri a ze mu da priemernu cenu, tak sused sa potesi a tu svoju hrcu urcite s radostou streli. Francuz by povedal “Voila”, Anglican “There you go” a u nas sa tomu hovori “Nech sa paci!”. A teraz si to predstavte na tisickach situacii, primiesajte svinstva s tocenim kilometrov a mate nocnu moru s jazdenymi vozidlami ako vysitu.

Babo rad!

Skor, nez vsak zacneme zapalovat hranice a hadzat vsetkych na jednu kopu, chcem podotknut, ze bez debaty existuju aj naozaj seriozni predajcovia a predavajuci. Najme kvoli nim ma tato neistota na trhu mrzi. Oni totiz vdaka par vychcancom a spekulantom nemozu dosahovat ceny ako by si zasluzili a este maju aj zle meno len z principu. Co vsak s tym narobime my? Kupcovia – laici? Uz dlhsie mi to vrtalo hlavou. Vela som cital, pozeral a diskutoval aj s ludmi, ktori sa do toho rozumeju. Vsetko toto sa teraz posnazim scelit do zopar tipov/rad ako aj automobilova lama ako ja dokaze znizit riziko kupy hnileho jablka. Urcite to nebude dogma, urcite budete mat aj vy nejake tipy a napady a na beton existuju aj spolahlivejsie metody, avsak, ako som spominal na zaciatku, nie kazdy vozi so sebou automechanika a diagnostiku v kufri.

Vonkajsi kabatik

Po prichode a zvitani rovno pohuckajte predavajuceho, aby vam sam od seba porozpraval o aute vsetko, co povazuje on za dolezite. Hlavne pocet majitelov, kto s nim jazdil, kde bolo prihlasene, ako bolo servisovane, ake malo problemy, ci bolo burane, kolko uz stoji na mieste, ak vobec, preco ho predava, proste cokolvek, co povazuje za dolezite. Predsa kazdy by mal svoj tovar dokladne poznat, tak nech sa vytiahne. Vy budete pocuvat a porovnavat jeho vyklad s realitou. Urcite si vypytajte rovno aj servisnu knizku a skontrolujte, ci je prikladne prerazitkovana servisnymi prehliadkami a ci vsade sedi VIN cislo (knizka, diely karoserie).

V prvom rade by som odporucal obkukavat auto za dostatocneho prirodzeneho denneho svetla niekde vonku. A kedze by som ako kupca ocakaval, ze auto bude pri prezentacii umyte, mali by byt viditelne vsetky skrabance, odreniny alebo “cestne lisaje”. Nehambite sa sklonit sa ku jednotlivym castiam a obkuknut si ich z blizka. Kludne ich aj jemne prejdite rukou. Budte dokladni na naraznikoch, blatnikoch a prednej kapote ktora byva skusana kamienkami. Nevysilujte, ked predavajuci nebude poznat historiu kazdeho skrabanca, ak vsak sa bude tvarit, ze nevie z coho su prevalene prave zadne dvere, tak nad tym sa uz oplati zamysliet.

Zlicovanie dielov karoserie co to napovie tiez. A super na tom je, ze nastroje na preverenie spar na karoserii mate hned so sebou, dokonca na kazdej ruke mate pat. Jednoducho prstom prejdite medzery medzi prednou kapotou a blatnikmi, medzi prednymi dverami a blatnikmi, medzi zadnymi dverami a blatnikmi a na kufri. Ak na zaciatku spary sa vam tam dobre nevojde cely prst a na konci vam to ide odcviknut nechet, tak viete, kolko bije…aj ked uz spary nie su vsade rovnake, mali by byt aspon rovnomerne!

Ohybne magnetky na chladnicku by ste si mali tiez zabalit na kazdu prehliadku jazdeneho auta. Spolahlivo totiz ukazu, kde sa klajstrovalo, opravovalo a prestrekovalo. Staci poprikladat systematicky magnetku na blatniky a dvere a kde nezostane visiet je urcite vrstva niecoho, co tam originalne nebolo a vy budete vediet, ze okukovana kraska uz dostala raz po zadku. Tu len jeden apel, prosim, nepouzivajte tvrde magnety s ostrymi hranami, chovajte sa ohladuplne, jedno je kontrola, druhe je doskrkat auto magnetom. Reklamne magnetky na chladnicku vaecsinou byvaju potiahnute gumou, tak sa na to hodia najlepsie. Plus, treba tiez davat bacha, lebo niektore automobily maju napriklad blatniky z plastu. O tom by vam mal povedat predajca alebo vy sami to budete vediet, kedze sa urcite budete o typ vasho buduceho auta zaujimat uz dopredu.

Dalsie tipy ako obvykle na Benzinacikovi na Blogspote a podporit ma mozte na Facebooku a na Twittri

Vas Benzinacik

———————–

Credits: vela milych ludi aj od fachu, ktori sa somnou zhovarali