Direktor

Nepraktické, malé, silné, pažravé, hlučné, tvrdé, hnedé s bledým interiérom a plátenou strechou. Nemá to chybu! To, čo by pri výbere rodinného približovadla spôsobovalo tatinom zástavu srdca pôsobí pri kabriolete ako najlepšie lákadlo. A teraz čaká na mňa. Ešte nikdy som pred testom tak často nechodil s hlavou otočenou k nebesiam. Oplatilo sa. Nech už tam hore počasie riadi sám pánbožko alebo len serendipita, v tomto prípade mi bolo maximálne naklonené. Ďakujem, na pár dní som bol riaditeľom zemegule.

Caffeé Latte
Nanovo popisovať dizajn Mini by bolo nosením dreva do lesa, konieckoncov nieje prvé a ani posledné, s ktorým som si potykal. Nedá mi však nepopísať niektoré detaily ktoré zo zlatučkého škriatka spravili, dámy odpustia, „kočkolap ako prasa“. Začína to všetko famóznou tmavohnedou metalízou. Je nenápadná, elegantná a neskutočne tomuto autu pristane. Najmä, keď je v zavretom stave aj zladená s hnedou farbou čapičky pre zlé počasie. Zabudnite na krikľavé farby a kontrastné pásy na karosérii. Tento Miník zhodil tréningové šušťáky a nahodil oblek od Armaniho na večer.

Čierne očiská, športový nárazník so zatmavenými dekoratívnymi otvormi. Z predu je kabrio sebavedomie samo, potrebnú presvedčivosť podtrhuje 184 koní a dva centrálne vyvedené výfuky vyludzujúce jeden z politicky najnekorektnejších zvukov aký dokáže vyprodukovať potentná jedna-šestka. Neexistuje kombinácia samohlások a spoluhlások, ktorou by sa dala opísať kulisa, ktorú si užívate pri akcelerácii a ubratí plynu pri otvorenej streche. Avšak ak by sa tento zvuk dal zhmotniť, prosím si ho aplikovať intravenózne. Tromfne ho snáď iba veľkohubý John Cooper Works, ten však je už kompletne utrhnutý z reťaze a niet mu pomoci.

Vnútrajšok sekunduje krémovou kožou potiahnutými sedadlami a čiernym klavírnym lakom na palubovke a dverách. Exteriér a interiér dokonalo ladia a bledé poťahy aj napriek 4000 najazdeným kilometrom nejavia znaky akéhokoľvek opotrebenia alebo znečistenia. Neznamená to však, že nebudete z vonku aj z vnútra v permanencii s handričkou, fešáka musíte udržovať čistého ako sa patrí, aby na bulvároch a uliciach žiaril. Celok vyzerá tak honosne až začínam mať neblahý pocit, že sa tu niekto poriadne vyšantil v zozname príplatkovej výbavy a výslednú sumu budem musieť dlhšie predýchavať. Než si však nechám pokaziť chuť bolesťou v peňaženke, idem krásavca ponaháňať po okreskách. Hore bez, samozrejme.

Pózu poprosím
Tehla na pedál, poskakovanie medzi autami, brzdy, podradenie, ručička otáčkomera v permanencii po červené pole, nepríčetný výraz tváre. To všetko sa teraz nekoná. Nie, že by na to CooperS kabrio nemalo gény, avšak k otvorenému auto mi to akosi nesedí. Oveľa napĺňajúcejšia je pomalá jazda s oknami dolu. Letný vzduch si veselo šantí v kabíne a vy sa odrazu nemáte kam ponáhľať. Mestské tempo sa takto dá absolvovať bez problémov. Predné sklo je dostatočne kolmé aj pre dlháňov a vytvára bariéru za ktorú sa môžete schovať. Posed na zemi je u MINI samozrejmosťou, takže výhľad vpred je obstojný. Taký Roadster rovnakej značky bude pri výške nad meter osemdesiat asi iné kafe.

Vytiahnutím všetkých štyroch okienok hore si vytvoríte útulný priestor pre mimomestské cestovanie. Nekonečno nad hlavou sa tak dá spoznávať už od teplôt okolo 20 stupňov Celzia za podmienky, že využijete schopnosti kúrenia. Do 120 km/h vás tak len vzduch zľahka šteklí na vrchole hlavy a okolo ramien cítite jemné vírenie. Vyššie rýchlosti si už žiadajú deflektor za predné sedadlá, inak sa pripravte na stuhnutý krk. Môj testovaný exemplár niečím takým nedisponoval, tak som večerné jazdy riešil kapucou. Ani za svet nezavriem tú strechu, keď kabrio, tak kabrio!

Ako obvykle, dokončenie a fotky sú na Benzinacikovi na Bloggri. Prelúskajte aj históriu, je tam už zopár pekných autíčok.

A navštíviť ma môžte aj na Facebooku, kde je ešte kopec fotiek a Twittri. Budem sa tešiť.

Váš Benzinacik

Som si takmer istý, že spektrum prvotných mysliteľných reakcií bude siahať od „nie, radšej knihu“ až po „sweet mother of G..!“ v závislosti od vzdialenosti vašej nežnejšej, krajšej a voňavejšej polovičky od monitora.  Nuže, prekérna to situácia bez univerzálneho riešenia. Ja som svoju jarnú hormonálnu vzburu pomerne úspešne skryl za oddanosť svojmu poslaniu automobilového slintateľa.

Metamorfóza
Kafka bokom, teraz som len jednu sprchu vzdialený od Jamesa Bonda. Každý vlas na hlave uložiť separé, nevyzerať učesaný avšak nemať na hlave kukučie hniezdo. Kravatu zaviazať, rozgajdať. Trafiť sa niekde medzi podomového obchodníka a idem z krčmy. So sakom opatrne. Nešikovný strih a vyzeráte ako šofér limuzíny z LA. Čisté sneakers – t. j. tenisky ktoré sa tvária štýlovo. Ten najdôležitejší výraz tváre a pred domom tmavé okuliare na frňák. Ešte aby som sa tomu autu nepáčil!

Aston Martin nikde. Snáď sa mi to kulminujúce ego zmestí aj do môjho približovadla.  Tempomat na šesťdesiat, jemné meškanie patrí k bontónu. Aj počasie vedelo, že keď sa predstavuje roadster, musí sa predviesť. Parkujem. Už ma čakájú. Flotila naleštených Mini až po horizont a v centre diania hlavná hviezda večera zahalená do semi-transparentnej pokrývky. Druhé Miňátko čo zhadzuje strechu.

Úvodné formality z krku sťahujem sa do úzadia presondovať situáciu. Stolíky prestreté, v strede showroomu improvizovaný tanečný parket, pozvoľna prichádzajúci hostia, dvaja hlavní organizátori vítajúci zúčastnených milým slovom a úsmevom. Všade roztrúsené dlhonohé kočky na ktoré vás zasnený pohľad príde na drahý rozvod. V pozadí tichá lounge-music. Tak sa to robí! A nijak inak. Až na tie kostýmy zajaca. Pripadá mi to prežité klišé. Čierne koktejlky ako uniforma by to boli spravili tiež, ale marketing asi nepustí.

Do tuhého
Pár úvodných slov, kultúrny program ktorý predviedol, ako to vyzerá, keď viete tancovať, ďakovačky sponzorom. Ubieha to rýchlo, ale teraz už tú plachtu dolu, andela! Nie som trpezlivý keď som hladný. Zrazu sa kde nič, tu nič zhŕkli okolo zakrytej kopy plechu baby. Už som vedel, čo sa chystá, foťáky sa tasili jedna radosť. Hurá! Nový Miník je tu.

Strieborná metalíza, čierne pruhy, zatmavené svetlá, čierne disky. Tá kombinácia mu pristane. Škrátkovi. Trochu prehovárania, kým dal dolu strechu a už ho aj išli kickať dobrým šampanským. Následne vykúpali v bublinkovom moku aj výtlačok časopisu ktorý v žiadnom prípade nemá ani jeden tínedžer schovaný pod matracom, Playmates z povolania nachvíľu nahodili zubárske úsmevy do oficiálnych kamier. To už všetkým nosy vytáčala vôňa mäska, ktoré sa grilovalo.

Či som Miníka nakoniec zbalil sa dočítate na Benzinacikovi na Bloggri! Je tam aj výber najkrajších fotiek, tak sa budem tešiť, keď tam zavítate.

Váš (aj na Facebooku, kde je ešte kopec fotiek a Twittri) Benzinacik.