Direktor

Nepraktické, malé, silné, pažravé, hlučné, tvrdé, hnedé s bledým interiérom a plátenou strechou. Nemá to chybu! To, čo by pri výbere rodinného približovadla spôsobovalo tatinom zástavu srdca pôsobí pri kabriolete ako najlepšie lákadlo. A teraz čaká na mňa. Ešte nikdy som pred testom tak často nechodil s hlavou otočenou k nebesiam. Oplatilo sa. Nech už tam hore počasie riadi sám pánbožko alebo len serendipita, v tomto prípade mi bolo maximálne naklonené. Ďakujem, na pár dní som bol riaditeľom zemegule.

Caffeé Latte
Nanovo popisovať dizajn Mini by bolo nosením dreva do lesa, konieckoncov nieje prvé a ani posledné, s ktorým som si potykal. Nedá mi však nepopísať niektoré detaily ktoré zo zlatučkého škriatka spravili, dámy odpustia, „kočkolap ako prasa“. Začína to všetko famóznou tmavohnedou metalízou. Je nenápadná, elegantná a neskutočne tomuto autu pristane. Najmä, keď je v zavretom stave aj zladená s hnedou farbou čapičky pre zlé počasie. Zabudnite na krikľavé farby a kontrastné pásy na karosérii. Tento Miník zhodil tréningové šušťáky a nahodil oblek od Armaniho na večer.

Čierne očiská, športový nárazník so zatmavenými dekoratívnymi otvormi. Z predu je kabrio sebavedomie samo, potrebnú presvedčivosť podtrhuje 184 koní a dva centrálne vyvedené výfuky vyludzujúce jeden z politicky najnekorektnejších zvukov aký dokáže vyprodukovať potentná jedna-šestka. Neexistuje kombinácia samohlások a spoluhlások, ktorou by sa dala opísať kulisa, ktorú si užívate pri akcelerácii a ubratí plynu pri otvorenej streche. Avšak ak by sa tento zvuk dal zhmotniť, prosím si ho aplikovať intravenózne. Tromfne ho snáď iba veľkohubý John Cooper Works, ten však je už kompletne utrhnutý z reťaze a niet mu pomoci.

Vnútrajšok sekunduje krémovou kožou potiahnutými sedadlami a čiernym klavírnym lakom na palubovke a dverách. Exteriér a interiér dokonalo ladia a bledé poťahy aj napriek 4000 najazdeným kilometrom nejavia znaky akéhokoľvek opotrebenia alebo znečistenia. Neznamená to však, že nebudete z vonku aj z vnútra v permanencii s handričkou, fešáka musíte udržovať čistého ako sa patrí, aby na bulvároch a uliciach žiaril. Celok vyzerá tak honosne až začínam mať neblahý pocit, že sa tu niekto poriadne vyšantil v zozname príplatkovej výbavy a výslednú sumu budem musieť dlhšie predýchavať. Než si však nechám pokaziť chuť bolesťou v peňaženke, idem krásavca ponaháňať po okreskách. Hore bez, samozrejme.

Pózu poprosím
Tehla na pedál, poskakovanie medzi autami, brzdy, podradenie, ručička otáčkomera v permanencii po červené pole, nepríčetný výraz tváre. To všetko sa teraz nekoná. Nie, že by na to CooperS kabrio nemalo gény, avšak k otvorenému auto mi to akosi nesedí. Oveľa napĺňajúcejšia je pomalá jazda s oknami dolu. Letný vzduch si veselo šantí v kabíne a vy sa odrazu nemáte kam ponáhľať. Mestské tempo sa takto dá absolvovať bez problémov. Predné sklo je dostatočne kolmé aj pre dlháňov a vytvára bariéru za ktorú sa môžete schovať. Posed na zemi je u MINI samozrejmosťou, takže výhľad vpred je obstojný. Taký Roadster rovnakej značky bude pri výške nad meter osemdesiat asi iné kafe.

Vytiahnutím všetkých štyroch okienok hore si vytvoríte útulný priestor pre mimomestské cestovanie. Nekonečno nad hlavou sa tak dá spoznávať už od teplôt okolo 20 stupňov Celzia za podmienky, že využijete schopnosti kúrenia. Do 120 km/h vás tak len vzduch zľahka šteklí na vrchole hlavy a okolo ramien cítite jemné vírenie. Vyššie rýchlosti si už žiadajú deflektor za predné sedadlá, inak sa pripravte na stuhnutý krk. Môj testovaný exemplár niečím takým nedisponoval, tak som večerné jazdy riešil kapucou. Ani za svet nezavriem tú strechu, keď kabrio, tak kabrio!

Ako obvykle, dokončenie a fotky sú na Benzinacikovi na Bloggri. Prelúskajte aj históriu, je tam už zopár pekných autíčok.

A navštíviť ma môžte aj na Facebooku, kde je ešte kopec fotiek a Twittri. Budem sa tešiť.

Váš Benzinacik

Mám plán…

…a na ňom zakladám. Už ani neviem, kde som túto priblblú vetu počul prvý krát, avšak teraz sadla ako zadok na nočník. Nespočetné množstvo telefonátov, prehováranie, zaliečanie sa, diskutovanie, molestovanie. Dumal som, vymýšľal, suverénne a na facku organizoval čas sebe aj druhým. Všetko v mene tvrdohlavosti. Novej trojke nič nedarujem. Môže sa mračiť koľko chce.  Bude sa musieť postaviť svojim dvom najväčším konkurentom. Audiny a Benzy bokom a bez urážky, dnešok patrí trojkám.

Nemohol som spať. Snáď to všetko klapne. Netuším, pod akou šťastnou hviezdou som sa nachádzal, ale konštelácia je náramná. Tri generácie trojky, tri rozdielne obdoby rovnakého motora, tri výkony, tri farby, tri výbavy, tri veľkosti kolies, tri kľúče…a tri hodiny ráno. Zasa budem pozerať ako žaba z prachu. Svitanie do dňa roka ma zastihlo v rozpoložení, bolo krásne. Slniečko. Sucho. A tri naleštené čistučké tátoše. Nemať uši, škerím sa dookola. Kávičku, zdvorilostný pokec? Načo, môj mozog sa už dávno vozil na húsenkovej dráhe. Chvíľu som sa len kochal. “Chlapci, budem na vás dobrý, ak budete vy dobrí na mňa“, prihováram sa plechovým fešákom keď beriem kľúče. Ideme na to!

Starý otec

Zakladal kráľovstvo. Bránil teritórium voči silným súperom už od nepamäti. Je rozvážny, skúsený, z jeho múdrosti profitovali mnohí. Nad zrkadlami sa už objavili prvé šediny. Vytvoril si meno, kto ho vidí, vie. Starne s gráciou, eleganciou a charizmou. Viac ako 80.000 bojových km naháňal strach Woflsburgským kniežatám, Ingolstadtským členom kruhov vyvolených a japonským nasledovníkom dynastie L(u/e)xusu.  Záprah 143 verných vraníkov poslušne odvádza svoju prácu ako kedykoľvek predtým. Sadám si dovnútra s pokorou.   “Ahoj starý priateľu, dlho sme sa nevideli.”

Sériové sedadlá v koži padnú ako uliate. Výborná poloha, volant, odsúdený na tenký veniec nedostatkom krížikov v príplatkovej výbave, je takmer kolmo na telo. Všetko tu kliká, nič nieje dochytané, ošuntelé, nepôsobí obstarožne. Neverím, že to už bude päť rokov. “Vidím, že si sa mal dobre. Ideme trochu zaspomínať?” Vychádzame z parkoviska. Zadný pohon pôsobí tak podmanivo ľahkonoho. Manuálna prevodovka sa s týmto motorom snáď narodila. Volant sprostredkováva nefiltrovanú mechanickú dobrotu, noštek z časov keď sa ešte nenosili denné maškarády vykrajuje zákruty bi-xenónovým pohľadom. Je to celé tak krásne autentické. Nepotrebujete navigácie, kamery, displeje, asistenčné vychovávateľky, taľafatky. Tu ste pilot. Aj v 50 km/h v dedine.

Otec

Neprebudený

Kde som sa vzal, tu som sa vzal, v sobotu ráno stojím v showroome v pre mňa celkom nekresťanskú hodinu. Nie sme ďaleko od Bratislavy napriek tomu mi jazda pripadala ako večnosť. Tešil som sa veľmi rozospato. Na svedomí to má zasa môj verný spoluslintateľ Bundáš – „Bude sa predstavovať nová trojka, nechceš sa pridať?“ Blbé otázky. Ruky vo vreckách zamrmlem od dverí na pozdrav a poďho odstrkovať ľudí, ktorí mi clonia vo výhľade…na kávovar. „Prosím Vás o jedno presso inak budem nespôsobilý.“ nástojčivo sa prihováram milému baristovi v BMW postroji. Obratom dostávam do ruky smrťáka v mikroskopickej šálke. Šup ho do systému. Otrasiem sa, vetrovku šmarím na vešiak a už pozná môj navádzací systém len jeden cieľ. Novú troječku vystavenú na obdiv v strede salónu.

Prvé letmé kolečko za sebou, pripletie sa mi do cesty predajca. Po chvíli zdvorilého konverzačného ping-pongu o run-flatoch, xenónoch, kilowattoch, koňoch a babách sa rozhodujem zarezať do živého. „Nevidím žiadnu odstavenú vonku, ako to vyzerá s možnosťou si zajazdiť?“. „Ľutujem, dnes môžme ponúknuť iba statickú prezentáciu, avšak žiadny strach, s jazdením na Vás určite budeme myslieť. “ Mhm, nebojte, platiť to bude vice versa, pomyslím si. „No jo, čo sa dá robiť, tak ja sa tu nejak prebavím.“ odpovedám kráčajúc k vodičovým dverám s vedomím, že kým sa gro príduvšej spoločnosti venuje rautu je okolo auta a v jeho vnútri ešte dosť miesta.

Nová doba

Šup dovnútra do opojného pachu novoty. Trochu sa pohniezdim na deklarovanom športovom sedadle vodiča. Je pohodlnejšie ako vyzerá, avšak trošíčku mi chýba to pevné zovretie v polohe sedmo z minulej generácie. Darmo, už aj v BMW musia prihliadať na spoluobčanov, ktorí radi a veľa papkajú. Ešte, že sa dá sedák stále predĺžiť a látkový poťah zabráni posúvaniu zadnice v bočnom smere pri bláznení sa. Čo sa vďaka Bohu nezmenilo je nízky posed a pocit, že ste súčasťou auta a nie, že ste naňho zhora prilepený. Či však váš entuziazmus zo sedadla a zemi budú zdieľať aj pasažieri za vami nechám otvorené, najmä ak v prípade, že nebudete opatrní im posunom sedadla na dno exekuujete špičky topánok aj s palcami

Ako správnemu egoistovi mi je však dumanie nad pocitmi pasažierov za mnou cudzie. Čo je dôležité je volant. Skoro bezo zmien premontovaný z novej jednotkovej rady je malý, tučný, technokraticky moderný, proste výborný. Nastavovať sa dá vo všetkých smeroch a je na vodiča nasmerovaný kolmo, čiže riziko van-ového alebo nebodaj SUV-čkového pocitu nehrozí. Zatváram dvere s dokonalo utlmeným dunením. Miesto na rozdávanie vyzerá inak. Stredový tunel je široký, vysoký a zakončený kongeniálnym voličom automatickej prevodovky nad ktorým sa rozplývam v každom BMW. Konečne sa nasťahoval aj do trojky a je tam ako doma. Neďaleko sa na vás škerí už panel audio-systému a klimatizácie. Obe sú natočené k vodičovi avšak rozširujú stredovú sekciu palubnej dosky ešte viac. Resumé – cítite sa ako v dobre vyčalúnenej dokonalo spracovanej vani. Pri mojom posede som však bol trochu umrnčaný ohľadom dizajnu dverového panelu, ktorého rukoväť v piano laku zrovna vytŕčala tam, kam si to namierilo moje ľavé koleno. Neviem na kieho andela vymýšľali páni dizajnéri oblúk aj tam, kde ho netreba.

Spolujazdec má okolo seba vlastne to isté len v modrom a bez volantu. Nevynímajúc výhľad na obrazovku multifunkčného systému, ktorého ovládacie koliesko a tlačítka nájdete v každom prevedení troječky medzi sedadlami. Hravý ako vždy som začal náhodne stláčať bez rozmyslu všetky gombíky dúfajúc, že trafím aj ten, ktorým sa displej zasúva späť do palubovky. Nerabotajet. Mini televízor vytŕča do priestoru napevno, zaklapnúť ho môžte len raz a to kladivom. Hlavu do dlaní – tomu sa hovorí inovácia nasilu. Jednak je celá tá nádhera kompletne netienená, dvak trčí z inak do detailov prepracovaného interiéru do priestoru ako päsť na oko. Ak sa buchnete po vačku, dostanete väčší displej k navigácii ktorý nemá ďaleko od priemernej veľkosti tabletu. Vyzerať však stále bude ako by vám ho na palubovku nastrelili klincami Pat a Mat. Osobne som vyronil slzu za kaplnkou navigácie odchádzajúcej generácie. Iste, funkčnosť je iné kafe. Kontrast a farebnosť vám vypália oči, zo všetkými funkciami zabijete nejeden šedý zimný večer. Generácia hrajFón vo vytržení.

Pokračovanie môjho stretnutia s novou trojkou od BMW nájdete na Benzinacikovi na Bloggri! Budem sa tešiť.

Váš (aj na Facebooku, kde je ešte kopec fotiek a Twittri) Benzinacik!

Zachumlaný v zimnej bunde, zatlačený v rohu skleneného výťahu. Potím sa ako ošípaná. Vydýchaný vzduch, smrad ako by sa tu škrečky párili a nadôvažok namiesto vystupovania strkanica v ktorej si dvaja zabezpečení tatinovia chceli v zmysle šťastných a veselých navzájom dať po chrape. Že som ja blb nešiel po schodoch. A vôbec. Nenávidím čo sa stáva z Vianoc. A všetko čo s nimi v dnešnej dobe súvisí. Už od konca Augusta mám vyrážku pri pomyslení na všetky tie retardované reklamy, ktoré sa budú valiť zo všetkých strán. Rodinky zasa budú v húfoch zahlcovať nákupné centrá, maminy budú tasiť kreditky až kým bezúčelák nebude na doraz, obchodníci budú jasať, že vyskladnia celoročne nakopený šrot spred dvoch sezón, nebude kde parkovať. Čo na tom, že celý rok si navzájom všetci idú po krku, na Vianoce nám na jeden deň bude všetkým slniečko zo zadku vykúkať.

“Musíme vypadnúť, je to tu o rozum…láska, ideš do toho?” potrebujem zmeniť tapety. “To je super nápad!” ozve sa z útrob telefónu. Viac si nepamätám, nepodstatné. Nasleduje prestrih ako z filmu. Prechádzame sa ruka v ruke jednou peknou dedinkou na úpätí našich polorozpredaných veľhôr. Inverzia, plusové grády, na oblohe ani obláčika, slnečné okuliare a za kýblik čerstvej kávičky. Aaach, to je balzam. Nasladlé romantické klišé preruší znenazdajky niečo nízke bledomodré, čo poza mňa odbočí nehlučne na hlavnú cestu a zmizne za zákrutou. Myknem sebou a zostanem vetriť.

Cudzinec
“Keby si sa aspoň za ženskými otáčal…si zas nejaké auto zbadal?”  No môže ju človek neľúbiť? Nevediac, či sa mám ospravedlniť alebo si gratulovať riešim celú situáciu božtekom na čelo a ladím sa zasa do melancholického módu. Alas, nie na dlho. Sotva o pár minút už ako zmyslov zbavený civím na cestu pred nami. “Tesla! Zlatko, to je Tesla! Neverííím!” Presne tak, rýchlejšia ako Porsche, fascinujúcejšia ako Ferrari, zriedkavejšia ako Zonda. Tesla roadster, bez strechy. Neviem, kde sa vzala, neviem odkiaľ prišla, v strede ničoho, prefrčala len za tlmeného bzučania a zvuku pneumatík okolo nás. “To je ten elektromobil o ktorom si už x-krát básnil?” – pah, som skoro z nôh spadol… “Už vidím, je po prechádzke. Bež sa vytešiť, je mi ajtak chladno, sa idem tuto zohriať dám si čaj a počkám ťa.” – “Ťa úplne žeriem, si najlepšia!” Pusa a už ma nebolo.

Takáto príležitosť sa málokedy naskytne dvakrát. Vyrábaná za veľkou barinou v Kalifornii je Tesla roadster prvým plnokrvným športiakom s rýdzo elektrickým pohonom. Manufaktúra v mestečku San Carlos má mizivú kapacitu a produkcia tohto pokrokového exota je prakticky stále zúfalo vypredaná. Drvivá väčšina exemplárov pri tom zostáva na severoamerickom kontinente, preto vidieť Teslu v Európe je rarita a na Slovensku to hraničí so spozorovaním ufa. Napriek tomu teraz stojím pred odparkovaným bledomodrým žihadlom ktoré mi siaha sotva po pás s veľkým T na prednej kapote a tým najmodernejším čo dnes môžete mať v rámci pohonu pod kapotou zadnou.

Je maličká. Jednoduché línie sú pospájané do filigránnych tvarov. Vpredu tmavý spojler (alias splitter) a nasávací otvor vytvárajú dojem roztvorenej papule, plochý predok prechádza do celkom kolmého avšak neveľkého čelného skla. Zadoček je trochu nabobtnanejší, spodnú stranu zdobí difúzor a z vrchu je nad svetlami vytvorený po celej šírke decentný spoiler. Dizajn nemá flair a prepracovanosť talianskych superšportov, také zúrivé Gallardo by vedľa nej vyzeralo ako bojová stíhačka, 458 Italia ako dlhonohá diva, napriek tomu má tento tento útlučký krehký športiačik niečo do seba. Vypadá ako stelesnený sen našich angličákovských časov. Stojac vedľa neho sa cítite ako Guliver. Myslím, že každý kto sa ocitol už niekedy v blízkosti Lotusu Elise alebo nebodaj Exige vie, o čom hovorím.

Hallihallo Benzinacik!
Moje zvedavé krúženie okolo Tesly nemohlo ostať dlho nepovšimnuté. Ani som sa nenazdal a už si to ku mne húpavým krokom šinul utešene živený pánko v kravate s hollywoodskym úsmevom popod bajúzy. “Páči sa vám?”  dolieha ku mne rýdza nemčina. Keďže roadstrík bol postavený na značkách z Dortmundu, dal som si dokopy, že pánko a Tesla akosi patria k sebe. Mal som šťastie. Günther bol veľký sympaťák, fanúšik do áut a keď som mu vysvetlil, čo som za pacienta, bez problémov somnou zabil kopu času vykecávaním o jeho momentálnom vozítku.

Žiadny strach! Je toho viac. Tu na Benzinacikovi

Rád vás privítam aj na Facebook – u alebo prídite poštebotať na  Twitter

A ak by ste niečo premeškali, tak testoval som už aj Audi A7, BMW 5 v M-Packete, Alfa Romeo Giulietta alebo Mini Countrymana! Tak veľa špásu.