• Mondeo – medzigeneračný pokrok?

  Publikováno: 11. 6. 2015

  

  V testoch nového Mondea sa v zásade síce chváli, ale súčasne sa spomínajú ústupky oproti predošlej „generácii“, ktorá slúžila ako etalón strednomainstreamových jazdných vlastností. Proti zbožšťovaniu Mondea ako akéhosi stredotriedneho rodinného športiaka som síce vždy bojoval, lebo robilo Mondeu medvediu službu, realita ale je taká, že Mondeo v rámci svojej konkurencie naozaj dokázalo priniesť optimálny kompromis komfortu a jazdnej agility, kde ani človek, ktorý rád šoféruje, nemusel pri jazde trpieť a v rámci limitov danej koncepcie si mohol aj pekne zajazdiť. Ako si teda novinka stojí v porovnaní s týmto ospevovaným predchodcom?

  Dizajn exteriéru asi nemá zmysel moc rozoberať, všetci ho dobre poznáme minimálne z webu a mnohí i naživo. Ona nafúknutosť či prerastenosť však naživo nepôsobí tak citeľne, ako na fotkách, Mondeo je síce veľký kus auta, ale dlhé tiahle línie mu svedčia a auto opticky zoštíhľujú. Osobne v jeho líniách nevidím onen omieľaný Aston Martin, naopak trochu kacírsky si dovolím dať do porovnania Jaguary, najmä XF. Celkovo s líniami nového Mondea nemám žiadny problém. Je pravda, že zadok mohol byť trochu subtílnejší a aj 17″ disky pôsobia v karosérii trochu stratene (Passat pôsobí opticky značne štíhlejšie), ale celkovo nič dramatické. A nová farba Ruby red sadne Mondeu ako uliata.

  Interiér si tiež vypočul sporadickú kritiku. Moja predvádzačka bola v podstate v základe (Trend X), kde oproti Titaniu samozrejme je vidieť odstup, ale ani ten základ nie je až na jednu výnimku zlý. Materiály pôsobia solídne, haptika v poriadku, spracovanie taký slušný štandard. Odkladacích priestorov dosť, štandardné sedadlá na základ nie zlé. Tou výnimkou je stredová konzola, kde do očí udiera maličký displej s kopou lacne pôsobiaceho plastu, ktorý neúspečne zakrýva, že konzola je robená na podstatne väčší displej. Tu si rozhodne treba priplatiť väčší dotykáč (alebo ísť rovno do vyššej výbavy). V porovnaní s rovnakou výbavou Trend X v starom Mondeu tu určitý posun je, aj keď nič výrazné. Niektoré zmeny sú pozitívne (modernejšie pôsobiace ovládače a ukazovatele), niektoré sú samoúčelné (prehodenie ovládačov na volante), iné sú len akceptovaním trendov (elektronická ručná, štart-stop). Celkovo základnú výbavu radím na rovnakú úroveň, ako základ u Passata. Ten viac akcentuje hrany a prísnejšie línie, ale nie je nejak lepší či kvalitnejší. Rozdiel je vo vyšších výbavách, kde Highline s príplatkami u Passata hrá už vyššiu ligu, ako Mondeo v Titaniu.

  Ďalšia kritika novej generácie smerovala k tomu, že Mondeo nielenže medzigeneračne nenarástlo, ako je dobrým zvykom, ale má dokonca menej miesta. Toto je aj nie je pravda. Vpredu žiadny rozdiel neregistrujem; stredová konzola je síce zbytočne široká (jej šírka neprináša žiadnu pridanú hodnotu v podobe väčších odkladacích miest či viac funkcií na nej), ale miesta na šírku je stále dostatok, takže to vadiť nebude. Palubovka ako celok je robustnejšia oproti predchodcovi, ale necítil som sa ňou nejak utláčaný či stiesnený (na rozdiel od Insignie), vo všetkých smeroch mám dostatok miesta. Skrátka vpredu je to remíza. Vzadu si sám za seba (193 cm) sadnem, kolená sú bez rezervy, ale vojdú stále pohode, pozdĺžny i priečny priestor je veľmi identicky s predchodcom, avšak hlava sa už dotýka stropu, kde prudšie klesajúca línia strechy uberá miesto oproti predchodcovi. Takže tu sú tie slová o horšom využití priestoru dôvodné; nový Passat ho nielenže dobehol, ale i o nejaký ten centimetrík predbehol.

  A ide sa jazdiť. Podarila sa mi v strednej triede pomaly ťažko uveriteľná vec: mal som benzínový motor, čo bola výborná správa najmä z hľadiska možnosti bezprostredného porovnania s predchodcom s 1,6EB. Nový motor kvôli čínskym daňovým predpisom prišiel o deci objemu, čísla ale zostali bezo zmeny a výrobca deklaruje nezmenenú dynamiku. A prax to i potvrdzuje, subjektívne nedokážem povedať absolútne rozdiel. Motor solídne zrýchľuje, je dostatočne pružný od nízkych otáčok, dá sa pekne vytočiť niečo cez 6000, motor sa netrápi, ale nad 5t už nejaký výkonový rast necítiť. Ak by som mal nájsť nejaký rozdiel, bolo by to jeho utlmenie, k čomu sa dostanem o chvíľu. Pružnosť motora, jeho stredová charakteristika bez výkonovej špičky a dokonalé odhlučnenie zvádzajú k relaxovanému spôsobu využitia a tam ani vyšší výkon nevyhnutne netreba.

  Hlavná výhrada k novému Mondeu smerovala k ústupku z jazdnej agility. Snažil som sa v rámci pár km predvádzačky vyskúšať rôzne jazdné režimy a môj záver je taký, že tam mierny posun cítiť je. Mondeo reaguje trošku vláčnejšie, o chlp menej bezprostredne, riadenie je síce presné, ale trošku spätnej väzby od kolies zmizlo, pri rýchlych zmenách smeru akoby prichádzali informácie od kolies trošku oneskorením. Nerozlučne spätý s týmto je pocit hmotnosti a robustnosti auta, ktoré sa síce nechá prehovoriť aj k ostrejšiemu štýlu, ale akoby auto hovorilo: Naozaj to chceš spraviť? No dobre, ja to teda urobím, ale k takémuto dospelému dôstojnému autu sa to už nehodí, nemyslíš?  Aby bolo jasné, nejde o nijak dramatický rozdiel a žiadny posun od formule k dostavníku, rozdiely sú minimálne, ale ak sa človek na to zameria, nájde ich tam.

  Ak by to teda bolo len tak, že Mondeo stratilo časť svojej povestnej agility, mohol by som to v tejto chvíli odpískať a Mondeu vystaviť zlé vysvedčenie. Ale ono to má aj svoju pozitívnu stránku, a tou je komfort. To, čo Mondeo stratilo na dynamickom jazdnom prejave, získalo zase na komforte. Už minulé Mondeo bolo dostatočne komfortné auto, ale ako sa posunula novinka aj tak prekvapuje. Pruženie auta je dokonale komfortné, aj na 17kach je pohodlnejšie, ako predchodca na 16kach, výrobne filtruje nerovnosti (schválne som vymetal všetky kanály a nerovnosti), skutočne neviem, či sa dá na konvenčnom podvozku predokolky dosiahnuť viac. K tomu sa pridáva perfektné odfiltrovanie hluku od motora, podvozku i aerodynamického hluku a celkový výsledok je tak pocit maximálne pohodlnej, relaxovanej a tichej jazdy. Tu si viem dokonale predstaviť dlhú cestu do Chorvátska.

  Skrátka ten ústupok od dynamiky a agility je viac ako vyvážený komfortom, ktorý v strednom mainstreame zrejme nemá konkurenciu. Sám síce uprednostňujem skôr tú jazdnú dynamiku, ale ak cieľom Fordu bolo vyrobiť dokonalý pohodlný krížnik na tisíckilometrové štreky po diaľniciach, tak sa mu to splniť rozhodne podarilo.  Vo vzťahu k Passatu je jednoznačne pohodlnejším, komfortnejším autom. Je to paradoxné s ohľadom na minulosť, ale aktuálne generácie Passata a Mondea si doslova vymenili pozície a teraz je pohodlnejším autom z dvojice Mondeo, zatiaľ čo agilnejším a bezprostrednejším je naopak Passat.

  Takže malý sumár vo vzťahu k predošlej generácii: nové Mondeo nie je natoľko veľkým posunom, aby mali majitelia predošlej generácie potrebu kúpiť si nástupcu. Nové Mondeo je celkovo lepším autom, ale najmä sa posunulo niekam inam, než kde bol predchodca. Z pozície driver´s caru a etalónu jazdnej agility mainstreamovej strednej sa vybral iným smerom a ašpiruje na kráľa komfortu, kde zrejme nebude mať konkurenciu. Či je to pre niekoho posun správnym smerom, je subjektívne. Ja osobne síce kladiem dôraz viac na dynamické jazdné vlastnosti, ale plne chápem, že typické rodinné či služobné auto strednej triedy rozmerovo atakujúce vyššiu strednú vo väčšine prípadov má plniť úlohu komfortného a rýchleho dostavníka a z tohto pohľadu je stávka Fordu na komfort správna. Len si musíme zvyknúť na zmenu pozícií a zmeniť doterajšie klišé, že Passat je ten pohodlný a Mondeo ten športový. Skrátka dokonalá rošáda.

VW Arteon: skoro prémia alebo naleštený mainstream? Passat – prvá jazda