• Cesta

  Publikováno: 17. 1. 2008

  Pred sebou mám 200km jazdy, na konci ktorej ma čaká nekonečne nudné obchodné rokovanie. Obloha pod mrakom, jemné mrholenie, preplnený hlavný ťah na Banskú Bystricu…Po pár kilometroch sa vďaka všadeprítomnej špine mení čierne báwo na neurčitú sivú siluetu a zapadá do davu ostatných viac – menej rovnako sivých približovadiel. Z rádia hlásia dopravné správy (búračka pri Žiari a pol hod zdržanie) a púšťajú niečo príšerné na spôsob afektovaného paviána. ( asi britny spe….odpusťte ale naozaj neviem ako sa píše ).. Kilometre ubiehajú a situáciu nezachraňuje ani uslintaný dopravák ktorý sa mi snaží dokázať, že vtipy o policajtoch vlastne nie sú vtipy……

  Toto nie je zlý sen, ale realita. Realita bežnej premávky, kde sa naše milované tátoše menia na špinavé mátohy, ktoré sa vlečú v kolónach za kamiónmi, alebo v tých kolónach rovno stoja. Realita, v ktorej je každý kilometer vyvážený tonou stresu. Realita, kde nie sú parkovacie miesta a kde na konci cesty nie je nič iné ako chaos bežných dní..

  Jestvuje vôbec spôsob ako uniknúť s tejto reality??? Áno.. Prezradím Vám môj vlastný recept.

  Najskôr malá odbočka. Vyrastal som na čundroch, výletoch a „šlapačkách“. Patrím medzi ľudí, ktorí mali to šťastie že pocítili mágiu noci a ohňa. Mal som to šťastie že viem ako chutí noc pod hviezdami a aké dokáže byť ráno človeka, ktorý má ako cieľ svoje vlastné putovanie… Mám stále to šťastie, že letný podvečer znamená pre mňa spomienku na potulky, ktoré dokážu dať slobodu.. Toto všetko som prežil, keď som mal „násť“. A navždy ma to zmenilo..

  Takže aký je môj recept na sivú realitu ciest? Predsa správne auto.. Auto, ktoré vám dá pocit slobody. V ktorom zabudnete na to, že v pondelok Vám v práci pribudne ďalší vred a že vlastne ani neviete, ako prežijete do piatku. Pre mňa osobne je to niečo bez strechy.. Ale stále je to príliš všeobecné. Zúžim teda výber.

  Skúsim prirovnať všetky tie kabria, roadstery, cc čka k motorkám. Motorky osobne delím na tri veľké skupiny, ktoré majú svoj zrkadlový obraz medzi autami . Upozorňujem, že je to moje súkromné triedenie.

  1) cestovné skútre. Motorky bez duše.. Majú svoj protiklad vo všetkých tých nemastných neslaných ccčkach a kabriach. Sú väčšinou štvordverové s predným pohonom a v poslednej dobe dokonca ROPAKY.. Chutia ako jahody z polystyrénu ..

  2) Jogurty.. Takmer závodné stroje.. Protiklad je jasný. Všetky superšporty bez strechy. Mám k nim nekonečnú úctu a vlastniť ich je privilégium.. Ale nie je to celkom ono.. Stovky koní, ich cena a prestíž udusia pocit slobody a voľnosť..

  3) Všetky „naháče“ , choppre a im podobné… A ich náprotivok? Roadstery.. Čokoľvek od miaty po boxtera

  Uhádli ste… Zázračným liekom je pre mňa tretia skupina… Auto ktoré má dušu a emócie.. Auto, ktoré Vám vráti pocit slobody. Žrebec, ktorý sa s Vami vydá na závod s časom aby vzápätí ticho pokojne stál, keď vy budete zasnene pozerať do ohňa pod hviezdami. Žrebec, ktorý Vás prevezie pod svetlami bulvárov a bude z neho sršať sila a istota napriek tomu že jeho domov je v samote ciest, kde sa nedá na nič hrať.

  Žrebec, ktorý vráti do Vášho života poznanie, že cesta je niekedy najkrajší cieľ..

  ---

  Epilóg:

  asfalt sa krúti ako šialený had.. Cítim vôňu lesa a letného večera. Vnímam symfóniu koní, ktoré sa ženú k obzoru… Neviem kam idem a ani ako dlho pôjdem. Opantávajú ma tóny božských Red Hot Chili Peppers….Som len ja , 350z-ko, vietor vo vlasoch…a cesta

Nafta, benzín , hybrid..?? Nový bojovník