• ďalších 150kg

  Publikováno: 4. 3. 2007

  Upršaný večer. Február svetováho času. Watsonova ulica niekde v strednej Európe. Rýchlosť 60km/h, otáčky 2500/min-1. Havel mlčky počúva Riders on the storm. Na zadnom sedadle drieme 150kg materiálu. Je toho po okno. Ventilácia bojuje s hmlou o predné sklo. Ostatné sú už dávno prehrané. Stierače idú. Nevidím, stierač, nevidím, stierač, nevidím, stierač, červené svetlo, stierač, svetlo, stierač, svetlo, brzda, stierač, brzda, policajt. A je to tu. Prvý-krát. Vedel som, že to príde. Čakám to 7 rokov. Dobrý večer. Doklady v poriadku. Ten v ráme a ja sme pripútaný. To vzadu však nie. Vojsť ten policajt do cesty neskôr, asi nás nenájde. Doklady OK. Staré auto. Dlhé vlasy. Brada. Môže byť horšie? Nedostávam ani fúkať. Asi to bude spolujazdcom. Už ho niekde videl. Lenže kde? Sakra, kto to je? Pochopiteľné. Už máme štvrtého. 4 je vysoké číslo. Radšej nezapára. Vracia doklady. Dovidenia. Auto zastavuje na kraji mesta. V suchu to ale nie je. 150kg smer podkrovie. Hotovo. Perfektný úlovok….Je 3. deň po. Havel visí na stene, časť je už prelistovaná. 1969-1987. Rozmýšlam, čo s tým. Na rade je druhá, väčšia časť. A prebdené noci. Hodím to na blog? Niečo s tým urobiť musím. Lenže ako na to. Čím začať? Asi týmto. OK.

pozor na AUTO-REKLAMA s.r.o.! Prazážitek