• Perlini 105F: Italian beauty

  RALLYE PARIS-DAKAR Publikováno: 7. 9. 2010

  Rok 1992 bol pre celú rallye-raid scénu výnimočným letopočtom. V priebehu roka sa totiž išli hneď dve veľké súťaže, ktoré akoby symbolicky uzatvárali zlatú éru diaľkových maratónov. Prvou z nich bola januárová / lednová klasika, ktorá však po prvýkrát nekončila v Dakare, ale pretínala celú Afriku zo severnej Syrty, až na juh do Kapského Mesta. V kategórií kamiónov v nej triumfoval tretí rok za sebou taliansky špeciál Perlini. O tomto ale niekedy inokedy.

  Po skončení Rallye Paris-Syrte- Le Cap však špičkové stajne výnimočne nečakala ročná pauza, ale len polročná príprava na ešte väčší podnik, ktorý viedol z metropoly nad Seinou do Moskvy a ďalej cez ruské, kazašské, turkménske a čínske územie až na námestie Nebeského pokoja do Pekingu.

  1. septembra / září  1992 tak na námestí Trocadéro stojí takmer kompletná zostava špičkových teamov. V kategórií  motocyklov síce Yamaha Motor France nemá adekvátneho konkurenta, ale medzi automobilmi vidieť nielen vyzývateľa Mitsubshi s prototypmi Pajero T3 vo farbách Rothmans Racing a McGregor, ale aj celý team Camel Citroën, ktorých dopĺňajú stajne Toyota France a Dessoude Nissan s upravenými sériovými strojmi.

  Ešte lepšie obsadenie má kategória kamiónov. Ekipa Kamazov, robiaca si zálusk na víťazstvo bude musieť čeliť nielen skúseným posádkam z Tatry Kopřivnice, ale aj domácim konkurentom v podobe dvojice Uralov. Do bojov o najvyššie priečky bude chcieť určite zasiahnuť aj Mercedes s Gilbertom Versinom za volantom, alebo malé Sugawarove Hino Ranger. A samozrejme nesmieme zabudnúť na dvojicu špeciálov Perlini 105F, ktoré budú po svojich predchádzajúcich výsledkoch štartovať v úlohe favoritov.

  Pohľad na ne je ale tentokrát neobvykle odlišný. Francesco Perlini ako teamová jednička štartuje v dôverne známom červenom trucku. Druhé, podobne sfarbené auto však vedľa neho tentokrát nestojí. Miesto neho sa tam nachádza nádherný kamión v bielo-modrých farbách Rothmansu. Druhé továrenské Perlini 105F vedené testovacím jazdcom Michelinu Jacquesom Houssatom, ktorému v kabíne sekundujú Pascal Maimon a Danilo Bottaro tak vyráža do Pekingu ako súčasť teamu Rothmans Racing. Britská tabaková spoločnosť, investujúca do rallye obrovské prostriedky si takto poisťuje svoj vklad aj sponzorovaním jedného z dvojice kamiónov, ktoré majú najväčšiu nádej na víťazstvo.

  Tentokrát je ale pre talianske kamióny začiatok rallye studenou sprchou. Daždivý francúzsky prológ sa stáva korisťou Versina s asistenčným Mercedesom teamu Mitsubishi. Druhý prológ vo vojenskom priestore Sulejowek blízko Varšavy zas končí víťazstvom dvoch Kamazov. Oba kamióny Perlini sú tak odsunuté až na tretie a štvrté miesto.

  Skutočný závod  ale začína až po slávnostnom defilé na Červenom námestí v Moskve. Prvá etapa obsahuje prológ blízko Tambova. Ani tu ale Perlini nežiari. Prekvapivým víťazom je Golcov s veľkým a ťažkým Uralom. Trochu lepšie už vypadá pohľad na celkovú klasifikáciu, kde modrobiely kamión Jacquesa Houssata okupuje druhú priečku za Kamazom Vladimíra Marčenkova. Hneď v ďalšej etape sa ale situácia mení a dvojica si pozície prehadzuje. Francúzsko-talianska posádka teamu Rothmans potom vládne klasifikácií kamiónov ďalšie štyri dni. Ale nie spôsobom akým bola zvyknutá z Dakaru. Ukázalo sa totiž, že na domácej pôde je takmer nemožné uniknúť inak slabším posádkam Kamazov 6×6. Jasne sa tak prejavovala výhoda, ktorú ruská automobilka získala, keď pred niekoľkými mesiacmi pomáhala s rekognoskáciou trate.

  Piatok 11.9.1992: posádka Houssat-Bottaro-Maimon prežíva nočnú moru. Púštnu špeciálku medzi Novym Uzenom a Nebit Dagom nezvláda v predpísanom časovom limite. Penalizácia 15 hodín nielen pochováva nádeje na víťazstvo, ale odsúva priebežného lídra až na 14. miesto klasifikácie kamiónov.

  Novým vedúcim jazdcom sa tak stal Franco Perlini, s druhým kamiónom Perlini 105F, čeliaci odteraz sám presile a neustálemu dotieraniu  zázračne idúcich Kamazov. Zatiaľ čo sa Jacques Houssat prebíjal zo zadných pozícií vyššie a vyššie, zvláštny súboj o prvé miesto pokračoval až k hraniciam Číny.

  Prechodom na neznáme územie ale Kamaz začal strácať dych. A nebolo to len uštvanou technikou. Ruské posádky majú zrazu aj navigačné ťažkosti. Franco Perlini sa tak začal svojim prenasledovateľom vzďaľovať a do popredia absolútnej klasifikácie sa stále výraznejšie pretláčali aj obe Tatry.

  A ako sa darí posádke Jacquesa Houssata? Modrobiele Perlini 105F sa ženie čínskymi púšťami, stepami a bažinami na plný plyn a deň za dňom víťazí v každej etape. Stíhacou jazdou sa tak v celkovom hodnotení posúva stále vyššie a vyššie a deň pred koncom súťaže siaha na svoje maximum, keď ešte zvláda doraziť Zdenka Kahánka, idúceho v tom čase na štvrtom mieste.

  Prvé miesto za stupňom víťazov je ale pre posádku a kamión, ktoré mali s výrazným náskokom bojovať o víťazstvo horkým sklamaním. A pre Jacquesa Houssata určite nebolo náplasťou ani to, že mal tú česť viesť jeden z vizuálne najkrajších kamiónov celej histórie diaľkových maratónov. (Ak nie najkrajší…)

  Perlini 105F a záhada jeho sériovosti

  Okolo súťažného špeciálu s typovým označením 105F vládne dodnes niekoľko nevyjasnených otázok.

  Keď sa malý rodinný výrobca z Verony rozhodol prihlásiť do jubilejného, desiateho ročníka  Dakaru 1988 trojicu kamiónov poháňaných dvojtaktným osemvalcom Detroit Diesel s výkonom 575 koní a riadením oboch náprav, mal za sebou už 30-ročnú históriu produkcie úžitkových vozidiel. Jedinými civilnejšími konštrukciami   – popri základnej výrobe ťažkých dump-truckov – boli iba podvozky B502 4X4  a 605D 4×4 zo 70. rokov, na základe ktorých postavili firmy Rosenbauer, Kronenburg a Baribbi hasičské letiskové špeciály. 

  Ďalšou odbočkou od výroby dumperov bol potom až súťažný stroj 105F. Keď sa teda tieto kamióny objavili v závere roka 1987 pred nastávajúcim Dakarom na technickej a formálnej verifikácií, nemohla ich špecifická konštrukcia znamenať prekážku v účasti. Logicky mali byť zaradené do kategórie prototypov. Lenže inak prísni technickí komisári (tí istí, ktorí posúdili našu Tatru 4×4 ako prototyp) prišli so šokujúcim  záverom: Perlini 105F je sériový produkt.

  Dodnes nie je jasné ako sa talianom podarilo zdokumentovať sériovú výrobu tohto kamiónu v minimálne požadovanom počte kusov, naviac v priebehu niekoľkých za sebou idúcich rokov. A čo je ešte zaujímavejšie, ani v nasledujúcich rokoch (až dodnes) nikto nevidel stroje podobné Perlini 105F, ktoré by si plnili svoje každodenné povinnosti. A to aj napriek tomu, že vedenie firmy pochybnosti opakovane vyvracalo tvrdením, že civilné verzie sú nasadené kdesi v Číne.

  Pôvodné rozhodnutie technických komisárov z prelomu rokov 1987/88 tak malo ďalekosiahle dôsledky. Po havárií Dafu Turbotwin X2 a následnom zákaze špeciálov sa Perlini 105F mohli vracať na trate Dakaru, Rallye Faraónov, a Rallye Pariž-Moskva-Peking až do roku 1994. A to aj napriek tomu, že išlo o zjavný špeciál, proti ktorému nemal za normálnych okolností  šancu presadiť sa nijaký zo sériových konkurentov.

  Na zvláštnu homologáciu talianskych kamiónov opakovane upozorňovali aj československé médiá, často spomínajúce aj možnosť vznesenia protestu. Faktom ale je, že kopřivnický team tento protest oficiálne nikdy nepodal. Na čo bol nakoniec aj logický dôvod. Nech už totiž Perlini mohol štartovať na základe čohokoľvek, jeho účasť v rallye bola faktom. Tak či onak legitímnym.

  Na sklonku kariéry súťažných strojov (1993) sa síce objavil na dvore firmy aj sklápač so znakom náprav 8×4 a kabínou známou z dakarských truckov, ale aj v jeho prípade  išlo len o jednokusový prototyp. Záhada súťažných strojov 105F tak dodnes nebola uspokojivo rozriešená a tak jediným pravdepodobným vysvetlením ostáva verzia, že ostré Perlini boli zrejme vyskladané z konštrukčného know-how, ktorým továreň v danej dobe disponovala. A následne boli zámerne, alebo formálnou chybou pretlačené do kategórie sériových kamiónov…

Osem rán Dakaru alebo Stratené dobrodružstvo (?) Mercedes-Benz 2628 AK 6×6: Colorful Africa