• MAN 14.361 FAEG: Dirty driving

  RALLYE PARIS-DAKAR Publikováno: 19. 7. 2011

  Rallye Paríž-Alžír-Dakar 1988 sa stala pre československé farby žiarivým úspechom. Skoro rovnakým úspechom však bola aj pre tretieho v poradí. Lutz Bernau si totiž vtedy siahol na svoje „dakarské“ maximum.

  Ešte predtým než sa pozrieme na jeho vystúpenie v desiatom ročníku, predstavme si tohto Nemca bližšie. Jeho meno sa prvýkrát objavuje v štartovej listine Dakaru 1984. Spolu s krajanom Egmontom Bartmannom a Francúzom Frédéricom Brownom získavajú starší Mercedes 1932 AK 4×4 od vtedajšej hviezdy – Georgesa Groinea. A už ich prvé vystúpenie na africkej pôde vzbudzuje pozornosť – nielenže vidia cieľ v senegalskej metropole, ale v klasifikácií kamiónov končia na vynikajúcom 4. mieste.

  Tento úspech sa stáva základným kameňom pre zmeny, ktoré Bernau pripravil pre ročník 1985. Opúšťa Mercedes a vo vlastnej réžií pripravuje MAN 20.280 FAEG 4×4. Vďaka dobrému umiestneniu naviac získava podporu známeho nemeckého magazínu Trucker. Lenže tentokrát sa úspech neopakuje: vo výsledkovej listine meno nemeckého jazdca nenachádzame, zato ho objavujeme medzi tými, ktorí boli nútení odstúpiť.

  Aj tento výsledok má svoje konzekvencie: Bernau sa rozhoduje pre stavbu nového kamióna. Menší a obratnejší MAN 14.361 FAEG 4×4 (rok výroby 1975!), tentokrát vo farbách petrolejárskej značky Esso, ho má vrátiť do boja o víťazstvo. Lenže konkurencia je v ročníku ´86 enormná  a tak sa nemecko-francúzska posádka musí dlho biť o miesto v prvej desiatke. Deň pred koncom súťaže však mnoho konkurentov končí zapadnutých v rozmáčanom solisku pred dedinou Ntjago. A to je pre Bernaua príležitosť zaútočiť. Upchatý prejazd (kde stoja aj dve naše Tatry) opúšťa a takmer 150-kilometrovou okľukou mieri do cieľa etapy. Ďalší deň je v Dakare klasifikovaný (znovu) na 4. mieste.

  „Mazácky“ výkon ale tentokrát nenachádza odozvu u sponzorov. Na rok 1987 sa Nemcom nepodarilo naplniť rozpočet a tak na štarte Dakaru chýbajú.  Následné víťazstvo v Tuniskej rallye 1987 je tak len slabou náplasťou na neúčasť v legendárnom maratóne.

  Naviac, ani pred štartom ročníka 1988 to s peniazmi nevyzerá dobre. Nakoniec sa však darí ako-tak „vyskladať“ štartovné. Nezostáva už ale na špičkovú výbavu, a tak napríklad drahé pneumatiky Michelin nahrádza značka Uniroyal (bartrom za reklamu na kamióne).

  Vstup do rallye je tentokrát impozantný. Nemecká posádka v zložení Lutz Bernau – Egmont Bartmann – Andreas Kluge víťazí v bahnitom prológu a má tak česť vyraziť do Afriky z prvého miesta. Samozrejme, čeliť dvojmotorovým špeciálom DAF sa nedá a tak sa trio z NSR okamžite prepadá až za ne. Dobre idúci Bernau však rýchlo „naráža“ aj na hradbu Liazov, a odzadu naň zas „dorážajú“  továrenské Pegasa a Tatry.

  Situácia sa ale dramaticky mení 9.1., kedy v dôsledku tragickej havárie teamovej dvojky DAFu (Theo van de Rijt), odstupuje aj priebežný líder – Jan de Rooy. Do čela klasifikácie kamiónov sa posúva Jiří Moskal s Liazom a Lutz Bernau je na druhom mieste so stratou 1h:30m. Útok na prvú pozíciu sa ale nekoná. Práve naopak. Z tretieho miesta  sa silne doťahuje vynikajúci Karel Loprais a 12. januára / ledna v etape Agadez – Niamey mu musia Nemci uvoľniť druhú priečku. Zatiaľ čo oba československé kamióny súťažia medzi sebou, posádka MANu sa na to musí pozerať z tretieho miesta. Príležitosť udrieť ale prichádza o týždeň neskôr. V etape do Nouakchottu sa dvíha piesočná búrka a (mimo iných) vedúce trio kamiónov sa v nej stráca. V tejto chvíli Bernau otáča svoj kamión smerom k poslednému zaznamenanému prejazdovému bodu a plánuje zopakovať svoj manéver z roku 1986. Obe naše posádky však pokus spozorujú a vyrážajú za Nemcom. Jeho lesť ale druhýkrát nevychádza: po niekoľkých kilometroch zapadá a Tatra s Liazom ho musia ťahať von. Etapa je nakoniec zrušená. Dva dni zostávajúce do cieľa v Dakare už neposkytujú  B&B  Truck Life-Rallye-Teamu nijakú ďalšiu príležitosť a tak sa musia uspokojiť s 3. miestom.

  Pre súkromnú posádku s netovárenským kamiónom a obmedzenými finančnými zdrojmi je to ale viac ako fantastické umiestnenie. A z Lutza Bernaua robia jeho výsledky – 3 umiestnenia v elitnej štvorke z celkového počtu štyroch účastí  – jedného z najlepších pilotov dakarských kamiónov v 80. rokoch.  Je preto len škoda, že po tomto úspechu sa už Bernau na Dakar so súťažným kamiónom nevrátil a venoval sa len okruhovému „truckracingu“.

  Práve preto, že súkromný MAN  s Lutzom Bernauom za volantom bol dôstojným a tak trochu aj opomínaným vyzývateľom našich posádok, rozhodol som sa zadať môjmu kamarátovi airbrushovú ilustráciu tohto kamiónu. Tentokrát sme zvolili akčnejšiu scénu, a na formáte 100×70 cm je vidieť MAN v riadenom šmyku. Výsledok posúďte sami, ale ako vždy, berte prosím v úvahu, že maľba je maľba a e-reprodukciou sa veľmi výrazne stráca kvalita originálu.

  

  Krok za krokom

  Tentokrát Vám nemusím postup vzniku ilustrácie opisovať. A to z jednoduchého dôvodu: zdokumentovali sme to fotografiami. Zvlášť by som len upozornil na prvý a druhý obrázok, kde vidieť rozmery a „kvalitu“ dobovej predlohy. :- ))

  

  

  

  

  

  

  

  

Perlini 105F: In the middle of nowhere Osem rán Dakaru alebo Stratené dobrodružstvo (?)