Cesta ubiehala v pohode, na nasom plnohodnotnom derivate Ferrari sme si v Cinquecente celkom pohodlne ficali. Turba fukali a drift v kazdej druhej zatacke. Ked sme dorazili ku Swindonu, kamarat zacal navigovat. V UK ak idete do neznameho mesta, je dobre mat navigatora. Dopravne cedule su sice OK, ale vela dopravneho znacenia je vodorovne a vdaka hustej premavke nie je moc vidiet. A do specialit typu kruhovy objazd z dialnice ktory ma 4 pruhy by sa slusilo vojst v spravnom pruhu.. Jednym slovom, niekedy to je chaozz. Vyzera to ako civilne rally v style „na dalsom zjazde dolava dole (sak sme v UK, jazdi sa vlavo) a po semaforoch v strednom pruhu -asi- doprava hore“.
Cesta Swindonom je urobena celkom vtipne, kedze viete co vas caka v cieli -inkriminovany kruhovy obajzd je v strede mesta- tak vam magistrat poskytne celkom kvalitny trening. Stvorpruhove kruhace su takmer vsade inde, ale dva kruhove objazdy spojene spolu v tvare osmicky, som videl zatial iba tam. Zufali vodici asi ako ja slusne pockaju vonku, ukazu vsetkym rukou ze „nech sa paci, ja sa voooobec neponahlam“ a pustia vsetkych pred sebou aby potom nemuseli davat prednost a riskovat pripadnu koliziu.
Konecne sme sa dostali k „cielu“. Uz tabula sama o sebe bola perla. Chcel som zaparkovat niekde pomimo a ist si kruhac pozriet peso, ale na to uz bolo neskoro. Z bezpecnostnych dovodov som sa drzal radsej na vonkajsom okruhu, co iste pochopite z fotiek. Premavka vnutri mi pripadala ako z blaznivych komedii s Funesom, vsade plno aut ktore idu zdanlivo bez logiky,trubenie, blikanie..
Zvysok na fotkach.
