• Postrehy z Nórska

  Publikováno: 15. 8. 2012

  Ahojte. Rád by som sa podelil o niekoľko svojich postrehov z nórskych ciest. Sú to prevažne len také prkotinky, ale niekoho možno bude zaujímať, že ako a čo tam jazdí.

  Ešte kým sa dostanem k samotnému Nórsku, tak za zmienku stoja cesty medzinárodnými trajektmi. Smerom tam sme išli zo Sassnitzu do Trelleborgu nočnou linkou spoločnosti Scandlines s kapacitou 335 áut. Loď zo začiatku 90. rokov disponovala reštauráciou, barom, malým kinom a, samozrejme, obľúbeným tax free obchodom. Mnohí si počas trojhodinovej plavby pospia, pokojne aj v chodbách na koberci. Pri rezonovaní od motora a často aj detskom plači to však nie je nič príjemné. Do svojich áut sa môžete vrátiť najskôr 15 minút pred zakotvením. Príjemnejšie je cestovať cez deň, o čom sme sa presvedčili cestou domov trajektom spoločnosti Colorline na trase Kristiansand – Hirtshals. Kapacita obrovskej rýchlolode bola vyše 760 áut a paluba pripomínala nákupné centrum. Ale teraz už k našej ceste Nórskom.

  

  Trajekt spoločnosti Colorline. Takto vyzerá celkom malý...

  Po vylodení v Trelleborgu a slabom spánku sme potiahli až do švédskeho Fredrosu, kde nás čakalo prvé kempovanie v prírode. Ó, nespomenul to najdôležitejšie pre blog o autách. Materskou loďou pre našu 8-člennú posádku (+ dvoch psov) bol Ford Turneo 2,2 TDCi vo výbave Trend. Kvalitu spracovania interiéru a pohodlie hodnotiť nebudem, bolo to podľa mňa stavané na prevoz robotníkov. Niektoré detaily počas dlhej cesty však dosť iritovali. Napríklad neustále vŕzganie od strechy, spôsob otvárania zadných bočných okien, či schránky na vrchu prístrojovky bez vzpier. Opierky rúk vzadu sú príliš krátke a plastové zámky posuvných dverí majú tendenciu vypadávať, takže vám potom cez dieru fúka dnu. Išlo pritom o ani nie ročné auto.

  

  Ford Turneo po príchode do národného parku

  Druhý deň sme zavítali do Lillehameru, ktorý sa neodmysliteľne spája s olympiádou z roku 1994. V malom miestnom múzeu dopravy potešila tmavá Škoda 1201 v spoločnosti ruskej Pobiedy.

  

  Škoda 1201 v múzeu v Lillehammeri

  Ďalej sme pokračovali smerom na slávnu Troliu cestu (Trollstigen), pred ktorou sme prespali v jednom z mnohých národných parkov s malebnou dolinou a dravou riekou (názov tohto miesta si nepamätám). Po prejdení Trollstigenu sme po početných serpentínach zišli k známemu fjordu Geirenger.

  

  Cesta Trolov

   

  

  Spoplatnená cesta na vrchol Dalsnibba

  Cesty sú dosť úzke, často len na šírku jedného auta, ale s kvalitným povrchom a s miestami na vyhýbanie sa. Vodiči sú ústretoví a automaticky zastavujú v rozšírených úsekoch, aby vás pustili. Samozrejme platí, že väčší má prednosť. Miestni už majú úzke cesty dobre zmáknuté, ale keď len pár centimetrov od vás preletia aj 60-kou, tak vám tuhne krv v žilách. Cestu početnými fjordmi výrazne skracujú kompy, ktoré väčšinou premávajú v hodinových intervaloch. Zážitkom bola cesta cez nedokončené tunely, pripomínajúca fáranie do bane.

  Štvrtú noc sme strávili v skutočnom kempe pri nádhernom jazere obkolesenom vysokými štítmi. Štandardom kempov sú čisté sprchy na mince alebo žetóny, záchody, kuchyňa, práčovňa a niekedy aj spoločenská miestnosť, prípadne bazén a trampolíny. Mnohé obytné prívesy ostávajú v kempoch aj na viac rokov, takže slúžia ako víkendové chatky.
  Ďalšie stanovanie bolo tak trochu prepadom malej farmy pri Duesunde. Stanovať môžete kde chcete, ale pri domoch len s povolením majiteľa, čo bol aj náš prípad. Takmer na každej usadlosti bol aspoň jeden vrak, niekedy aj všetky generácie jedného modelu. V okolí Duesundu to boli prevažne autá japonských značiek. Čo sa týka poľnohospodárskych strojov, občas som medzi rôznymi značkami zahliadol aj starý známy Zetor.

  

  Vrakov bolo v Nórsku požehnane. R12-ka na opustenej farme.

   

  Nasledovala cesta dole cez Bergen smerom na industriálny Stavanger. Celkovo najpočetnejšie zastúpenie má v Nórsku Toyota. Okrem Avensisov a Aurisov sme často stretávali u nás slabo predávaný Urban Cruiser. Nasledovala nemecká štvorka Ford, Volkswagen, Opel a Audi. Čo sa týka samotných nových modelov, teraz tam celkom frčí Subaru XV, VW Cross Polo, Peugeot 508 a Škoda Yeti. Keď už som pri Škode, po Octaviách oboch generácií je obľúbeným pracantom ešte stále Felicia pick-up. Citroeny a Fiaty tu jazdia takmer výlučne len ako úžitkové dodávky + malá 500-ka sem-tam. Partner/Berlingo väčšinou ako štvorkolka od Dangelu. Renault dodávky len ako rebrandy Nissanu.

  

  Jedna z mnohých v Nórsku

   

  Dosť ma prekvapilo početné zastúpenie amerických áut. Od starých krížnikov v stodolách a vanov až po nové tereňáky. V mestách rýchlo pribúdajú hybridy a elektromobily, najčastejšie Nissan Leaf, Toyota Prius, trio C-zero, iOn, MiEV a Tazzari Zero. Majitelia čisto elektromobilov majú zaujímavé benefity. Môžu jazdiť v bus pruhoch, neplatia parkovné ani mýto a ani trajekty, pri kúpe sa odpúšťa DPH.

  

  Elektromobily v Kristiansande

   

  Čo sa týka nejakých modifikácii áut, najčastejšie sú to prídavné svetlomety (od Yarisov po autobusy), sem-tam zvýšené strechy a strešné boxy. Tie vozia aj domáci, pri nových autách sú už často vo farbe karosérie.
  Predposledný nocľah sme mali opäť v oficiálnom kempe s trampolínou na jazere a inými atrakciami, ktoré sme si však pre dážď nestihli užiť. Ďalším cieľom bola nádherná kotlina s výhľadom na známy skalnatý masív Preikestolen. Zakempili sme blízko dizajnovej chatky pri jazere uprostred ničoho. Na druhý deň sa objavil jej majiteľ, ktorý nám ponúkol sprchu a dokonca aj nocľah. Po zdolaní Preikestolenu, ktorý bol doslova prepchatý turistami, sme už zamierili k mestečku Konsmo na víkendovú chatu pri jazere.

  

  Ovce a kozy boli všade, aj na ceste

   

  Ani sme sa nenazdali a týždňový relax na chate s výletmi do okolia vystriedalo balenie a 18-hodinová cesta do Bratislavy.
  Tak aby som to zhrnul, počasie celkom prialo, ceny naozaj vysoké, príroda úžasná, ľudia trochu uzavretí, ale milí, obeťou úzkych ciest sa stalo spätné zrkadielko na Turneu, ale inak všetko v pohode.

  

  Bola aj guľovačka v lete

   

  Pre tých, ktorí uprednostňujú v lete hory pred vyvaľovaním sa na pláži, je Nórsko malým rajom na zemi.

15 rokov Fabie Quo vadis Fiat?