Keď sa pred vyše dvoma rokmi objavili správy, že Renault to v umierajúcom segmente veľkých MPV ešte riskne a predstaví nástupcu Espacu, celkom som sa potešil. Vzápätí sa ale dostavili obavy: Dokáže tromfnúť nadčasovú štvrtú generáciu? Nebude to niečo nemastné neslané, ako keď prišla druhá generácia Twinga?

Od štúdie k premiére

V tom čase už bolo na svete súčasné Clio, ktoré zmiernilo moje obavy o dizajn budúceho MPV. Tie ešte ubudli po predstavení štúdie Initiale Paris. Veľký futuristický Renault a z dielne holandského dizajnéra Laurensa van den Ackera, ktorý francúzsku značku doslova spasil. Áno, krásne detaily ako mapa Paríža vygravírovaná v presklenej streche síce nadchli, ale ako blízko to celé má k sériovej výrobe?

Koncept Initiale Paris 2013

Dráma z pohľadu fanúšika Renaultu pokračovala. Na špionážnych fotkách so zahalenou karosériou toho nebolo moc vidieť, no objavili sa „uniknuté“ snímky 3D modelu z patentového úradu. Naposledy som zapochyboval. Premiéra v Paríži ukázala, že Renault už nechce riskovať a dal do toho všetko. Zo zakladateľa európskych MPV sa zrazu stal kríženec so stále populárnejšími crossovermi. Je to správna cesta? Uvidíme…

Už prvé stretnutie ma presvedčilo nielen o kvalite dizajnu, ale aj o použitých materiáloch a ich spracovaní. Futuristický interiér plný elektroniky, masážne kreslá namiesto predných sedadiel, skratky asistenčných prvkov, ktoré už ani neviete čo znamenajú, top výbava Initiale Paris… Jednoducho luxusné Renaulty sa vracajú!

Rakúska premiéra Espacu na jarnom autosalóne vo Viedni

Prvé zvezenie

Nadšenie fanúšika po roku trochu vyprchalo, no len do momentu kedy mi nezavolal kamarát, že má požičaný nový Espace vo farbe Čierna Améthyst (tmavá fialová), čo znamenalo jediné – je to top výbava Initiale Paris so systémom 4control. Výborne, ide sa testovať.

Nový Espace v bežnej premávke neprehliadnete, aspoň zatiaľ nie. Je to pravý francúzsky exot a pri jeho tvare si fanúšik Renaultov určite spomenie skôr na výnimočný Avantime, než na predošlú generáciu Espacu. Jednopriestorová karoséria, výrazne veľké kolesá, všade prítomnosť chrómu, ktorý ale nepôsobí nijak lacno a Full LED predné aj zadné svetlá, ktoré vás v šere večerného mesta jednoducho dostanú.

Z rušnej ulice sa razom ocitnem v útulnom interiéri. Vítajú ma odvetrávané kožené Nappa kreslo a kvalitné ozvučenie BOSE Centerpoint 2. K opisu zdanlivo dokonalého auta začínam pridávať malé preblesky toho, čo sa v aute nesprávalo tak akoby malo. Zatvorenie spolujazdcových dverí až na druhý krát, bolo treba s nimi praštiť. Hlavová opierka sa vo vyššej polohe kýve, no nič strašné.

Veľký „tablet“ na prístrojovke s R-linkom 2 má rýchlu odozvu, je prehľadný a dobre sa ovláda. Babrem sa s nastavením masáže, no na mojom sedadle akosi nefunguje. Škoda, možno je to vypnuté, odpojené…Pokazené? Head-up displej má dobrú čitateľnosť, auto číta značky aj za vás. Hrám sa podsvietením interiéru, okrem „neónu“ pod stredovým panelom prístrojovky sú farebné svetielká aj na B a C stĺpikoch. Ak o svetelnú šou s piatimi možnými farbami nestojíte, dá sa vzadu aj vpredu stlmiť, alebo úplne vypnúť.

Espace sa rúti po typickej bratislavskej ceste, cítiť priečne nerovnosti, no tie sa zrazu zázračne stratia. Stačí podvozok prepnúť z režimu Sport na Comfort. Zrazu akoby ste z tvrdého nemeckého auta presadli to mäkkého Francúza. Agresívne červené podsvietenie MultiSense vystrieda za nebeské modré. Komu tieto dva režimy nevyhovujú, ešte je k dispozícii Neutral a šetrný Eco.

K štvorvalcovému benzínovému turbo motoru Energy 200 TCe s automatickou dvojspojkovou prevodovkou EDC sa z pohľadu spolujazdca asi nemá zmysel vyjadrovať. Jednoducho kultivovaný chod, pekné zrýchlenie, motor o sebe dá vedieť len pri štarte keď sa trochu nepekne zatrasie, potom je už ticho, v režime Sport ho supluje umelá zvuková kulisa.

Pokračujeme v jazde. Blíži sa prvý kruháč, kamarát ho celkom svižne reže a kútiky úst nám idú hore – 4control sa prejavil, auto drží na ceste ako prikované, zadok sa napriek rozmerom auta nedarí utrhnúť, pneumatiky nekvília. Naozaj, perfektná stopa. Ktovie, ako sa to správa na šmykľavom povrchu, no to už sa nedozvieme.

Sklápanie oboch zadných radov sedadiel je možné cez R-link, alebo priamo z kufra. Sami sa už ale nevyklopia. Tretí rad sedadiel znamená pre dospelého klasicky trochu núdzové sedenie, no prístup naň uľahčuje jednoduché posunutie a povyklopenie bočných sedadiel v druhom rade.

Na nich je sedenie samozrejme príjemnešie, krajné sú aj vyhrievané, no sedáky by mohli byť trochu dlhšie. Zúženie bočných okien oproti minulej generácii pomáha kompenzovať otvárateľná panoramatická sklenená strecha.

Batožinový priestor je pri vyklopenom treťom rade sedadiel naozaj len symbolický, hrana kufra je dosť vysoko, ale zarovno s podlahou. Automatické otváranie kufra bohužiaľ štrajkovalo, po stlačení tlačidla sa kufor síce pootvoril, ale pokiaľ ste ho rukou nepotiahli, snažil sa zas zavrieť. Snáď sú to len detské choroby prvý kusov.

To sa týka aj automatického parkovania, priečne sa nám podarilo zaparkovať iba raz z piatich pokusov. V závere ho ale dávam medzi plusy aj mínusy, keďže mohlo ísť o problém na našej strane ale v testovanom exemplári.

Záver

Renault si dal pekný darček k 30. narodeninám Espacu. Už nejde o ortodoxné MPV, no zmenšenie priestoru v interiéri nie je nijak tragické. Ide o vhodnú alternatívu ku klasickým veľkým SUV-čkam a to aj napriek absencii pohonu 4×4. Renaultu sa podarilo namiešať zaujímavý mix rodinného MPV, crossoveru, ktorý vďaka zvýšenému podvozku zvládne ľahší terén, no vďaka 4controlu si výborne vedie aj v meste. A to všetko s komfortom vyššej strednej triedy.

Či ale dáte 40-tisíc eur za Renault v plnej výbave je na zváženie. Na druhej strane vám ponúka zrejme najbohatšiu výbavu v triede a prvky ako napríklad 4control, prémiové ozvučenie, či masážne sedadlá môžu byť zaujímavým lákadlom. Ako sa ukázalo, testovaný model ešte má zopár detských chorôb, ktoré ale nie sú našťastie nijak zásadné a snáď sa pri novších kúskoch nebudú objavovať.

Na našom trhu to s predajmi zatiaľ nevidím moc ružovo. Je to auto, ktoré mi dáva zmysel práve v najvyššej výbave Initiale Paris, čo potvrdzujú aj predajné čísla na západe. Renault naozaj popracoval na kvalite, takže piata generácia Espacu u nás môže byť minimálne zaujímavou bazárovou ponukou.

Plusy:
+ bohatá výbava

+ systém 4control a jazdné vlastnosti

+ dizajn

+ prehľadná grafika/reakcie R-linku

+ nastaviteľný podvozok MultiSense

+ head-up displej

+ prémiové spracovanie

+ masážne kreslá

+ otvárateľná panoramatická strecha

+ automatické parkovanie

Mínusy:
– cena v rámci imidžu značky

– horšie zatváranie spolujazdcových dverí

– zblbnuté automatické otváranie 5. dverí

– vykývané opierky hlavy

– menu R-linku sa z nastavení nevráti samo do východzej polohy

– sedáky v 2. rade sedadiel

– automatické parkovanie

Začnem ale trochu organizačnými vecami. Bratislava autosalónom nežije, na zastávkach MHD sa nič nedozviete, spoje nie sú označené ani posilnené. Veď na autosalón sa predsa má chodiť autom. Kto nepozná bratislavskú Inchebu, nuž, výstavný komplex z 80. rokov, ktorý vlastní pán „podnikateľ“ Rozin, čo tak nejak zodpovedá stavu výstavných priestorov. Vstupné je 6 eur čo predstavuje 165 českých korún. Tradične sa to ale dá poriešiť kúpou aprílového čísla Auto Bildu so vstupenkou, takže zaplatíte len 2,30 eur za časopis. Táto vstupenka je ale len na určitý deň, väčšinou hneď na stredu. To síce nemusí každému vyhovovať, ale je to čas kedy je autosalón poloprázdny (hlavne doobeda), pekné slečny pri autách ešte nie sú otrávené, autá odomknuté a kompletné… Od hladu tiež nik neumrie, okrem blbostí ako čokoládový kebab sú k dispozícii aj dve reštaurácie a jedna inchebácka retro kantína s obedným menu. Ale poďme už k autám konečne.

Dvadsiaty piaty ročník bratislavského autosalónu je oproti minulému roku trochu slabší, no podarilo sa dotiahnuť dostatok čerstvých noviniek. Volkswagen dokonca potešil konceptom GTI Roadster z minuloročného Wörthersee a Peugeot „vyhrabal“ 3-ročný koncept Onyx. Na miestne pomery veľmi slušné. Tiež sa Bratislave nestáva, že sa objavia premiéry pred stanovením cien. To bol napríklad prípad Renaultu Kadjar, ktorého sériová výroba nabehne až v júny. U nás sa bude predávať s oboma pohonmi, teda dvojkolka, aj ako štvorkolka. Teraz sa ale väčšia pozornosť sústreďuje novému Espacu. Nuž, tu som zaujatý, podľa mňa je to auto perfektné. Údajne sa na Slovensku teší až nečakanému záujmu. Ďalší model, ktorý ešte nepozná slovenskú cenu je HR-V-čko. U nás bude v ponuke len s predným pohonom, so štvorkolkou tu zatiaľ nepočítajú. V každom prípade na mňa urobila veľmi dobrý dojem. Konečne stráviteľný aj kvalitný interiér, vyzerá, že si dali záležať. Cena bude začínať niekde nad 16 tisíc eur. K Civicu Type-R som sa nedostal, vo veľkom sa tam fotili pubertiaci. Nový Jazz už tie kvalitatívne poskočil dopredu, bohužiaľ, jeho dizajn sa mi nepáči. Opäť prípad kedy sa malé kolieska strácajú v nafúknutom priestore.
Čo mi bolo ľúto, Mazda nepriniesla novú MX-5-ku, no boli tam aspoň všetky ostatné novinky, vrátane CX-3-ky s použiteľnou výbavou a benzínovým 120 koňovým dvojlitrom od 17 tisíc. Človek tam mal vyslovene radosť, hlavne pri facelifte 6-ky. Krásny KODO dizajn a kvalitný interiér… No len tak ďalej Mazda! Citroen tam mal rozlúčkovú C3 Picasso v plnej výbave, rovnako aj Cactusa s čerstvým ocenením za svetový dizajn. Ja myslím, že právom. Je to nápadité a jedinečné, no s predajným úspechom to už také ružové asi nebude. Odčlenené DS ukázalo facelift 5-ky, no podľa mňa sa moc nepodaril, skôr len spôsob ako sa zbaviť znaku Citroen za každú cenu. Inak veľmi neochotní predajcovia, ktorých ľudia akoby otravovali.
Peugeotu 508 facelift naopak dosť pomohol, auto vyzerá celkom prémiovo, interiér tiež fajn, no nemá na môj obľúbený v Peugeote 308, teraz aj GT s radením pod volantom.
Hlavný ťahák Hyundaiu bol nový Tucson. Interiér vo mne nevzbudil absolútne žiadnu emóciu, ale nemal som mu moc čo vytknúť, niečo ako v Kadjare. Ešte ma v Hyundai na chvíľu osvietilo, lebo som roky, dlhé roky to čítal ako Tuskon a ono je to Tukson. Nič to, raz sa naučím aj čítať. Zaujímavé, že keď som na jar vo Viedni porovnával i20-ku s Fabiou, tak sa mi viac páčil Hyundai. Teraz to bolo zas opačne a kvôli interiéru. Vo Fabii je to živšie a svoje asi spravila aj masáž na auto.cz.
Hneď vedľa Kia. Tam bolo zas hlavným trhákom nové Sorento. Dokonca takým, že som si vôbec nevšimol Rio sedan. Nuž, keď to porovnám so susedovým hnilým Sorentom, tak je to slušný kvalitatívny posun za 10 rokov. Dizajn zovňajšku mi ale viac sedel pri predošlej generácii. Ešte to niekto po mne číta, či už si ani nevšimne keď sem dám recept na palacinky?
Okej, späť k autosalónu. Volkswagen. Passaty zamknuté, asi aby si háveď do toho nesadala. Phaeton už radšej nedoniesli, ale potešili XL1-kou. Opäť zamknutá, ALE na požiadanie odomkli a vyklopili dvere. V histórii Volkswagenu pre mňa určite najzaujímavejšie auto. Slečna pred „novým“ Caddym držala srdiečko „Caddy si ťa skúsim?“ Vtipné, originálne, možno trochu nebezpečné pre dievčinu. Nový Touran sa ešte neukázal. Ideme ďalej. Mondeo ma ničím nezaujalo, za čo sa jeho priaznivcom ospravedlňujem. Mustang bol v ohrádke pred ktorou sa fotili pubertiaci a Ecosport sa nevyskytol. Tým to u mňa vo Forde skončilo. Podobne ani Opel ničím nezaujal, teda skôr v kontexte, že Corsu som už videl predtým a Karl nedoviezli. Ten je inak nad očakávania podarený, v Ženeve ma milo prekvapil. Asi preto, že som od neho nič nečakal.

Seat sa na autosalón tento rok vybodol, Škoda už začína Fabiu ponúkať v akčných sériách, konkrétne Red&Grey, no a veľkú pozornosť mal Superb. Ja sa musím bez hanby povedať že zaslúžene. Aj keď trochu mi vadil príliš široký stredový tunel, to vlastne aj v Jaguari XE. Audi malo hlavne facelifty, taká A7 Sportback… sakra, to sa podarilo… Na rozdiel od novej Q7-ky. Ja neviem, také kombíkoidné a nezaujímavé.
Najlepší stánok nakoniec – Mercedes-Benz. Už nejaký ten rok nemäknem z dizajnu medveďov, ALE nové S coupé a GT AMG, ach, tam musia každému zaiskriť oči. Vedľa ešte Smart… No, som zvedavý na porovnanie ForFour a Twinga.
Dobre, to by bolo asi všetko z oficiálneho zastúpenia značiek.

Chuderka Dacia ostala vonku na parkovisku a ticho si tam oslavovala 10. narodeniny limitovanou edíciou Dacii s bohatou výbavou. Malchárkovo eMko priviezlo BMW i8 – slasť pre oko. Ó a jedna interná info: značka Mini na Slovensku končí, ale psst…
Auto Impex doplnil autosalón Fiatmi, Jeepmi aj Nissanom. V 500X a Renagade som sa cítil skoro rovnako, čím to asi bude… No a bol som svedkom ako majiteľ starej Almery zvažuje kúpu Pulsaru so slovami predajcu „…áno, áno, na Tiidu už môžete zabudnúť. Nový Megane bude zrejme menší ako Pulsar. Inak veľmi podarené auto, snáď sa mu dožičí uznania.
Potom už len expozícia Luxury cars, staré Ameriky a zaujali bakalárske práce strednej školy dopravnej ako renovácia Golfu II, Čezety alebo Babeta s nitrom, ktorá ide 80-kou.

https://www.flickr.com/photos/74469149@N02/sets/72157651975262601/

Moderné výstavisko Messe Wien postavili v roku 2004 a má veľmi dobrú dostupnosť podzemkou linky U2. Padla teda voľba skúsiť cestu vlakom, k lístku si môžete zakúpiť aj celodenný na viedenskú hromadnú dopravu (+ 4 €), čo pri spiatočnom lístku z Bratislavy vyšlo na 18,80 eur. Ak si vstupenku na autosalón rezervujete vopred online a pri pokladni len ukážete na smartfóne číslo objednávky, ušetríte 2 eurá, za ktoré tam ale ledva kúpite malú fľašku vody. Vstupenka tak stojí 10,50 eur so vstupom aj na druhé súbežne sa konajúce podujatie. Tento rok to bol cestovateľský veľtrh. Povedzme, že sa to za tú cenu vlakom neoplatí, ale zvyšný čas sa môžete voziť kade-tade hromadnou dopravou a spoznávať krásy Viedne. Ale späť k autosalónu.

Výstava je celoštátneho charakteru, takže ju možno prirovnať k bratislavskému autosalónu alebo lepším časom toho brnenského, s tým rozdielom, že tu vám nebude chýbať žiadna významná značka, teda až na Volvo, ktoré začalo väčšinu autosalónov bojkotovať. K dispozícii sú dve haly a je sa na čo pozerať. Čo poteší (niekoho možno naopak sklame), že nie je tu priestor pre „blbosti“ od tuningu po vyhrievané deky a podobne.

Celú halu D zabrali značky koncernu, len v kútiku sa krčila Kia. Najväčší priestor dostal Volkswagen, kde si návštevníci pochutnávali hlavne na rýchlych Golfoch a novom Passate. Predstavili aj akčnú sériu naprieč segmentom Club & Lounge, ktorej tvárou sa stal Robbie Williams. Mal sa tam niekde nachádzať, no nestretol som ho ani na WC… Nechýbal ani litrový sci-fi Volkwagen XL1, odomknutý len na požiadanie.

V Audi bola tlačenica kvôli interaktívnej hre, nová Q7-ka stála za nízkym sklom bez väčšej pozornosti. Mnohí ju asi považovali za nejaký kombík, celkom by medzi ne zapadla. Zaujala ukážka práce techniky elektrickej A3-ky a pulzujúce smerovky nových modelov. Pekný detail, ktorý zvyšuje pozornosť oproti monotónnemu blikaniu. Seat predstavil Leon X-perience, ženské Mii by Mango a zaujímavé Toledo ChiliTech. Tak výbavou napumpovaný „Rapid“ sa len tak nevidí, veľmi mu to seklo. Na ozvláštnenie bol vystavený okruhový Leon Cup Racer.

Oproti v Škode bola pri nových Fabiach slušná tlačenica, musím priznať, že oprávnene, aj keď prístrojovka je ako z kameňa. Citigo a Yeti Monte Carlo, to už bola taká dosť nasilu „športovosť“. Vzadu stál koncept Yeti Xtreme.
Porsche malo autá v sklenenej ohrádke a púšťali do nej ľudí postupne, tlačili sa tam veľké masy, tak som si Macan prekvapivo veľký ako Cayenne a novú 911 Targu pozrel len tak, z diaľky. Ohrádku, ktorú už ale fakt ani nebolo vidieť pre jej malú plochu malo aj Lamborghini, Ducati, Bugatti a Bentley. Nevidel som ich no dáko som to už prežil a šiel ďalej.

Zvýšený výskyt seniorov som zaznamenal pri Fia…pardon, Jeepe Renegade. Auto vyzerá drsne aj milo zároveň, interiér sa tvári síce solídne, no len ako kde. Alfa tam mala 4C Safety Car s podľa mňa hnusnými prednými svetlami, čo by sa však malo zmeniť. Inak len limitky ako Giulietta Sprint a nejaké tie Abarthy. Fiat zaujal novinkou 500X. Zozačiatku som frflal na tieto deriváty, ale celkom sa im to podarilo. Spracovanie interiéru trochu pokulháva za vysokou cenou, ale minimálne tam bol o to záujem slušný, ľudia sa húfne prihlasovali na testovacie jazdy. Panda Cross vyzerá milo, no trochu preplácane.

Na konci haly bola Kia, ktorá tento rok oslavuje 20 rokov v Rakúsku, čo si pripomenula akčnou sériou. Vo výročnom vizuáli sa objavil pol na pol prvý a posledný Sportage. Ten prvý bol u nich veľkým hitom, v nemeckom Osnabrücku ho vyrábal Karmann. Posledný je už zo Žiliny. Až na elektrický Soul a vkusný facelift Ria nič nové. Vo vedľajšej, o niečo väčšej hale bolo toho už viac natrieskaného.

Ford konečne predstavil Mondeo aj miniSUV Ecosport, ktorého interiér aj po drobnom poeurópštení zaostáva za konkurenciou. Dizajn nič extra, ale rezerva na piatych dverách určite zaujme. Ak model ku koncu života zlacnie, mohol by mať úspech podobný Fusionu. Najväčšia pozornosť tu bola venovaná Mustangu. Minimálne jeho spracovanie interiéru nasvedčuje, že Ford to s predajom v Európe myslí vážne.
K Mercedesu som sa chcel vrátiť neskôr, lebo tam mali vlastnú kaviareň s kávou ZADARMO, takže okolo áut bola tlačenica ľudí, ktorí o Mercedesy ani nestáli. Už som sa tam potom akosi zabudol vrátiť, no ich súčasný dizajn mi ani veľmi žily netrhá. To ale neznamená, že by som si neodfotil GT S AMG… Nové Smarty vyzerajú naživo určite lepšie, hlavne podivný ForFour. Bola tam aj premiéra nového Smartu ForTwo špeciálne pre systém zdieľania Car2Go, ktorý od roku 2011 vo Viedni úspešne funguje. Vyzerá, že ani pri novej generácii ale neprejdú na elektrinu ako napríklad v Stuttgarte. Tam to už tuším budovali s nabíjačkami od začiatku.

Musím povedať, že jedným z najlepších dojmov vo mne zanechal Nissan novinkou Pulsar. Príjemný dizajn, kráľovský priestor vpredu aj vzadu a veľmi dobrý pomer „solídny interiér“ a „šetrili sme kde sa dalo“. Po Qashqaii by to mohol byť bestseller, uvidíme. Nissan ešte vábil 370Z Nismom a elektrickým hybridom ZEOD RC pre Le Mans. Toyota tiež doniesla ukázať okruhový špeciál TS040 Hybrid. Inak sa jej stánok niesol v znamení dlhodobej kvality a spoľahlivosti aj starších modelov, najviac bolo prezentované malé Aygo. Interiér sa oproti súrodencom z PSA tvári hodnotnejšie, no bohužiaľ zdanie klame. K Lexusu a Subaru akosi nemám čo povedať, WRX STI spolu s XV u mňa štartujú dobu, kedy sa zas budem viac o túto značku zaujímať.

Opel potešil konceptom Monza pri ktorom slečna demonštrovala dotykové otváranie vyklápacích dverí. Najväčšiu pozornosť mala nová Corsa. Pre mňa je to „len“ prepracovaná minulá generácia, ale interiér je naozaj krok dopredu. Ešte zaujal Adam Rocks, ktorý je vo svojej kategórii ozaj jedinečný. Suzuki odpremiérovalo Vitaru ale aj Celerio. Vitara pôsobí určite ako lepšia voľba pri S-crosse. Plasty sú v interiéry tvrdé, no dobre spracované. Okolo Vitary sa motalo dosť veľa postarších párov a vyzerali byť nadšení, nevadili im ani cool veselé farby. Pri S-crosse sa spamätali a pridali možnosť priplatiť si multimediálny displej. Celerio je aj v plnej výbave taký malý výlet do nedávnej minulosti, no akosi mi to nevadilo a v aute som sa cítil príjemne. Či ale urobí dieru do sveta, v tom som skeptický.

Citroen pomaly odčleňuje rad DS od zvyšku, no zároveň mu aj rýchlo starne. DS3 aj DS4 by už potrebovali prepracovať aspoň multimédiá. Najväčším lákadlom bola C4-ka Cactus, veľmi zaujímavé auto, aj pocit z retro, no zároveň futuristicky pôsobiaceho interiéru. Peugeot sa prezentoval najmä športovo ladeným portfóliom, na city najviac hral 30. výročím Peugeotu GTI v podobe limitovanej 208-ky. Chýbala vedľa nej 205-ka GTI, škoda. Popri rade GT sa Peugeot pýšil modelom RCZ R, ktorý je „Made in Austria“, vyrábaný Magnou Steyr v Grazi. V rovnakom závode sa vyrába aj Mini Countryman, ktorý tento krát už ustúpil novej generácií a propagácii 5. dverovej verzie. Opäť asi najlepšie, teda najnápaditejšie spravený stánok malo práve Mini. Vo vedľajšom BMW kraľovala krásne futuristická i8-ka a M4-ka coupé. Človeku sa pri čelnom pohľade na rešpekt budiacu masku až rozbúcha srdce, krása.

Honda priniesla predprodukčnú verziu modelu HR-V, ktorý má celkom sympatický dizajn. Stánok zdobil aj závodný Civic pre WTCC, na nový Jazz sa ešte čaká, hoci ho už mali v letákoch. Mitsubishi sa snaží nakopnúť predaje Space Staru, už pridalo aj atraktívne dvojfarebné lakovanie, ktoré tomu dosť pomohlo, no podobne ako Celerio, už to nestačí na európsku konkurenciu, hlavne v interiéri. Opäť trochu výletom do minulosti je aj sedan Attrage, ktorý pripomenul úspešné obdobie Thalie. Nie je to ale ani luxus, ani cenová politika Dacie. Asi si vystačia s ASX a Outlanderom… Infiniti, Rolls-Royce, Jaguar a Land Rover bola opäť jedná veľká tlačenica, ktorá odradila od akéhokoľvek čakania. Ďalším z tých najlepších dojmov zanechala Mazda 2. Tak solídne pôsobiaci interiér som v tejto kategórii ešte veru nevidel. Ak by v nej operovalo BMW, vyzeralo by to asi podobne. Nová MX-5 je dizajnom úžasná, aspoň plagátmi si pripomenuli aj jej predchodkyne.

V Hyundai sa všetko točilo okolo novej i20-ky a treba povedať, že celkom oprávnene. Naživo to pôsobí veru lepšie, samozrejme, v patričnej výbave. Interiér to celkom úspešne hrá na solídnosť, oproti Fabii pôsobí hodnotnejšie a dospelejšie, v trojdverovej verzii to bude pecka. Dacia mala hlavnú novinku rozšírený rad Stepway a obzerali si ju rodinky s deťmi.

No a nakoniec to najlepšie, teda aspoň na čo som sa najviac tešil – Renault. Ľudia so zvedavosťou objavovali Twingo a všetky jeho nekonvenčné riešenia. Vyskúšal som si nasadenie kapoty, ktoré sa mi podarilo na tretí krát (treba ísť tak, aby sa ani trochu nevzpriečila, inak sa to zasekne). Záslepky dobre držia, no všetko okolo vrátane svetiel bolo od nich doškriabané, našťastie len povrchovo. Interiér je priestorovo veľmi príjemný a hravý. Plasty pôsobia robustne ale mäkko, pri vystupovaní je dobrá vyššia podlaha. Nemôžem povedať, že by ma sklamalo, no čakal som trochu viac. To ale neplatí o Espace, kde som nečakal nič a príjemne prekvapil. Bolo potrebné si vystáť rad na posadenie sa za volant, väčšina bola vo vnútri uznanlivo ticho, nebolo sa ani na čo sťažovať a tak sa ľudia hrali s veľkou multifunkčnou obrazovkou, alebo donekonečna sklápali dva rady zadných sedadiel a híkali aké letisko vzniklo. Úplne by mi ale „stačilo“ Clio Initiale Paris. Kožou potiahnutá prístrojovka, jednoduchý a prehľadný infopanel a do detailov dotiahnutý sebavedomý dizajn karosérie, krása.

Kto nebodaj túto vyčerpávajúcu prechádzku viedenským autosalónom dočítal až sem, tomu ďakujem. Občerstvenie je tam dosť predražené, preto sa viacerí vo vstupnej chodbe neostýchali vytiahnuť domáce lepeňáky. Sobota tiež nie je príliš vhodný termín si vychutnať autá, takže nabudúce už jedine cez týždeň. Pre tých, ktorí sa v novinkách príliš neorientujú, je určite praktický vreckový sprievodca, ktorého každý dostane pri vstupe. Nuž, to by bolo asi všetko, trochu som zastúpil redakciu, ktorá na toto podujatie tento rok akosi zabudla. Pridávam aj odkaz na fotogalériu:
http://www.flickr.com/photos/74469149@N02/sets/72157649960464588/

Prajem redakcii aj všetkým slušným diskutérom krásne prežitie sviatkov, aby ich strávili v pokoji a v kruhu najbližších. Zároveň všetko dobré v novom roku, stránke Auto.cz veľa noviniek zo sveta áut, redakčných testov a ďalších zaujímavostí. Aby kvalita prevládala nad kvantitou, aby diskutéri spolu dobre vychádzali a snažili sa aspoň trochu si premyslieť kým niečo napíšu. Skrátka, aby sa sem aj naďalej oplatilo chodiť.

Takže už len v krátkosti. Prvú Fabiu navrhol Dirk van Braeckel a premiéru mala v roku 1999. Druhá generácia vznikla počas pôsobenia Jensa Manskeho, rok 2007. No a najnovšia trojka je už počin Jozefa Kabaňa. Ako vidieť, druhá generácia dizajnovo trochu pokulháva… Jednotka má v sebe istú nadčasovosť.

A k modelom. Všetko v mierke 1:43. Najstaršia je červená Fabia od Kadenu. Spoločnosť bola predtým známa ako Kovodružstvo Náchod a vyrábali všelijaké hračky. Popri vodomeroch a všeličom inom začali v roku 1996 robiť modely pre Škodu. Octavia mala ešte trochu hračkárske spracovanie, no Fabie už na tú dobu vyzerali veľmi solídne. Predávali sa vo všetkých troch karosárskych verziách a potom ešte pribudol Superb. Teraz vyrábajú pekne prepracované nákladné Tatry. Keďže výrobu škodoviek už zabalili, modely pomaly získavajú na hodnote. Niekoľko rokov po Kadene ponúkol Fabiu Combi aj ďalší výrobca. Išlo o hongkonský Hongwell, ktorý koncom 90. rokov u nás prerazil lowcostovými modelmi Cararama s dobrým pomerom ceny a spracovania. U tejto spoločnosti si nechávali vyrábať modely aj rôzne menšie firmy, napríklad reťazce a hračkárstva. Importérom modelov Cararama bola a vlastne dodnes je česká firma Abrex, ktorá slušne rozbehla výrobu historických a súčasných modelov Škoda. Bohužiaľ, Hongwell má existenčné problémy a tak musel Abrex riešiť čo ďalej. Vyzerá to tak, že výrobu presunú domov, do Česka. Škoda ale nemohla čakať kým si poriešia existenčné problémy a tak výrobou novej Fabie poverila neznámu značku iScale. Stojí za ňou už o dosť známejší japonský výrobca RC a kovových modelov Kyosho. Cez ďalšiu dcérsku značku Jadi vyrába už niekoľko rokov kvalitné dealerské modely pre BMW/Mini.

Druhá generácia sa až tak nepodarila

Ešte kým sa dostanem k samotnému Nórsku, tak za zmienku stoja cesty medzinárodnými trajektmi. Smerom tam sme išli zo Sassnitzu do Trelleborgu nočnou linkou spoločnosti Scandlines s kapacitou 335 áut. Loď zo začiatku 90. rokov disponovala reštauráciou, barom, malým kinom a, samozrejme, obľúbeným tax free obchodom. Mnohí si počas trojhodinovej plavby pospia, pokojne aj v chodbách na koberci. Pri rezonovaní od motora a často aj detskom plači to však nie je nič príjemné. Do svojich áut sa môžete vrátiť najskôr 15 minút pred zakotvením. Príjemnejšie je cestovať cez deň, o čom sme sa presvedčili cestou domov trajektom spoločnosti Colorline na trase Kristiansand – Hirtshals. Kapacita obrovskej rýchlolode bola vyše 760 áut a paluba pripomínala nákupné centrum. Ale teraz už k našej ceste Nórskom.

Trajekt spoločnosti Colorline. Takto vyzerá celkom malý...

Po vylodení v Trelleborgu a slabom spánku sme potiahli až do švédskeho Fredrosu, kde nás čakalo prvé kempovanie v prírode. Ó, nespomenul to najdôležitejšie pre blog o autách. Materskou loďou pre našu 8-člennú posádku (+ dvoch psov) bol Ford Turneo 2,2 TDCi vo výbave Trend. Kvalitu spracovania interiéru a pohodlie hodnotiť nebudem, bolo to podľa mňa stavané na prevoz robotníkov. Niektoré detaily počas dlhej cesty však dosť iritovali. Napríklad neustále vŕzganie od strechy, spôsob otvárania zadných bočných okien, či schránky na vrchu prístrojovky bez vzpier. Opierky rúk vzadu sú príliš krátke a plastové zámky posuvných dverí majú tendenciu vypadávať, takže vám potom cez dieru fúka dnu. Išlo pritom o ani nie ročné auto.

Ford Turneo po príchode do národného parku

Druhý deň sme zavítali do Lillehameru, ktorý sa neodmysliteľne spája s olympiádou z roku 1994. V malom miestnom múzeu dopravy potešila tmavá Škoda 1201 v spoločnosti ruskej Pobiedy.

Škoda 1201 v múzeu v Lillehammeri

Ďalej sme pokračovali smerom na slávnu Troliu cestu (Trollstigen), pred ktorou sme prespali v jednom z mnohých národných parkov s malebnou dolinou a dravou riekou (názov tohto miesta si nepamätám). Po prejdení Trollstigenu sme po početných serpentínach zišli k známemu fjordu Geirenger.

Cesta Trolov

Spoplatnená cesta na vrchol Dalsnibba

Cesty sú dosť úzke, často len na šírku jedného auta, ale s kvalitným povrchom a s miestami na vyhýbanie sa. Vodiči sú ústretoví a automaticky zastavujú v rozšírených úsekoch, aby vás pustili. Samozrejme platí, že väčší má prednosť. Miestni už majú úzke cesty dobre zmáknuté, ale keď len pár centimetrov od vás preletia aj 60-kou, tak vám tuhne krv v žilách. Cestu početnými fjordmi výrazne skracujú kompy, ktoré väčšinou premávajú v hodinových intervaloch. Zážitkom bola cesta cez nedokončené tunely, pripomínajúca fáranie do bane.

Štvrtú noc sme strávili v skutočnom kempe pri nádhernom jazere obkolesenom vysokými štítmi. Štandardom kempov sú čisté sprchy na mince alebo žetóny, záchody, kuchyňa, práčovňa a niekedy aj spoločenská miestnosť, prípadne bazén a trampolíny. Mnohé obytné prívesy ostávajú v kempoch aj na viac rokov, takže slúžia ako víkendové chatky.
Ďalšie stanovanie bolo tak trochu prepadom malej farmy pri Duesunde. Stanovať môžete kde chcete, ale pri domoch len s povolením majiteľa, čo bol aj náš prípad. Takmer na každej usadlosti bol aspoň jeden vrak, niekedy aj všetky generácie jedného modelu. V okolí Duesundu to boli prevažne autá japonských značiek. Čo sa týka poľnohospodárskych strojov, občas som medzi rôznymi značkami zahliadol aj starý známy Zetor.

Vrakov bolo v Nórsku požehnane. R12-ka na opustenej farme.

Nasledovala cesta dole cez Bergen smerom na industriálny Stavanger. Celkovo najpočetnejšie zastúpenie má v Nórsku Toyota. Okrem Avensisov a Aurisov sme často stretávali u nás slabo predávaný Urban Cruiser. Nasledovala nemecká štvorka Ford, Volkswagen, Opel a Audi. Čo sa týka samotných nových modelov, teraz tam celkom frčí Subaru XV, VW Cross Polo, Peugeot 508 a Škoda Yeti. Keď už som pri Škode, po Octaviách oboch generácií je obľúbeným pracantom ešte stále Felicia pick-up. Citroeny a Fiaty tu jazdia takmer výlučne len ako úžitkové dodávky + malá 500-ka sem-tam. Partner/Berlingo väčšinou ako štvorkolka od Dangelu. Renault dodávky len ako rebrandy Nissanu.

Jedna z mnohých v Nórsku

Dosť ma prekvapilo početné zastúpenie amerických áut. Od starých krížnikov v stodolách a vanov až po nové tereňáky. V mestách rýchlo pribúdajú hybridy a elektromobily, najčastejšie Nissan Leaf, Toyota Prius, trio C-zero, iOn, MiEV a Tazzari Zero. Majitelia čisto elektromobilov majú zaujímavé benefity. Môžu jazdiť v bus pruhoch, neplatia parkovné ani mýto a ani trajekty, pri kúpe sa odpúšťa DPH.

Elektromobily v Kristiansande

Čo sa týka nejakých modifikácii áut, najčastejšie sú to prídavné svetlomety (od Yarisov po autobusy), sem-tam zvýšené strechy a strešné boxy. Tie vozia aj domáci, pri nových autách sú už často vo farbe karosérie.
Predposledný nocľah sme mali opäť v oficiálnom kempe s trampolínou na jazere a inými atrakciami, ktoré sme si však pre dážď nestihli užiť. Ďalším cieľom bola nádherná kotlina s výhľadom na známy skalnatý masív Preikestolen. Zakempili sme blízko dizajnovej chatky pri jazere uprostred ničoho. Na druhý deň sa objavil jej majiteľ, ktorý nám ponúkol sprchu a dokonca aj nocľah. Po zdolaní Preikestolenu, ktorý bol doslova prepchatý turistami, sme už zamierili k mestečku Konsmo na víkendovú chatu pri jazere.

Ovce a kozy boli všade, aj na ceste

Ani sme sa nenazdali a týždňový relax na chate s výletmi do okolia vystriedalo balenie a 18-hodinová cesta do Bratislavy.
Tak aby som to zhrnul, počasie celkom prialo, ceny naozaj vysoké, príroda úžasná, ľudia trochu uzavretí, ale milí, obeťou úzkych ciest sa stalo spätné zrkadielko na Turneu, ale inak všetko v pohode.

Bola aj guľovačka v lete

Pre tých, ktorí uprednostňujú v lete hory pred vyvaľovaním sa na pláži, je Nórsko malým rajom na zemi.