• Ford Fiesta ST Mk. 7 (2015)

  Testy Publikováno: 24. 2. 2016

  Úplne som na tento blog zabudol. Tak sa teda skúsim opäť prihlásiť o kúsok vašej pozornosti, s testom jedného zaujímavého auta. Tento krát to teda bude o malej, mrštnej Fieste ST, ktorú minimálne donedávna prenasledovala povesť najlepšieho malého hot-hatchu pre petrolheadov.

  Za autom som sa vydal do neďalekého dílerstva Fordu, a keďže sa jednalo len o testovaciu jazdu, nebol čas na zbytočné obšmietačky okolo auta, takže som rovno sadol za volant. Nemôžem si pomôcť, ale sedačky vo Fieste mi vyhovujú fakt ďaleko viac ako tie vo Focuse ST, vôbec ma totiž netlačia v oblasti obličiek. Fakt škoda, že sa nedajú posunúť ešte o kus nižšie. Po nastavení sedačky a volantu som sa načiahol po vzdialený pas, zapol svetlá a naštartoval to malé turbené srdiečko Fiesty… A v aute naďalej vládlo ticho. Nuž, v dnešnej dobe sa asi nič nedá robiť, takže sup s ňou do premávky…

  Na diaľnicu…  Teda nie že by som chcel motor vytáčať za studena (ten digitálny teplomer chladiacej kvapaliny je ale fakt blbot, to už mohli namiesto neho dať radšej digitálny ukazovateľ stavu paliva v nádrži, alebo ešte lepšie spraviť miesto na ďalší starý dobrý, klasicky teplomer), ale že by zrovna diaľnica bola domáce prostredie pre Fiestu, to sa teda povedať nedá. Áno, konečne vidím zjazd z diaľnice! Lenže aj tá cesta popri nej bola nakreslená ako podľa pravítka. Zatiaľ si aspoň všímam niektoré drobnosti… Auto je dosť tuhe, rozhodne ďaleko viac ako moja TSka. Ale nejako sa to zvládať dá, každodenné jazdenie po našich tankodromoch by ale vyžadovalo určite vyššie položenú hladinu sebazaprenia. Spojka bola prekvapivo ostra, a vďaka bohu bez zlozvyku snáď všetkých dnešných áut, číže bez toho, aby jej dráha bola dlhá ako týždeň pred výplatou. Brzdy mohli byt trocha progresívnejšie, prišlo mi, že už od začiatku dráhy dosť kúšu. Plyn ako taký mi prišiel normálny, ale práve pomocou neho šli dávať tie krásne medzi plyny, ktoré prevodovka vítala priam s otvorenou náručou. Fakt, nekecám, tie stupne do nej zapadali snáď telepaticky! Už keď som sa s ňou staticky hral v dílerstve, mal som z nej veľmi dobrý pocit, ale to čo predviedla v skutočnosti ešte ďaleko prekonalo moje očakávania! Hotová nádhera.

  Motor sa už pomaly zahrial, po vytočení vďaka sympózeru síce trocha umelo, ale inak prijemne „vrčal“, a blížili sme sa ku kruháču, od ktorého sa ide k dílerstvu. S malým srdiečkom som sa ale pani spýtal, či by sme nemohli ešte vybehnúť na nejakú cestu, kde budú zákruty, veď diaľnica predsa vôbec nie je revír pre malú, obratnú Fiestu. A pani našťastie (pre mňa), súhlasila. Tak sme prešli kusom mesta a za chvíľu odbáčam von z mesta, a vidím Klajdovku. A to už sa mi rozťahoval úsmev, pretože za ňou sa nachádza cesta na Ochoz a tú veru poznám, a je to fakt domáce prostredie pre Fiestu. Cesta bola navyše trocha navlhnutá z predchádzajúcej krátkej prehánky. Bohužiaľ smerom z Brna okolo tej 18. ide príliš veľa vozidiel a práve vzhľadom na kľukatú povahu tej cesty je tam zakázané predbiehanie.

  Niekedy v dvoch tretinách cesty ale máme možnosť zliezť z cesty, a otočiť sa o 180°. Okolo prešla malá dodávka, tak si dávam so štartom na čas, a za niekoľko dlhých sekúnd vyrážam! Bohužiaľ, pre pani predavačku, ktorá evidentne nečakala takto motivovaného vodiča, už po prvej zákrute sa zapiera do sedačiek a kričí slova, ktoré som od predajcu na skúšobnej jazdne ešte nepočul. Síce sa sústredím na jazdu, ale dolieha ku mne veta „Do prdele nééé, to je rychlééé!!! Promiňte.“ Preplietam sa utiahnutými zákrutami, radím medzi 2 a 3 s krásnymi vyšteknutiami pri medzi plyne, bočné vedenie sedačiek funguje na jedničku a v jednej zákrute mi dokonca po ľahkom ubratí plynu, napriek zapnutej stabilizácii ľahko, ale zároveň citeľne uskakuje zadok. Dokonalé! Pani si na jazdu zvyká, pretože viet so slovami „do prdele“ a „rýchlosť“ ubúda, a bohužiaľ za chvíľu dobiehame predtým pustenú dodávku. Mal som počkať dlhšie. Po otvorení cesty ale aspoň danú dodavku predbieham (opäť s nejakými „bojovými“ pokrikmi od pani) a pomaličky sa dostávame do mesta, takže zaradujem vyšší rýchlostný stupeň a spomaľujem na klasickú mestskú jazdu.

  Pani sa mi zdôveruje, že je chvíľu po materskej, a takto rýchlou jazdu už dlhé roky nešla. Ja jej na to oponujem, že predsa nemôžu vodiči skúšajúci STčko vyskúšať len rovnú diaľnicu, ale dostáva sa mi odpovede, že práve naopak, drvivej väčšine ľudí hentaká skúšobná jazda stačí. Zvláštne, hovorím si, že potom predsa vôbec nemôžu tušiť, čo za auto si kupujú. Každopádne k autosalónu dochádzame živý a zdravý, ja vysmiaty od ucha k uchu, pani nakoniec tiež s úsmevom, ale „varuje ma“, že až sa tam zastavím najbližšie, tak mi dá kľúče od auta a nechá ma isť samého. Možno si tuto „vyhrážku“ do budúcnosti zoberiem k srdcu, uvidím.

  Lúčime sa, slnko pomaly zapadá, ale ja viem, že tato návšteva vôbec nebola márna. Musím povedať, že Fiesta ST ma nazdaj milo prekvapila, je to malé, mrštné, na svoju veľkosť silné autíčko, ktoré naozaj skôr ako na veľké tabuľkové čísla výkonu vsádza na radosť za volantom a vychádza jej to. Mrzia ma len dve veci. Motor nemá vôbec žiadnu špičku, takže som niekoľko krát potupne narazil na obmedzovač, a potom, že Ford sem z nejakého naozaj krivého dôvodu nedováža 5 dverové prevedenie. A vraj One Ford. Ale odhliadnuť od tohto, je to fakt skvelé auto, a ak má niekto možnosť ho zobrať povedzme ako 2. auto do rodiny, nech neváha, a ide si ho vyskúšať, myslím, že nebude sklamaný!

  P.S. A prečo že som nespomínal také tie praktické veci, ako spotreba, veľkosť kufra, priestor na zadných sedadlách? Vôbec ma nezaujímali, a ak zaujímajú vás, asi toto auto nie je pre vás to pravé 😉

Seat Leon Cupra 280 (2015) Honda Civic Type-R FN2 (2007)