Prehliadka múzea v druhej časti obsahuje cestné pretekové automobily, ďalej nasleduje hala vítazstiev, kde sú obsiahnuté všetky víťazné trofeje od 40-tych rokov ako aj vystavené monoposty Ferrari z Formuly 1 od roku 1999.
Mimochodom kto zmeškal 1. časť s monopostami 50-tych rokov, nájde ju tu: //blog.auto.cz/stevosk/2010/08/23/galleria-ferrari-1-cast/
Kto sa teší na tretiu časť, tak ho navnadím nasledovnými perlami motorizmu: Ferrari F40, F50, Enzo, Dino, prvé cestné Ferrari atď. A teraz už hor sa na zábery.
Ferrari 375 Plus - Toto auto je legendou už len svojím 12 valcovým motorom o zdvihovom objeme 5l o výkone 330 konských síl, ktorý vytvoril Aurelio Lampredi. Nadčasovú karosériu typu spider navrhol PininFarina. Auto bola absolútna trefa do černého, nakoľko v priebehu dvoch rokov zvíťazilo v Agadire, Silverstone a Le Mans. Každopádne legendárnym bolo najmä víťazstvo Umberto Maglioliho na výnimočne ťažkých pretekov Carrera Panamericana. (v zábere aj moja polovička)
Ferrari 512 M - Toto auto dosiahlo celú radu víťazstiev v roku 1971.
Ferrari 512M - agresívny vzhľad zadnej partie
Ferrari 350 CanAm - Ferrari prestavalo v roku 1967 2 exempláre Ferrari 330 P4 na autá do tzv. Gruop7 v severoamerickom šampionáte. Treba však otvorene povedať, že napriek prevŕtaniu motora na 4175 cm a úprave šasi tento voz nemohol konkurovať vysokoobjemovým vozom v Group7 a tak nikdy nedosiahol valný úspech (najlepšie umiestnenie bolo 5. miesto v Laguna Seca).
Ferrari 350 CanAm - pohľad zpredu odhlalí naozaj ladnú líniu tohto spideru, ktorú narúša len ochranný rám.
Ferrari 330 TRI/LM - Išlo o poslednú z radu Testarossa určených na vytrvalostné závody. Výsledkom boli kompletne obsadené stupne víťazov na LeMans, ostatne 6 karburátorov Weber v kombinácii skoro 4litrovým objemom dávali na tú dobu úžasný výkon 400 koní.
Ferrari 330 TRI/LM - Pravé závodné auto a moja maličkosť.
Hall of Champions
Ferrari F1 2000 - Majster sveta Michael Schumacher za rok 2000
Ferrari F2002 - Majster sveta Michael Schumacher za rok 2002.
Ferrari F2007 - Majster sveta Kimi Raikonen za rok 2007.
Nakoľko som si tento rok naplánoval dovolenku v „slunnej Itálii“, tak som do svojich plánov nemohol nezahrnúť aj návštevu nejakého automobilového múzea. Keďže som fandom vozov zo znakom spínajúceho sa koníka od mojich detských čias, keď som dostal majstrovský model Ferrari 312T4 Jodyho Schecktera z roku 1979 a moja cesta viedla okolo Modeny, nebolo inej alternatívy ako múzeum Ferrari v Maranelle. Ako bonus som zohnal v Maranelle štvorhviezdičkový hotel za smiešnu cenu 44 Eur a hádajte ako sa volal Ferrari Village. Mimochodom ho odporúčam, je naozaj štýlovo vybavený (všetko sa točí okolo áut Ferrari) a ešte mi pridali aj výborné raňajky hoc pôvodne neboli v cene (a urobili mi tam asi najlepšie cappuccino s celej cesty po Taliansku). Múzeum sídli na ulici pomenovanej podľa Enzovho milovaného syna Dina presnejšie na Via Dino Ferrari 43 – 41053 Maranello. Otvorené má od 9:30 do 18:00 (cez leto až do 19:00). Hneď pri vstupe ucítite atmosféru Ferrari (všetko v červenom, všetko pomerne drahé napr. šiltovky za 50 Eur), ostatne je to len na skok k samotnej fabrike. Vstupné je 13 Eur (platí pre august 2010), čo je taká talianska taxa (po väčšinou boli vstupenky okolo 13 až 18 Eur ale napr. námestie zázrakov v PISE stojí aj so šikmou vežou 25 Eur). Každopádne uvidieť krásne monoposty zo 50-tych a 60-tych rokov, či Ferrari F40 naživo za tých pár Euro stojí. A teraz hor sa na zábery (v prvej časti monoposty z 50 a 60 rokov).
Hotel Ferrari Village Pozostáva z piatich budov a ja som spal v Le Mans.
Výzdoba akú v inom hoteli neuvidíte.
Ferrari 166 F2 Tento monopost brázdil pretekové trate po skončení 2. svetovej vojny a dosiahol množstvo víťazstiev. Najpametnejší je asi triumf A. Ascariho na nemeckej velkej cene v roku 1950. Inak táto formula mala objem aj výkon porovnateľný s mojím Mondeom.
Ferrari 500 F2 - Táto zmenšená verzia 625 dosiahla prvý titul pre Ferrari v pohári konštruktérov (zásluhu na to mali jazdci Ascari a Taruffi, treba však povedať, že titul sa oficiálne začal pridelovať až koncom 5é-tych rokov)
Kokpit Ferrari 500 F2 - Veru oproti tým dnešným sa na bezpečnosť voľakedy moc nehladelo, ale aj to dokazuje akí boli Ascari, Fangio či tí starší ako Nuvolari alebo Lang majstri volantu (na úzkych pneumatikách, bez sofistikovaných bezpečnostných pásov, často v košeli s krátkymi rukávmi, na nie zrovna dokonalých vozovkách a v rýchlostiach blížiacich sa 300 km/h, no neviem ktorý z pilotov F1 by si na to dnes trúfol).
Ferrari - Lancia D50 - Pôvodne konštrukcia Vittorio Jano pre Lanciu. Nakoniec bola dokončená pod strechou Ferrari a v roku 1956 znamenala v rukách Fangia a Collinsa stávku na víťazstvo.
Ferrari 246 - Toto je auto na ktorom získal Mike Hawthorn svoj titul majstra sveta pre rok 1958.
Ferrari 156 F1-63 - Išlo o modifikáciu majstrovského auta zo sezóny 1961, avšak dosiahlo iba jedného víťazstva (GP Nemecka 1963). Zaujímavosťou bol motor s priamim vstrekovaním paliva prostredníctvom pumpy Bosch (systém navrhol švarčiarsky inžinier May)
Pracovňa El Commendatore Enza Ferrari
Alpine A110 (asi už netreba veľa dodávať)
Citroen M35 prototyp (n 396) - wankelov motor o objeme 497,5 cm3 s výkonom 49 koní
Ford Comete (alias Ford Vendôme - motor Mistral V8 o objeme 3923cc o výkone 105 koní a okolo 250 Nm)
Panhard Dyna X (motor boxer dvojvalec o objeme 610 cc a výkone 24 koní)
Panhard Dyna Z (dvojvalcový boxer o objeme 851 cc a 50 koňoch pri 5000 otáčkach)
Panhard 24 coupe (Vďaka nízkej váhe 800 kg a aerodynamickému tvaru dokázalo toto auto vyvinúť maximálnu rýchlosť 155 Km/h napriek tomu že ho poháňal slabučký dvojvalcový boxer o objeme 848 cc a výkone 50 koní)
Renault Caravelle (motor o objem 956 cm³ a výkone 42 koní / max. rýchlosť 135 km/h)
Renault Caravelle Cabriolet (motor o objem 1108 cm³ a výkone 52 koní / max. rýchlosť 145 km/h)
Renault Ondine (luxusnejšia verzia Renault Dauphine z roku 1961 - motor o objeme 845 cc a výkone 27 koní)
Renult 4cv (z roku 1954 / motor o objeme 747 cm a výkone 17 koní a max. rýchlosti 103 km/h)
Salmson 2300S (Jedno z najkrajších aút z 50-tych rokov (1953) poháňal 4-valcový motor o objeme 2300 cm a výkone 110 koní. Automobilu udeloval v danej dobe výborné rýchlostné parametre max. rýchlosť 170 km/h)
Simca Vedette (Ide o rebrand Ford Vedette po prebratí francúzskeho Fordu Simcou. Auto poháňal motor Aquillon V8 o objeme 2.4 L o výkone 80 koní.)
Okrem automobilov múzeu nájdete aj nejakú staršiu hasičskú techniku.
A ešte menšiu zbierku leteckých motorov firmy Salmson.
Zámok vo Valencay - pohľad z kvetinovej záhrady
Zámok vo Valencay - pohľad z predu
A teraz aspoň malá ochutnávka toho čo tam možno vidieť:
(predvojnové automobily)
Delaunay-belleville K6 z roku 1910
Delaunay-belleville HH6 z roku 1908 (3.0 V6)
Darmont Morgan Special z roku 1927 (vodou chladený motor s rozvodom OHV o objeme 1.100cc)
Amilcar CGSS (V4 objem 1074 cc výkon 35 koní)
Clement Bayard AC21bis z roku 1906
Bugatti type 44 cabrio (iba môj odhad)
Ford model A
Panhard Levasor typ 5 z roku 1898
Panhard (V6 motor so šoupatkovým rozvodom)
Legendárny Panhard Dynamic X76 z roku 1937 v štýle Art Deco
Peugeot 172
Peugeot 402 Legere (táto odlahčená verzia dosahovala rýchlosť až 135 km/h)
Renault Freres z roku 1912 (V4 o výkone 16 koní)
Renault vivasix PG2 z roku 1930 (V6 o objeme 3180cc)
Salmson Cyclecar VAL3 (radový čtyřválec s rozvodem OHV disponoval při objemu 1098 cm³ výkonem 18 kW (24 koní) při 3500/min. S třístupňovou převodovkou dosahoval při hmotnosti 750 kg největší rychlosti 90 km/h)
Salmson S4E (automobil sa začal vyrábať už v roku 1937 (preto som ho zaradil ešte v predvojnových vozoch), ale tento kus je z roku 1948)
Turcat Mery Sport z roku 1906 (objem motora 2600cm o výkone 24 koní)
Na galériu povojnových automobilov sa môžete tešiť v druhej časti.
S pozdravom Stevosk
]]>