1. Nemci ani pri napadnutí Poľska neboli na vojnu špičkovo pripravení. Jednoznačne horšie ako v roku 1914. V roku 1938 bola situácia ešte horšia – napr. všeobecná branná povinnosť bola v Nemecku znovu zavedená len v roku 1935. Naproti tomu v Československu bola branná povinnosť v roku 1933 predĺžená z 18 na 24 mesiacov. Generál Krejčí (náčelník čs. gen. štábu roku 1938) v roku 1968 prehlásil, že počet čs. vojakov vrátane záloh by sa pravdepodobne zhruba rovnal počtu nasadených nemeckých vojakov v očakávaných oblastiach útoku.

Čo sa týka obrany, tak okrem hraničných pevností sa počítalo s mobilnou obranou v hornatých a kopcovitých oblastiach Čiech a Moravy a konečný odpor v západnej časti Moravy, príp. ústup až na Slovensko (boli plány aj na presun priemyslu zo západu na Slovensko). Vtedajší britský vojenský atašé v Prahe – podplukovník Stronge toho času prehlásil, že s dobrou morálkou by mohla čs. obrana trvať aspoň mesiac.

2. Aký by bol ďalší vývoj v prípade Benešovho odmietnutia Mníchovskej dohody? No každopádne by Nemecko útok na ČS vyčerpal a útok na Poľsko by sa odložil, príp. by neprebehol tak hladko – možno oboje. S pomocou západu sa nedalo počítať, keďže jednak Francúzi priamo prehlásili, že v prípade neakceptovania Mníchova budú neutrálni a jednak poľský príklad ukázal, že nebojovali ani s jasnou spojeneckou zmluvou.

Zbytky čs. armády by sa stiahli do Rumunska a po začiatku bojov v Poľsku by boli isto organizovanejšou a platnejšou silou, než akou boli jednotky zostavované z jednotlivých zbehov a utečencov počas 2. svetovej vojny. Navyše to boli jednotky bez vlastnej výzbroje a vybavenia. Takáto zachránená časť armády mohla tvoriť podobnú silu ako tvorili poľské jednotky, ktoré sa preslávili napr. v Taliansku pri bojoch o Monte Casino.

Tým by sa zabezpečila aj povojnová legitimita Československa. Ďalším dôkazom, že ČS by bolo obnovené je to, že Spojenci ignorovali už anšlus Rakúska, ktorý prebehol pred Mníchovom! Je jasné, že Nemecku by neostali ani Sudety.

Samozrejme sú to len keby. Ak by sa Hitler uspokojil s ČS, tak dnes šprechtíme (príp. hovoríme po maďarsky/poľsky, keďže je jasné, že tieto 2 krajiny by sa tiež isto pridali a niečo by si z čs. koláče chceli vziať tiež).

Lenže história ukázala, že Hilter by zaútočil minimálne na Poľsko, no možno vďaka predchádzajúcemu odporu ČS by vojna skončila už tam, možno vo Francúzsku. A možno by to bolo úplne inak. 🙂

Falco: nemysli si, že to nepíšu se skřípěním zubů. Ale jsem si jist, že naši dědové rozhodovali s velice těžkým srdcem.