• Dinka z lepsej spolocnosti

  Publikováno: 16. 5. 2011

  O stastny den…

  Vyhrievam sa na lavicke ako slepuch na kameni. Nos vo vetre si uzivam slniecko kdesi na okraji mojej rodnej velkodediny a cakam na dnesnu spolocnicku. Volam ju familiarne Dinka aj ked som s nou este doteraz nemal to potesenie. Pochadza z Ingolstadtu, patri do vyssej spolocnosti a za mnou cvala v zaprahu s 245-imi dieslovymi konikmi zo sestvalca s notoricky znamym razitkom koncernu – TDI. K dobremu tonu v tejto triede patri takisto kvalitny pohon vsetkych styroch crieviciek a automat s dvoma spojkami.

  Tesim sa na nu. Natrcam usiska na oboch stranach. Ziadne buracanie, ziadny vreskot, len kultivovane dychanie motora a ventilatoru. To musi byt ona! Vychadza spoza rohu. Denny mejkap je decentny, trochu uhrancivy pohlad jej dodava linka svietiacich diod pod ocami. Nos skloneny k ceste nasava vypary zohriateho asfaltu ako polovnicky pes najduvsi stopu. Styri kruhy ju prezradia. Dnes to bude vsetko v znameni Audi A7 3.0 TDI Quattro.

  Strike the pose

  Zastavuje pri mne. Posilovnu evidentne nevynechava, z predu je siroka, avsak vysportovana, aj ramena ma vypracovane dokladne. Pohlad z boku ma definitivne presvedci. Je to riadny kus “babisca”. Trochu ma len zamrzelo, ze prisla obuta skor pohodlne ako efektne – balonove sedemnastky posobia utopene v ladnych liniach blatnikov. Asi sa jej nechcelo trmacat sa po nasich post-komunistickych tankodromoch, ktore v mylnej predstave nazyvame cestami, v efektnych dvacinach. Aj tak dobre.

  Neslusi sa to, ale cumim jej na zadok. Co to do pekla…Vzdialena reminiscencia na “kacacie” pozadie so smutnym parom svetiel. Nie, zakoncenie inak lubiveho plechoveho satu nieje moja salka kavy. Je to trochu skoda, kedze zo zadu sa na nu budu ostatní ucastnici cestnej premavky divat asi najcastejsie. Budiz, ja som ajtak slusne vychovany chalanisko a nesudim len podla vyzoru, vzchopim sa, kluce do vacku, dobrodruzstva cakaju.

  V (ne)dokonalosti je krasa

  Obvykle vo svojej roztopasi z kazdeho testovaneho auticka rozdzavim dvere, vhupnem dnu a s penou pri ustach uhanam jazdit. Nic take sa dnes nekona – nie, ze by som nechcel, to len bezramove dvere take prchke zaobchadzanie nemaju rady. A kedze Dinka ich ma hned stvoro, tak pekne potahujem klucku, chvilinku pockam, kym sa okno stiahne z tesnenia a cesta do interieru je volna. Inak, bezramove okna su stylove, to im treba uznat. Avsak ak pominieme urbanny mytus o tom, ze su aerodynamicky hlucne, stale pri nich zostava ostara, ked v zime primrznu. Nehovoriac o hyper-manazerovi, ktory zrovna zabudne s potrebnou davkou pokoja nastupovat, vyrve dvere z tesnenia za nepekneho drncania. Prednost evidentne dostal imidz pred ucelovostou. Nieje to prvy krat ani naposledy.

  Dost bolo polemizovania, nasadam. Uff – cierne latkove sedadla ako zo zakladnej vybavy A4-ky. To sa na taku fesandu naozaj nepatri. Nechcem byt umrncany, avsak od auta, ktore by za mamu mohlo mat A8-micku a za otca R8 sa aj v zaklade pravom ocakava cosi lepsie. To iste plati o necalunenej opierke lakta vo vyplni dveri. Je sice z maekkeho plastu…ale doprcic, z plastu! Dinka moja zlata, toto sa musi zlepsit.

  Vrastim celo len dovtedy, kym mi oci nepadnu na palubnu dosku. Konecne “premium”. Vkusne zoradene ovladace, siroky a vysoky stredovy tunel, moderna paka automata, utesene obezny volant.  Velke kino po nastartovani predvedie vysovno-vyklopny displej ktory vykukne z palubovky za doprovodu vymakaneho ticheho technickeho bzucania. Bzzz…velkostou uz nema daleko od iPad-u. A to spracovanie! Tu sa naozaj inzinieri od Audi vytiahli. Na pohlad aj omak je to dokonale.

  Pokracovanie s dojmami z jazdy a hlavne aj fotecky najdete, ked kliknete sem.

  A neohrdnite ani postom o BMW X6 Active Hybrid popripade prebehnite editorial a bude vsjo jasno .

  Dakujem vam!

  Vas Benzinacik

Kamarat do dazda Rande na modro