• Grande entrée (Mini Roadster + Playboy!)

  Publikováno: 30. 5. 2012

  Čisto hypoteticky…
  Dostanete pozvánku v ktorej je čierne na bielom, že v deň D v hodine H sa bude konať predstavenie nového modelu auta v spojení s krstom aktuálneho vydania istého pánskeho časopisu, ktorý vlastne nikto oficiálne ani nečíta, len ho všetci chlapi naprieč vekovými kategóriami dôverne poznajú. Áno, včetne mňa, nie, nikdy som ho…no, veď viete. Každopádne, rybárska revue to nieje. Ale späť k meritu veci.

  Som si takmer istý, že spektrum prvotných mysliteľných reakcií bude siahať od „nie, radšej knihu“ až po „sweet mother of G..!“ v závislosti od vzdialenosti vašej nežnejšej, krajšej a voňavejšej polovičky od monitora.  Nuže, prekérna to situácia bez univerzálneho riešenia. Ja som svoju jarnú hormonálnu vzburu pomerne úspešne skryl za oddanosť svojmu poslaniu automobilového slintateľa.
  

  Metamorfóza
  Kafka bokom, teraz som len jednu sprchu vzdialený od Jamesa Bonda. Každý vlas na hlave uložiť separé, nevyzerať učesaný avšak nemať na hlave kukučie hniezdo. Kravatu zaviazať, rozgajdať. Trafiť sa niekde medzi podomového obchodníka a idem z krčmy. So sakom opatrne. Nešikovný strih a vyzeráte ako šofér limuzíny z LA. Čisté sneakers – t. j. tenisky ktoré sa tvária štýlovo. Ten najdôležitejší výraz tváre a pred domom tmavé okuliare na frňák. Ešte aby som sa tomu autu nepáčil!

  Aston Martin nikde. Snáď sa mi to kulminujúce ego zmestí aj do môjho približovadla.  Tempomat na šesťdesiat, jemné meškanie patrí k bontónu. Aj počasie vedelo, že keď sa predstavuje roadster, musí sa predviesť. Parkujem. Už ma čakájú. Flotila naleštených Mini až po horizont a v centre diania hlavná hviezda večera zahalená do semi-transparentnej pokrývky. Druhé Miňátko čo zhadzuje strechu.

  Úvodné formality z krku sťahujem sa do úzadia presondovať situáciu. Stolíky prestreté, v strede showroomu improvizovaný tanečný parket, pozvoľna prichádzajúci hostia, dvaja hlavní organizátori vítajúci zúčastnených milým slovom a úsmevom. Všade roztrúsené dlhonohé kočky na ktoré vás zasnený pohľad príde na drahý rozvod. V pozadí tichá lounge-music. Tak sa to robí! A nijak inak. Až na tie kostýmy zajaca. Pripadá mi to prežité klišé. Čierne koktejlky ako uniforma by to boli spravili tiež, ale marketing asi nepustí.

  Do tuhého
  Pár úvodných slov, kultúrny program ktorý predviedol, ako to vyzerá, keď viete tancovať, ďakovačky sponzorom. Ubieha to rýchlo, ale teraz už tú plachtu dolu, andela! Nie som trpezlivý keď som hladný. Zrazu sa kde nič, tu nič zhŕkli okolo zakrytej kopy plechu baby. Už som vedel, čo sa chystá, foťáky sa tasili jedna radosť. Hurá! Nový Miník je tu.

  Strieborná metalíza, čierne pruhy, zatmavené svetlá, čierne disky. Tá kombinácia mu pristane. Škrátkovi. Trochu prehovárania, kým dal dolu strechu a už ho aj išli kickať dobrým šampanským. Následne vykúpali v bublinkovom moku aj výtlačok časopisu ktorý v žiadnom prípade nemá ani jeden tínedžer schovaný pod matracom, Playmates z povolania nachvíľu nahodili zubárske úsmevy do oficiálnych kamier. To už všetkým nosy vytáčala vôňa mäska, ktoré sa grilovalo.

  Či som Miníka nakoniec zbalil sa dočítate na Benzinacikovi na Bloggri! Je tam aj výber najkrajších fotiek, tak sa budem tešiť, keď tam zavítate.

  Váš (aj na Facebooku, kde je ešte kopec fotiek a Twittri) Benzinacik.

Uhol posedu (Hyundai Ix35 2.0 CRDI 4×4) Pažrout (Peugeot 207 1.4e)