• Vykricnik – (BMW 530xd M-packet)

  Publikováno: 13. 6. 2011

  Volam sa Benzinacik a mam problem…

  Dostat ma do automobiloveho showroomu nebola nikdy vyzva, ved zamienka sa vzdy najde. Som totiz dost zavisly na atmosfere ktora tam panuje. Uz z dialky vas vitaju nalestene a naaranzovane kusky tej-ktorej znacky, svojim vyzorom lakaju do svojej nebezpecnej blizkosti lahko obalamutitelnych nadsencov ako ja, sta by novorodene sireny z plechu a emocii. Kto pristupi na ich hru sa znenazdajky ocitne v chladnom presklenom chrame nasavajuc opojny pach novoty. Sterilna cistota a svetlo zo vsetkych stran dovoli vyniknut kazdemu vystavenemu kusku. Ta surrealna atmosfera dostava moju mysel do tranzu – stavam sa kapoty pozorujucim k motoru privonavajucim volanty hladkajucim sialencom. Ja to cele proste zeriem a jedinou spolahlivou liecbou sa preukazala zatial iba cenovka.

  “Tak mozes, prosim….prosiiim?” – “Jasne, Luci, zoberem ti ho tam, nieje ziadny problem, mam u teba kafe.” – dlho som nevydrzal vzpierat sa. Zobrat Luckinho jednotkoveho chrusta na pravidelnu prehliadku mi znova otvaralo branu do sveta hrdych tatosov z Mnichova. Budicek ani nebolo treba, cestou tam mi vrneli prsty od napaetia. Formality odovzdania do servisu som absolvoval v stand-by mode a len co sa brany garaze zavreli za Luckinym priblizovadlom uz som pobehoval medzi novymi autami ako jelen v ruji medzi borovicami. Tu mi trcal nos z noveho sestkoveho kabrioletu, tam som bancoval nastavenia navigacie v zurivej X5-ke. Este skusit na Z4-ke ci mi strecha neprivrie hlavu a uz som aj bol pri trojkovom kupe sacovat kufor. Slofika na zadnych sedadlach predlzenej sedmicky rusilo len ranne dvojite espresso. Co vam poviem, velke decko.

  Davka bielej radosti

  “Zelate si?”- ozve sa mi za chrbtom prijemne sugestivny zensky hlas akurat ked vyratavam, kolko zivotov by som zarabal na ciernu X6M stojacu predomnou. “Jaaj, zlata moja, ved prave to je ten problem, ze ja si furt iba zelam doteraz…” – chuda, uplne som ju tym vykolajil. Menovka tam, kde sa nepatri civiet vravela “Katarína”. “Takto, mila Katka, potrebujem Vasu pomoc. Auto som odovzdal do servisu, sme tu na konci sveta a ja mam 2 hodiny na zabitie… ” – to som si dal. Skor, nez sa Katka stihla napriahnut na jednu vzduchom chladenu som zo seba vyhrkol pointu – “… a tamta biela paetka s velkym napisom Testovacie Vozidlo vyzera strasne osamelo. Musite nas nejako dat dokopy.” Odfukol som si. Katka vyjadrila svoje pochopenie uprimnym usmevom. Slovo dalo slovo, Katka dala kluce a ja som si to sinul rezkym krokom priamo k vodicovym dveram na novucickej bielej 530xd v M-packete. Like.

  Koza a drevo. Kamkolvek dovidim a dosiahnem. Aj ked sa uz zahniezdim v bledych vsakovako nastavitelnych kreslach a risknem druhy a treti pohlad, chybu to tu fakt nema. A radiaca paka, no, odpustite mi privlastok ktory skor pouzivaju adolescentni rapperi s krivymi siltovkami vo velkych gacoch, ale je neskutocne cool. Skor ako ju vsak preklikam do polohy Drive chce to este ponastavovat vsetko aby som sa tu zabyval. Opierka hlavy hore, sedak dole a predlzit, volant k sebe a hore, zrkadla, klimatizacia, audio system, podvozok, zadnu protislnecnu roletku a tak dalej a este dalej. 10 minut som po celej kabine v nahodnom poradi stlacal gombiky ako ladic klavira po tretom pive. Moje majstrovske vystupenie prerusuje az Katka vybehnuvsia medzi tym zo showroomu “A jazdili ste uz automata?” – “Ale isteze, to sa len tak blbo tvarim…, nebojte, pred par tyzdnami som zvladol aj X6 ActiveHybrid. Len sa tuto s bielym fesakom trochu otukame a vsetko pojde.”

  Grande finale predstavuje Start/Stop tlacidlo. Skok rucicky otackomera netrpezlivo indikuje, ze sest bavorskych valcov sa uz tesi do prace. Vsetky su zatial v skusobnej lehote, musim sa teda krotit, kedze tato paetka je sotva zabehnuta. Ved nechceme takyto nadherny stroj hned zacat nicit. Parkovisko v pozvolnom tempe vystrieda okreska a na mna sa hrnu prve vnemy.

  Motor si tichucko pradie niekde nad volnobeznymi otackami, splyvam nicim neruseny s kazdym horizontom. Asi takto nejako by sa dala vyjadrit dokonalost s akou osemstupnovy automat pracuje. Bez sebemensich cukani alebo vahani nepozorovane radi hore a dolu, az je radost sa nad tym pozastavit. Nehovoriac o tom, ze je stresu odolny aj ked vodic s plynom vyslovene provokuje. Vsetko popisane plati dokonca aj v pripade manualnej volby stupnov, ktore doprevadza fenomenalne tlmene klikanie kovovych kridelok pod volantom. Viem, ze bavoraci motory a prevodovky vedia, avsak toto dokazalo prekvapit aj takeho rozmaznaneho hnusaka ako som ja. Aj by som na znak mojho obrodenia drzal oba palce viditelne hore, nebyt naozaj tucneho M-koveho volantu, ktory bol vyzvou uz aj pre moje laby.

  Este viac dojmov a podla mna aj celkom pekne fotky najdete ako vzdy na Benzinacikovi

  A kedze sa patri socializovat, mozte ma prist podporit aj na Facebook (kde vas caka celucicka galeria fotiek) alebo Twitter, budem sa tesit.

  Vas Benzinacik

Sekac – alebo ako laicky na jazdenky Kamarat do dazda