Macko

Dnes máme pekné, pokojné a mierne vyľudnené popoludnie, Bratislava si oddýchla od náporu pracovných síl zo všetkých kútov Slovenska. Sediac v GLK si užívam riedku premávku a smerujem von z mesta okolo Zlatých Pieskov. Míňame autosalón Porsche a brat mimochodom podotkne: “ Už tam majú Macana…., pozrieme sa?“ Prečo nie, aspoň si urobím dojem.

Pred salónom stojí biely Macan na dvadsiatkach, hneď prvý pohľad do interiéru nasvedčuje tomu, že ide o predvádzačku, auto je naložené výbavou až po strechu. Vošli sme do salónu, hneď vedľa vchodu stojí čierne dvojča, takisto so štedrou výbavou (95 tis. € vs. základ za cca. 60 tis. €). Po usadnutí zavriem dvere so zvukom, ktorý budí na prvý dojem dôveru a istotu, že tá optická masívnosť je aj reálna. Pár momentov zaberie zosúladenie polohy elektrického volantu a sedadla. Výsledkom je príjemný posed, skôr športovejší – v porovnaní s GLK, kde sedím viac vzpriamene. To je koniec koncov dané aj tvarom karosérie. Samozrejme, Macan nie je taký vzdušný, cítim sa viac obopnutý, avšak neprekáža to. Jediný negatívny prvok je šírka stredového tunela a tvar jeho bočnej steny. Mám obavu, že pri mojom nastavení sedadla by ma na dlhšej ceste mohol tlačiť do kolena. Inak nie je ergonómii sedenia čo vytknúť, pohodlie je skutočne výborné. Vzadu som nesedel, ale brat zadné sedadlo komentuje taktiež pozitívne.

„Poďme to prebehnúť.“ No nedbám, keď chce, môžeme. Nakoniec, kedy sú v piatok popoludní tak voľné cesty?! Ochotný predajca okamžite prináša kľúč od predvádzačky a sadáme do bieleho Macíka. Rovnaký postup, nastavenie sedadla a volantu, všetko samozrejme v elektrike. Relikt z Le Mans sa mi v SUV zdá trošku zábavný, ale dobre, tradície treba zachovávať. Ľavou rukou štartujem dieselový šesťvalec a 258 nemeckých koníkov sa veľmi potichu prebúdza k životu. Krátko si prebehnem možnosti zobrazenia palubného počítača (rádio, spotreby-dojazd, teploty a tlak prevádzkových kvapalín, atď. atď.), posuniem volič poršáckeho sedemkvaltu do D a pomaličky vchádzam do premávky. Len podotknem, že auto je úplne surové, má za sebou len 208km. Nastavenie podvozku som ponechal v štandardnom móde, zaujíma ma rozdiel voči adaptívnym tlmičom v GLK. Samozrejme, nie je to celkom fér, vzduch vs. takmer klasika. Takže smerujem na obchvat, popritom kvitujem pomerne ďaleký dosah senzorov, ktoré upozorňujú na auto v mŕtvom uhle a informujú ma o tom rozsvietením oranžových diód v spätnom zrkadle. Dojem z riadenia  je dobrý, presné, relatívne tuhé avšak s primeraným odporom. Privítal by som o kúsok väčší priemer volant, je ale jasné, že priestorové dispozície už toho veľa neumožnia. Nevadí, pretože za mesiac dorazí moje novučičké ML a tam budem mať miesta viac než dostatok. Pokračujeme po obchvate, mierne pritláčam plynový pedál a Macík s ľahkosťou vyráža vpred – aj napriek pohotovostnej hmotnosti 1955kg. V tomto aute dáva šesťvalec ako základná motorizácia rozhodne zmysel. Po krátkej ochutnávke diaľnice schádzame do mesta, ktoré predsa len viac preverí kvality podvozku. Napriek 20″ diskom si trúfam povedať, že aj tu je pohodlie a akustický komfort stále na veľmi vysokej úrovni. Bez ohľadu na okolnosti je Macan stále veľmi tiché auto – vlastnosť na nezaplatenie. Počas celej jazdy takmer nevnímam prácu prevodovky, čo si taktiež zaslúži ocenenie.

Pomaly sa vraciame smerom k autosálonu, premávka už zhustla a tak stojím na niekoľkých semaforoch. Dve-tri prudšie akcelerácie, áno, krútiaceho momentu je pod kapotou dostatočná porcia. Vchádzam na parkovisko pred salónom, preklikávam sa cez menu palubného počítača. Keďže je to diesel, oboch nás zaujíma spotreba. Je jasné, že údaj je len orientačný a pri surovom motore mu nie je možné prikladať väčšiu váhu, ale hodnota 7,4l/100km prekvapila aj mňa. Miestami tam bolo aj 7,0l/100km, tých pár desatín pridali tie akcelerácie v meste. Predpokladám, že po zábehu a pri štýle jazdy, kedy sa človek príliš neobmedzuje – pravdaže v rozumnej miere – sa môže bežná spotreba pohybovať okolo 8,0l/100km. To by mohla byť celkom pekná a asi aj reálna hodnota, ale pravdu ukáže až dlhodobejšie používanie a neochota šoféra využívať výkonový potenciál motora. Vypnem príjemne pradúci a takmer nehlučný šesťvalec, obligátne nakuknem do kufra – dovolenka s dvomi deťmi nepredstavuje neriešiteľný problém.

Prvý kontakt s Porsche Macan bol príjemným zážitkom, prekvapil spotrebou a akustickým komfortom. Pre človeka hľadajúceho malé, imidžové SUV je to viac než dobrá voľba. Už len vhodne nakonfigurovať, zložiť zálohu a počkať krutých 10 mesiacov (ak sa nestihne vybrať z pridelených kvót na tento rok)…..

happy_driver