-
Citroën C3 – očakávania vs. realita
Tento testík som sa rozhodol poňať trocha inak ako obvyklé testy. Jednak už test novej C3 na hlavnej stránke bol a jednak nechcem liezť Perunovi do kapusty, keďže test Cé trojky má naplánovaný v rámci svojej série (nehovoriac o fakte, že latka nastavená jeho testami je tak vysoko, že len vyrovnať sa im je sizyfovská práca).
Takže inak. Pri každom aute si človek vytvára predstavu a názor naň ešte predtým, než by ho čo i len zhliadol. Počnúc článkom v News (aby sme nechodili ďaleko od tohto webu) cez rozsiahle testy v časopisoch a TV až po tisíckrát omieľané tézy na blogoch niektorých dogmatikov presviedčajúcich „neveriacich“ o svojej pravde a o najlepších v triede ;-). Na základe týchto informačných zdrojov si vytvoríme do značnej miery zásadný názor na auto, ktorý potom niekedy tvrdohlavo obhajujeme i v tunajších diskusiách.
Ale čo realita? Stačí tisíckrát napísané a povedané na vytvorenie objektívneho názoru? A ako odolajú tieto virtuálne názory pri zrážke s realitou?
A. OČAKÁVANIA
Ako každý výrobca i Citroën pri svojom najnovšom produkte nešetrí slovami o tom, ako je vo všetkých ohľadoch lepší ako jeho predchodca. To je fajn, PR je PR, vravím si, ale keď to čítam po x-tý krát i z úst novinárov, ktorých názor rešpektujem, začínam byť zvedavý.
Dizajn novej Cé trojky je už z obrázkov veľmi vydarený. Je to skrátka Francúz v tom najlepšom zmysle. Dizajn srší nápadom, je v správnej miere milý, ako sa od auta tohto segmentu očakáva, pridáva však oproti predchodcovi niektoré ostrejšie črty. Z obrázkov ma presvedčil a radím ho k dizajnovo najvydarenejším autám svojej triedy.
Interiér tiež vyzerá sľubne. Preč je lacná „Plastiklandschaft“ a najmä otrasný digitálny ukazovateľ jeho predchodcu (kto vymyslel do auta digitálny otáčkomer, mal by byť minimálne defenestrovaný); ručičková klasika je späť. Čítam básne na vysokú kvalitu plastov palubovky i celého interiéru a na pohľad nemám dôvod pochybovať. Taktiež priestor vpredu je označovaný ako jeden z najlepších v triede. O priestore na nohy vzadu ale čítam viac či menej negatívne vyjadrenia; kufor však opäť žne chválu za svoj nadpriemerný objem.
Veľké očakávania vzbudzujú i nové motory pochádzajúce zo spolupráce s BMW. Sklamanie naopak spôsobuje ponechanie starých 8-ventilov 1,1i a 1,4i, technicky asi 20 rokov starých. Pritom práve jedna-štvorka sa javí ako optimálny kompromis v tejto triede a ja by som vyberal práve z dvojice tisícštyristoviek. Túto kubatúru chcem i vyskúšať v Cé trojke. S VTi motorom už skúsenosť mám, avšak v o triedu väčšom Peugeote 308. Tam síce úplne nesklamal, ale dynamika vyzerá úplne inak; jedna-štvorka v Ceede (správne vytočená) bola subjektívne živšia. Taktiež skúsenosť so sesterským levom 207 s motorom 1,4 16v – 65 kW nedáva veľké nádeje: malý lev i s papierovo výkonným motorom bol len tak-tak. Preto očakávam, že VTi v obdobne veľkej C3 bude tak akurát a 55 kW verzia bude zrejme stále dosť veľký kompromis.
Okrem iných vychytávok Citroën láka najmä na svoje jedinečné čelné sklo Zenith, siahajúce až za hlavu predných cestujúcich. Vyzerá síce atraktívne, o jej praktickosti a reálnom význame však pochybujem. Uvidíme, možno naživo presvedčí viac.
Najmenej reálny názor si vytvorí čitateľ na to, čo je podstatou auta: pohyb. Avšak už podľa čítaných testov, znalosti iných modelov Citroënu a zaradenia auta očakávam typicky francúzsky pohodlný podvozok, príjemne mäkký, až húpavý, avšak neočakávam žiaden cit vo volante a riadení; o nepresných prevodovkách od dvojitého šípu už kolujú legendy. Takže čakám obrazne povedané kilometrové dráhy a päťku niekde v polovici spolujazdcovho sedadla.
B. REALITA
Pozerám sa na Cé trojku a napriek tomu, že ju mám napozeranú z netu i časopisov dostatočne, prvá vizuálna skúsenosť môj predbežný dojem mierne poopravuje. C3 je stále malé auto, a to dokonca o pár cm menšie, ako dneš už normované štyri metre. Pôsobí drobnejšie a kompaktnejšie, ako som čakal. Holt pri tom všetkom pí ár o raste a dospievaní vo všetkých ohľadoch človek ľahko zabudne, že je to stále malé mestské autíčko. Ani s tými ostrými črtami to nie je také horúce. Pôsobí síce dospelejšie ako vedľa stojaci starý model, ale stále je ho ťažké označiť ako silne maskulínne; naopak, okamžite ho asociujem so ženským pohlavím. To však iste nie je chyba, vzhľadom na cieľové zameranie auta. Svoje robí aj farba a výbava; na promo fotkách v čiernej metalíze, so sedemnástkami kolesami a množstvom kontrastného chrómu vyzerá dospelejšie ako vínová červená na menších kolesách.
Nasadám. Oceňujem široké dvere a na základ výborné sedadlá. Prekvapivo slušné bočné vedenie (predajca ma uisťuje, že to sú základné sedadlá), poťah dobre držiaci telo, skrátka na pomery triedy viac ako slušné. Výškové nastavenie sedadla ale neumožňuje ísť tak nízko, ako by som chcel a ja hlavou leštím strop (OK, mám 193 cm, ale Fabia ich zvládne s rezervou). Priestor vpredu ale celkovo veľmi dobrý, časáky neklamali. Pocit vzdušnosti pridáva subjektívne priestor, obmedzenia necítim, okrem nešťasnej strechy. Možno iba šírka lakťovej opierky (asi tretinová v porovnaní s mojím autom) mi pripomína, v akej triede sedím. Nedostatočná výška je ale dôsledok príplatkovej strechy Zenith, ktorej posuvný segment znižuje o pár cm výšku interiéru a zrovna tie mi chýbajú; nebyť jej, asi je všetko OK. Dostávam sa k najväčšej pýche Citroënu: panoramatickému čelnému sklu Zenith. A bez okolkov vravím, že sa bez neho zaobídem. Pocit, že vidím viac smerom hore, je síce fajn, ale nič praktické v tom nevidím. OK, na križovatke môžem zastaviť až na samej hranici a vidím na semafor. To je však pseudoproblém, ktorý v aute vnímam asi rovnako „intenzívne“, ako bilboardy politických strán popri ceste. Chýbajúce centimetre výšky sú silnejší argument. Nakonie si aj tak zaťahujem strechu dopredu a jazdím ako s „normálnym“ čelným sklom.
Dostávam sa k haptike alias povestnému ohmatávaniu plastov. Plasty sú príjemne mäkčené, ale iba v hornej časti. Avšak i tie tvrdé vyzerajú dobre, naviac ich členenie a tvarovanie je zaujímavé, svojské a všetko, len nie fádne. Tu musím prikývnuť novinárom, že dojem robí Cé trojka vskutku dobrý. Štruktúra plastov je i na pohľad príjemná, všetko ladí dohromady. Možno len panel s ovládaním manuálnej klímy vyzerá o niečo lanejšie, ako verzia s automatickou klímou a mierne kazí dojem.
Dosť ale bolo ohmatávania a iných fetišistických praktík; ide sa jazdiť. Zasúvam kľúčik do zapaľovania a chytám do rúk volant. A ďalši príjemné prekvapenie: volant je veľmi dobre tvarovaný, má výrazné vybranie v polohe 14:45 a sploštený spodok. Ani mnohé o triedu väčšie autá nestíhajú držať krok. Bod k dobru. Štartujem a ozve sa dobre utlmený príjemný zvuk štvorvalca. Na tachometri má len 202 km, tak som k nemu citlivý. Až keď pohľadom zisťujem, či sa motor zahrial, registrujem absenciu ukazovateľa teploty a vidím len modrú kontrolku studeného motora. Keď zmizne, mierne pritláčam na plyn. A i keď je motor úplne surový, kultivovane zrýchľuje. Očakávania sú prekonané realitou. Dynamika akcelerácie je na taký malý motor prekvapujúca. Hoci neprekračujem štvorku na otáčkomeri, autíčko sa derie vpred s nečakanou chuťou, ľahko sa vytáča a ani pružnosť nie je najhoršia. Na prvých troch rýchlostiach je to výborné. Na päťke samozrejme pomenej, ale stále znateľne lepšie, ako mi spomienky na dvestosedmičku s podobným motorom dovolili dúfať. Motor je teda asi najväščím prekvapením. Opäť si zároveň potvrdzujem svoju tézu, že ešte dôležitejšia, ako absolútny výkon, je hmotnosť, s ktorou motor musí súperiť. Kým jeho 95 koní sa s ťažkou 308čkou narobilo, tu sa evidentne narobia oveľa menej a robota ich aj viac baví. Ak teda Cé trojku, jednoznačne s benzínom VTi.
Postupne vnímam i ostatné aspekty jazdy. Moje teoretické očakávania ohľadom riadenia sa potvrdzujú. Relatívne mäkké, s dosť citlivým posilovačom; rovnako nízke očakávania neprekonalo radenie. Dosť dlhé a bez potrebného odporu, ktorý by som privítal. Teda to, čomu ja bez snahy o dehonestáciu hovorím ženské riadenie (ženy iste ľahkú manipuláciu s volantom a radiacou pákou ocenia). Podvozok však nie je taký mäkký a húpavý, ako som anticipoval. Prekvapivo pevný a na kruháčoch dostatočne držiaci stopu; samozrejme nie je to motokára, ale ani žiadny americký krížnik zo šesťdesiatych rokov. Dodatočne zisťujem, že auto má nadštandardné 16´´ kolesá a širšie gumy s nižším profilom, ktoré čiastočne vysvetľujú dobrú stabilitu a tuhší dojem z podvozka. Sériové gumy asi spravia podvozok o niečo mäkším. Mne ale toto naladenie celkom vyhovovalo a opäť dojmy oproti neveľkým očakávaniam zlepšilo.
Po pár kilometroch sa vraciam späť. Na križovatke sa pozerám, či mi nezhasol motor, lebo nič nepočujem (aké klišé). Nie, otáčkomer ukazuje cca. 800 rpm, teda žiadne školácke skapanie motora. Uznanlivo kývam hlavou, smutne konštatujúc, že ani mnohé väčšie autá o takomto kultivovanom motore nepočuli.
Parkujem pred showroomom. Po vystúpení ešte pozriem kufor; nadštandardných 300 litrov by som mu ale nikdy netipoval. Nakoniec skúšam z testov očakávanú najväčšiu slabinu auta: priestor vzadu. Už otvorenie dverí očakávania ešte zhoršuje: kde je tu miesto na nohy? Napriek tomu sa masochisticky súkam do zadu. Nie, to skutočne nejde. Hlava zostáva vyklonená doboku, koleno sa snaží urobiť dieru do predného sedadla. Ani neskúšam zasunúť druhú nohu a idem von. Toto je bezpochyby najmenší priestor vzadu v triede. I keď som si vedomý, v akej triede sa nachádzam, Fabia tohto malého Francúza posiela o triedu nižšie. Áno, rozdiel miesta vzadu je takmer rozdiel triedy. Tu teda testy neklamali a očakávania sa oproti realite stávajú optimistickými. Toto jednoducho Citroën nedomyslel. Nadštandardné miesto vpredu je plne na úkor miesta vzadu. Neviem si predstaviť, že by som dozadu dal detskú sedačku, nieto ešte väčšie dieťa.
Zatváram dvere a sumarizujem. Medzitým ešte pozriem na C3 v plnej paľbe (1,6 VTi s najvyššou výbavou). Vyzerá bezpochyby lepšie, na 45 %-ných sedemnástkach, v čiernom laku, v interiéri veľký displej, digitálna klíma, super. Ale cenovo je už hlboko v nižšej strednej triede.
Vraciam sa k testovanému autu. Druhá výbava v poradí zahŕňa všetko, čo človek potrebuje: 6 vakov, rádio so 6 repro a DO pod volantom, manuálna klíma, elektrické okná vpredu, nastaviteľné sedadlo, dokonca tempomat. Okrem metalízy a možno lakťovej opierky nič viac netreba; rozhodne netreba priplácať za čelné sklo Zenith. A to za základných 11490 €, z čoho predajca naznačil i možnosť zľavy. Ale to už odbočujem.
Sumarizujem teda: I keď som v niektorých aspektoch bol prekvapený, prevažnú väčšinu dojmov som očakával. Teda pri dostatočnej teoretickej príprave a oboznámení sa s dojmami a názormi profesionálov človek v zásade vie, čo ho asi čaká a žiadny šok nezažije. Tak i pri Cé trojke: tak, ako som očakával, má príťažlivý dizajn exteriéru i interiéru, veľký vnútorný priestor vpredu, kvalitne vypracovaný a zaujímavý interiér. „Bavorácky“ motor je veľmi živý a dynamický, pritom pri voľnobehu a nízkych otáčkach mimoriadne tichý. Rovnako som očakával mäkšie riadenie, citlivý posilovač a dlhé, nepresné dráhy prevodovky, ako i francúzsky citlivé brzdy. Reálne stretnutie však predsa niektoré očakávané dojmy pozmenilo: predovšetkým Cé trojka stále zostáva malým milým autíčkom, ktorého ostrejší výraz pôsobí ako zamračený pudlík: môže sa tváriť ostrejšie, svoju milú povahu však nemení. Čo som obzvlášť rád, motor VTi prekonal očakávania, jeho živosť a kultivovanosť ho ťahá veľmi vysoko v triede a nespomínam si, kedy som naposledy šiel s tak vydareným malým motorom. Mierne tiež prekvapili jazdné vlastnosti; možno i vďaka rozmeru pneumatík bol podvozok tuhší, ako očakávaná francúzska plavnosť. Panoramatická strecha nepresvedčila. Priestor vzadu (v negatívnom zmysle) prekonal očakávania a zráža veľa bodov malému Citroënu v konkurenčnom boji. Ani kufor nepriznáva deklarované litre.
Záverom teda nezostáva iné, len skonštatovať onu známu floskulu, že najlepšie dojmy si človek urobí na vlastnej koži a každého r.ť je inak veľká, preto na ňu sadne iný šerbeľ.
Test BMW 535i na hlavnej – komentáre Najškaredšie autá sveta alebo Concours d´Elegance naruby
22 Responses to Citroën C3 – očakávania vs. realita
[1]
13. 3. 2010 v 23.53GTI
Nezbývá než napsat tu tisíckrát známou třídní pravdu – POLO, POLO, POLO.
P.S. Mám obdobnou (zatím jen statickou) zkušenost. Malé. Můj vizuální dojem je velmi smutný. Auto vnímám jako bež šarmu, jaksi rozházené v prostoru (zejména díky vlnovce na spodním okraji bočních oken), střecha… no to je z pohledu praktičnosti dokonale k ničemu. Existuje naštěstí i verze „standard“.
Takže já bych C3 nemohl doporučit ani ženě, dívce, já vlastně nevím, kdo by v tom měl jezdit. Kdo by v tom však jezdit neměl, to vím bezpečně… 😉
Podle mého, zcela přehlédnutelný reprezentant třídy subkompakt. Fabia (krátká) má ve správné barevné konfiguraci o řád více šarmu. Což je vlastně… neuveřitelné.
[2]
14. 3. 2010 v 20.19hahaha
digi otackomer je super vec uz od cias ked som ho mal vo svojom FIAT TIPO , a dnes ho mam v CITROEN c4.
citroen ma stokrat lepsi dizajn a jazdne vlastnosti ako fabia .
len tak dalej CITROEN !!
[3]
14. 3. 2010 v 20.43Klaudius
(1) GTI: klišé, klišé klišé…
S Citroenom C3 som sa stretol iba staticky, z môjho pohľadu jej môžem vytýkať jediný výrazný nedostatok – príliš málo miesta vzadu. Od nového auta som skutočne čakal viac. Palubka je hodne vykrojená, ale volant a pedály vodiča viac dopredu nepustia, ja som sa „za seba“ sotva vliezol, a t mám len priemerných 180 cm. S priestorom za spolujazdcom je to lepšie, predné sedalo je možné posunúť viac dopredu. ešte jednou nevýhodou tohto riešenia je skrinka pred spolujazdcom utopená hlboko v palubke, dosiahnuť tam si vyžaduje viac snahy. Ale inak nevidím dôvod C3 niečo zvlášť vyčítať, naopak, je to sympatické, zaujímavé a nápadité auto.
[4]
14. 3. 2010 v 21.27iudex
(3) Klaudius: vidíš, to som nespomenul, palubovka pred spolujazdcom je značne vykrojená, čo umožní posun sedadla viac vpred a nejaký ten centimeter vzadu sa získa. Každopádne i tak by to bol zrejme len slabší priemer. Za sedadlom vodiča je to tragédia. Skutočne prvé auto v triede, kde som sa dozadu jednoducho nenasúkal.
Inak vyčítať sa dajú i iné veci, v porovnaní s miestom vzadu sú to ale iba drobnosti.
[5]
14. 3. 2010 v 21.35iudex
(2): Na digitálny otáčkomer mám negatívny názor dlhodobo. A áno, Tipo, resp. jeho sedanová verzia Tempra s tým bodovali, lebo to bolo nové a iné. A neujalo sa to práve pre nedostatočnú prehľadnosť. Vodič totiž informácie z palubovky často vníma len priestorovo, to jest kde sa nachádza ručička. Nemusím ani odčítať konkrétnu hodnotu, ale keď vidím, že ručička otáčkomera je v pozícii 12:00 hod. viem i bez detailného pohľadu, že tam mám 4000 otáčok (benzín). Asymetrické digitálne otáčkomery, ako mala napr. Honda S2000, kde každý dielik mal inú hrúbku, si vyžadujú v lepšom prípade dlhé zvykanie, v horšom prípade to ide na úkor rýchlosti informovania a predlžuje trvanie pohľadu na palubovku.
A k tomu vyhláseniu o stokrát lepších jazdných vlastnostiach Citroena oproti Fabii sa radšej nebudem vyjadrovať… zo slušnosti. 😉
[6]
14. 3. 2010 v 21.35Klaudius
(4) Iudex priestor vzadu je proste sklamaním – a ešte ako udivene na mňa predavač pozeral, keď som mu svpj postreh spomenul, akože čo chcem od malého auta, rovnako málo miesta vzadu ponúkajú vraj všetci… 😀
Svokor má prvú generáciu C3, čakal som, že v druhej bude o kus viac miesta, lebo priestor vzadu patril k najväčším slabinám tohto modelu od začiatku, žiaľ, nestalo sa. Zrejme preferujú najmä domáci trh a tie na západ od nás, kde v takýchto autách jazdí jeden, maximálne dvaja, a na zadné sedadlo sa hodí iba taška alebo bunda…
[7]
14. 3. 2010 v 21.39iudex
(6): Aj na západe majú ľudia deti a potrebujú ich voziť občas i v druhom aute v rodine. Zrovna Tebe nemusím vysvetľovať, koľko miesta zaberie detská sedačka a dieťa, ktoré v nej sedí s vystretými nohami, potrebuje fakticky toľko miesta ako dospelý, ktorý sedí s ohnutými kolenami.
[8]
14. 3. 2010 v 21.43Navtech
Já si doteď myslel, že člověk, co má něco najeto a zná, tak z větší části odtuší, kolik zhruba jede a nepotřebuje imrvére zírat na tacho. U ženských bych to chápal a v nějakym pořadu, jako je „Sama doma“, by to bylo cool téma. A že by něčím C3 převyšoval Fabii a naopak? Hmm, tak to bych chtěl zažít.
[9]
14. 3. 2010 v 21.47iudex
(8) Navtech: C3 prevyšuje Fabiu v niektorých ohľadoch, rovnako ale na ňu v iných stráca. Nechcem sa púšťať do porovnávania, to nechám na Peruna a jeho seriál, ale u mňa vyhráva Cé trojka nad Fabiou na body a vybral by som si malú Francúzsku. K.O. Fabii to ale iste nie je.
[10]
14. 3. 2010 v 21.48Perun
Iudexi – stylově a velmi zajímavě jsi mi vlezl do „kapusty“ 😀
Jsem tomu ale rád – více postřehů věci jen prospěje.. I díky tobě nakonec uveřejním test ne s motorem 1,4 VTi (ostatně ten byl už otestován vícekrát, dokonce i tady na acz, ale se silnější variantou – 1,6 VTi, kterou jsem tam projel také – tedy především, jen jsem ji pro jistou exotičnost nechtěl příliš rozebírat a raději napsat něco o dostupnější a pravděpodobně oblíbenější čtrnáctistovce.
S tím místem, to je opravdu oříšek – budu se mu ale poctivě věnovat – včetně toho fíglu, co už zmiňuje Klaudius – tedy místa za spolujezdcem.. Iudexi, ale ruku na srdce.. 193 cm, to je limitní i pro leckerou střední třídu. Já mám 185 a považuji se v tomto ohledu ve srovnání s tebou téměř za konfekci.. S tvou výškou už se za sebe neposadíš pohodlně ani v tom polu, ani v rekordmanovi typu i20.. Což ovšem neznamená, že by na tom C3 v tomto směru byla dobře. Vzadu ne, ani náhodou, vpředu je to ok, až slušný nadprůměr… Vše záleží na použité optice nejen určení auta, ale také jeho konfigurace.
A ještě jednou, dobrý text a velmi kvalitní postřehy 😉
[11]
14. 3. 2010 v 21.51iudex
(3): Inak škoda, že si ju nešiel. Možno by sme mohli doriešiť našu debatu ohľadom dostatočnosti základných motorizácií C3 (hoci pochybujem, že by ju nejaký predajca mal ako predvádzačku s jedna-jednotkou – to by asi veľa zákazníkov nepresvedčil 😉 ).
[12]
14. 3. 2010 v 21.57Navtech
[9] Iudex… Však OK. Já bych šel v první řadě po ceně, protože jiný markanty u těhle aut moc nevnímám. Rozhodně se ti každý auto musí svým způsobem líbit a je i těžký zvolit správně, aby tě to pak nesralo. Pokud jezdíš jednu značku delší dobu, tak něco oželíš. Pro mě neni ani jedno auto ze třídy vyloženě hnusný, ale pochybuju, že někde to bude vzadu lepší, nebo horší. Zase jen na úkor kufru, nebo lidí vepředu, takže tam prdneš dítě a na kočárek musíš vzít pilu a naopak. Nebo neklátit 🙂
[13]
14. 3. 2010 v 22.01Navtech
[10] Perun… já mám 183 a pamatuju si, že do Tipa bych se bez šíbru nevešel, nebo nedošáhnul na volant. To byl strašnej posez, ale ne nepodobný je to i v Maserati Q, ale to mě nějak netrápí. Clio je čoveče OK 🙂
[14]
14. 3. 2010 v 22.03iudex
(10): Perune, dík. Programovo som rezignoval na klasický test, aby som nebol porovnávaný s Tvojimi testami, čo by nebol moc rovnocenný súboj a tiež som nechcel „narúšať Tvoje kruhy“. I tak ale vidím, že som Ti do toho kafral viac, než som chcel, keď kvôli mne meníš plán. Nemienil som Ti pridať robotu a na Tvoj názor na 1,4 VTi len pre porovnanie som stále zvedavý. Tá jedna-šestka už musí byť veľmi dynamické zvezenie a je to už hodne nad priemerom triedy.
K miestu vzadu: ja samozrejme nečakám, že v aute tejto triedy sa pri svojej výške pohodlne usadím vzadu a už tobôž nie sám za seba. Ale je mnoho áut v triede, kde sa s istými obmedzeniami vleziem. V tomto je (ne)prekvapivo priestranná už spomínaná Fabia, kde by som za priemerným vodičom vydržal kratšiu trasu bez reptania. Pri tejto Cé trojke som sa tam ale jednoducho vôbec nedostal, teda nebolo to tak, že ma mierne tlačili kolená a dotýkal som sa jemne stropu, ale vôbec som nemal kam dať nohy ani hlavu.
A ešte raz díky.
[15]
14. 3. 2010 v 22.11Perun
[13] Navtech (a vlastně i 12): Jo, jo a jo. Jenže starý Tipo bylo trochu úchylný po všech stránkách.. Starší Clio má tu výhodu, že je vysoký a celkem chytře navržený.
S tím místem a správným mixem „Přední / zadní / kufr“ máš naprostou pravdu.. mimochodem z malých aut to byla právě jen a jen stará C3, kam se mi vešel kočárek.. ten kufr byl hlubokej jako Macocha a vzadu jsem neseděl..
[16]
14. 3. 2010 v 22.21Navtech
[15] Perun… Asi na tebe neměli sedačku, ne? 🙂
Tipo bylo na svojí dobu OK. Měl jsem chvilku nějakej šmejd s tim digi tachometrem a pak jsem měl dvouvačkový 2.0ie v kůži a tam se opravdu blbě sedělo. Ještě to mělo blbej volant a tvrdý sedačky a tam se ta poloha nenašla. Buď jsem koukal ven šíbrem, nebo jsem udělal hrbáče. Zase nějakej 93 rok a to byla „mašina“.
[17]
14. 3. 2010 v 22.26Perun
[14] Iudex: To přeci není o nějakém „souboji“, jak už jsem psal, čím více pohledů, tím lépe.. mé kruhy si ohlídám 😀
Něco z názoru na 1,4 tedy určitě přidám, ale i tak se budu zaobírat tou „jednašestkou“. Svezení je to až trochu extrémistické – tedy hlavně nástup, kdy vlivem opravdu účinného proměnného časování zdvihu sacích a výfukových ventilů v kombinaci s jednou z nejnižších hmotností ve třídě je C3 se 122 koňmi nečekaně rychlá na rozjezdech nebo při předjíždění. Na nějaké okreskové dovádění ale není stavěná – ne že by to nešlo, drží se úporně, ale dobrý pocit to nepřináší. V tomto směru pravověrna Francouzka 😉
Já se za sebe sice vešel, ale bylo to s trochou sebezapření. Na dlouhou cestu určitě ne. Když bych ale musel, sedl bych si na zadní pravé sedadlo a toho přede mnou bych o pár centimetrů posunulu vpřed. Rázem vznikne lehký nadprůměr. Ovšem jen pro kolena. S velesklem to nad hlavou i tak není na rozdávání. Já se ale ještě cca vejdu a to znamená, že 90% národa také, nebo ještě mnohem lépe. Průměrná výška chlapa u nás je okolo 180 cm, žena nebo dítě ještě podstatně méně..
P.S: Není zač, zasloužíš uznání 😎
[18]
15. 3. 2010 v 11.30kuko
Iudex
chlape, zahrávaš si s ohňom! Ešte pár takýchto testov (spolu s Perunom) a redakcia asi zruší blogy 🙂 Čo myslíš, ako dlho bude trpieť takúto konkurenciu!
Pekne si to popísal. Práve v piatok som prvýkrát C3 stretol, presne takú aká je na obrázku pri článku, čierna s nádhernými elektrónami. Nesedel som v nej, ale zvonka vyzerá perfektne. Keby som si mal vybrať podla výzoru, Polo (ktoré mi po pár mesiacoch neskutočne zovšednelo) by prehralo KO.
Digitálne prístrojovky tiež velmi nemusím, tá v C4 pred F/L bola už aj na mňa docela šialená, ale musím uznať, že z praktickej stránky som jej nemal velmi čo vytknúť. Je to len sila zvyku + estetické prefencie.
[19]
15. 3. 2010 v 12.14iudex
(18) Kukino: Ďakujem za uznanie, ale rozhodne sa za konkurenciu pre Peruna, tobôž pre redakciu nepovažujem.
Cé trojka je vskutku vizuálne vydarené auto. V najvyššej výbave a čiernej metalíze vyzerá naozaj dobre. V základe je to samozrejme všednejšie, má to ale rozhodne ďaleko od úbohosti vzhľadu základnej Fabie. Základná C3 je vizuálne na úrovni Fabie v plnej paľbe (veľké hliníkové disky, nízkoprofiláče, biela strecha), kdežto nadupaná Cé trojka je vzhľadovo o dve triedy ďalej.
[20]
15. 3. 2010 v 15.55iudex
(18): Teraz pozerám na Tvoj mail: kuko z auto.cz = kukino z blog.auto.cz?
[21]
16. 3. 2010 v 13.03kuko
[19]
Iudex – ano ano, to som ja, tu sa mi zobrazuje prihlasovacie meno, na hlavnej stránke nick
[22]
24. 3. 2010 v 10.02fylrdqv
oC2b4O ewdiujkpplaa, [url=http://tovnyfkpxium.com/]tovnyfkpxium[/url], [link=http://ortwlscrmvyc.com/]ortwlscrmvyc[/link], http://jpxvbaahumxt.com/
Komentáře nejsou povoleny.