-
PRVÝKRÁT NA RINGU
Priznáva sa mi to ťažko, ale až do poslednej nedele som bol panic. Okruhový panic. Za šestnásť rokov vlastníctva vodičského preukazu som jazdil iba po cestách (či slovenských necestách), kde platia dopravné predpisy aj zákony džungle. Ale na okruh som sa s autom nedostal. Až doteraz.
Moje „tenkrát poprvé“ sa odohralo na okruhu Slovakiaring pri Orechovej Potôni. Nový, moderný okruh, jeden z najdlhších v strednej Európe (takmer 6 km).
Tátoš, ktorého mám skrotiť na okruhu, nie je ani jedno z mojich áut. Okrem faktu, že jedno nemá na okruh podvozok a druhé výkon je dôvodom aj citový vzťah k nim a obava, že pri bláznení na okruhu by mohli utrpieť nejaký ten šrám (a jazdiť priposrate na istotu mi zase prišlo nedôstojné).
Mojím sprievodcom je tak upravený Civic type R, ktorý veľkoryso poskytuje (za primerané dineros) prevádzkovateľ okruhu takým, ako som ja. Klasická vysokootáčková atmosféra, 201 žrebcov pri nebotyčných 7800 otáčkach, 18 palcové nízkoprofiláče a drobné športové úpravy, zamerané na zvýšenie radosti na okruhu. To znamená tiež vyhádzané zbytočnosti z auta ako zadné sedačky, ktoré znižujú hmotnosť auta a zlepšujú údaj o počte koníkov na tonu.
Pre borcov, ktorí majú niečo za sebou, je v ponuke Ferrari Modena, Tiger R10 (klon Caterhamu) a dokonca aj klasická formula. Ja, vedomý si svojich (ne)schopností zostávam pri zemi, vediac, že i CTR prevyšuje moje schopnosti.
Absolvujem krátke školenie o jazde na okruhu, vyfasujem prilbu a dostávam do ruky kľúč od „tajpáru“. Dostane sa mi lakonického upozornenia, nech neblbnem s ručnou v zákrutách a môžem ísť. So mnou na okruh idú štyria jazdci s vlastnými autami, ktorých prehliadka ma utvrdzuje v tom, že „môj“ Civic je v potravinovom reťazci hlboko pod nimi. Corvette, Nissan 370Z, Lancer Evo (asi VIII) a Audi A6, ktorá tam trošku nezapadá svojím charakterom (hoci výkonu má dosť). Súkam sa do tesnej sedačky, nastavujem zrkadlá, pohľadom zisťujem, že UFO-prístrojovka je vážne divná. Prilbou škriem o strop; sakra, nižšie to už v športovom aute nejde? No nič. Prvý borec na Lanceri vchádza do boxovej uličky dverami napred a moje sebavedomie ďalej klesá. Naviac neviem zaradiť jednotku, prvý pokus, nič, druhý nič, až na tretí ju akosi vrazím. Evidentne kulisa má už čosi za sebou. Radíme sa za sebou v pit lane, kontrola traťovým komisárom a už naskakuje zelená. Autá predo mnou vyrazia vpred, žiadne okolky či zoznamovanie sa s okruhom, plný plyn a pískanie gúm. Zahadzujem svoje prvotné plány, že prvé kolečko bude také oťukávacie, na pol plynu a nechám sa strhnúť. Plný plyn, 8000 otáčok, diódy na vrchu palubovky vo formulovom štýle signalizujú, že je najvyšší čas preradiť. Dva, tri, prvá zákruta. V hlave si premietam naučený tvar trate, prvý horizont ma ale zneisťuje, púšťam plyn. Druhá zákruta, v pohode, na trojke dobré; nasleduje zákruta za zákrutou a mne z hlavy dávno vyfučal obraz trate a nebezpečných miest. Druhá 180 stupňová vracačka ma prekvapí, sakra, len nie do štrku! Ale Civic drží ako prilepený, nedotáčavosť sa ubraním plynu zrovná a plný plyn pekne vytiahne zo zákruty. Dlhá rovinka pred koncom, posledná zákruta a je tu cieľová rovinka. Trojka 8000, štvorka 8000, päťka a vzápätí brzda. Ďalšie kolá si vštepujem do hlavy profil trate. Jazdím sám, ostatné autá ma dávno nechali za sebou. Prilba na hlave už vôbec nevadí, moja obava, že kvôli nej nebudem môcť vychutnať zvuk motora sa ukazuje ako naivná. VTEC zavýja ako divý, nad 6000 otáčok akoby sa zobudil druhý motor a pridá krásny rev, ktorý sa vo vyprázdnenom interiéri auta ozýva ako v jaskyni. Postupne pridávam tempo, držím len trojku a štvorku, len na dvoch rovinkách príde k slovu krátko i päťka a na konci rovinky atakuje dvojstovku. O chvíľu sa za mnou rúti Korveta a na rovinke ma priam preskočí. Onedlho mi dáva kolo i Zetko, tak mu uvoľňujem stopu. Holt 120 koní navyše sa prejaví, utešujem sa. Kolá pribúdajú, úsmev na tvári sa rozširuje, s tajpárom sa zžívam a začínam ho milovať. Večná škoda, že takéto divoké atmosféry sú odsúdené na zánik, rev motora pri 8000 otáčkach je návykový a nenahraditeľný. Zdá sa mi to pár minút a už mi šachovnicová zástava oznamuje posledné kolo. Mal by som zvoľniť a vychladiť motor, ale… sakra, ešte jedna zákruta… no dobre tak dve… tri… ale už naozaj končím; radím päť a šesť a pomaly dokončujem kolečko. Boxová ulička, zhasínam motor, koniec. Chvíľu zhlboka dýcham, preciťujem zážitok. Odovzdávam kľúče, chlapík sa ani nejde pozrieť, či je auto celé, vraciam prilbu, ďakujem pekne a príďte zas.
Mám to teda za sebou. Bol to tak, ako som si predstavoval? Sakra áno, ešte stokrát lepšie! Chcem to znova! Ešte!
P.S. Štartujem svoje auto, ide vôbec motor? A stlačil som vôbec spojku, veď necítim žiaden odpor! Chvíľu mi trvá, kým sa adaptujem na civilné auto. Ale každé má iné kvality. V absolútnom tichu sa nechám unášať zelenou krajinou Žitného ostrova, turbo si jemnúčko sviští pri 1800 otáčkach a len občas si v zákrute pripomeniem, že moje jedenapoltonové auto nie je žiadna pretekárska kára.
BMW na Slovensku zatvára predajne Focus III – prvá porovnávačka
Bebo
Delicious
Digg
Bleetbox
18 Responses to PRVÝKRÁT NA RINGU
[1]
15. 5. 2012 v 11.55Dinar
:-))) Už seš chycenej, máš to marný, marný. Ještě párkrát v půjčeným a začneš řešit, co si na ten okruh pořídit. A jinak, moc pěkně napsáno, zašlapoval jsem pod stolem nohu do koberečku. 😉
[2]
15. 5. 2012 v 13.41kuko
Teda, asi puknem závisťou 🙂
Musím asi manželke ukázať nejaké staré videá z britských okruhov ktoré v tých časoch brázdili 850Estate a potom uzná, že aj naša krabica je vlastne šporťák 🙂
Takže teraz už trénuješ na „zelené peklo“?
[3]
15. 5. 2012 v 14.54Magistr
iudex: Tak gratulace k zážitku a palec nahoru za povedený text o něm.
kuko: Pokud se podaří vystihnout čas, kdy nebudeš překážet nikomu s rychlejším autem, není důvod neprojet se na okruhu klidně i s kombíkem. Okruh je ideální místo na vyzkoušení si hranic svých a auta, získané zkušenosti se pak na silnici můžou setsakra hodit.
[4]
15. 5. 2012 v 15.29Sleeper
Kuko:850 Estate jezdila v BTCC jediná, vodil ji svého času Jan Lammers (pokud se nepletu 1994-1995). Auto postavili u TWR, stejně jako obdobný sedan. Bylo to fajn vidět kombík na okruhu. Z paměti vylovím ještě to, že jednou jel taky Erik Carlsson Rallye Monte Carlo se Saabem 95, ale to už je dáááávno, nějakého půl století 🙂
[5]
15. 5. 2012 v 15.30GTI
Hezké, moc hezké. Upřímné, živé a… inspirativní. Ten rozdíl mezi plejstejšnem a reálem je v tom dokonale znát. Nebyl tam sice dlouhej táhlej, ale i tak, zvedám palec 😉
[6]
15. 5. 2012 v 16.50lroccol
no kedze sa pozname, dovolim si doplnit info, ktore si na zaver nespomenul- ze bolo toto „tenkrat poprve“ neporovnatelne lepsie ako to „ine“ poprve… 🙂 alebo?!
[7]
15. 5. 2012 v 19.13iudex
(1) dinar: no chytilo ma to teda, až som sám prekvapený. Či budem jedného dňa uvažovať o niečom vlastnom na okruh, to je vo hviezdach, ale zopakovať si to určite chcem. A dík, to som chcel, aby pri čítaní človek aspoň virtuálne držal volant a podvedome šlapal na plyn. 😉
[8]
15. 5. 2012 v 19.14iudex
(2) kuko: tak naznač manželke, že najbližšé dar k sviatku by mohol mať podobu vstupenky na okruh, 2,0turbo by si tam hanbu nespravilo. 😉
[9]
15. 5. 2012 v 19.25iudex
(3) Magistr: dík.
(4) GTI: ako píšeš, môžeš si to tisíckrát predstavovať, pozerať videá na youtube, naživo je to o niečom inom a skúsenosť nenahradíš.
[10]
15. 5. 2012 v 19.27iudex
(6) rocco: to nepatrí už na blog, to môžeme prebrať niekdy pri fľaši dobrého Merlotu, čo Ťa u mňa čaká. 😉
[11]
15. 5. 2012 v 20.54Navtech
Ber to tak, že vlastně v 16 jsi přišel o věneček. V dnešní době to není nic moc, někdo v té době už roky vycucává přídavky na děti od státu…
Upřímě gratuluji, tohle ti zádná baba nikdy nedá, i kdyby měla mezi nohama bránu do fabriky ferrari!
[12]
16. 5. 2012 v 4.54webpaja
Tak kamaráde, ty spoďáry, který jsi si na Ringu pokřtil neper a schovej 🙂
Nejpoutavější čtení za poslední dobu!
[13]
16. 5. 2012 v 8.02iudex
(11) Navtech: 🙂
[14]
16. 5. 2012 v 8.03iudex
(12) Paja: dík, cením si to. A spoďáry vystavím na šnúru ako cigáni plachtu po svadobnej noci. 😉
[15]
16. 5. 2012 v 9.38kyklop
paradny text, gratulacia
(11) 😀 tak to asi naozaj nie
[16]
17. 5. 2012 v 12.00Ondore
Krásne popísané, gratulujem k deflorácii – aha, gumu si nepichol, tak je všetko v poriadku 😉 Si mi pripomenul moju prvú skúsenosť, vlastne popíšem hneď dve prvé 🙂 Tá prvá prvá bol monopost, kde som bol len ako spolujazdec, keď som potom sadol do auta, tak som sa ešte klepal a šiel som po diaľnici asi štyridsiatkou 😀 A druhá prvá skúsenosť bola, keď som sám šoféroval na trati. Po skončení som sadol do auta a v prvej zákrute som akosi neodhadol, že už som zmenil auto a doooosť ma to vynieslo do protismeru, našťastie tam nič nebolo, ale mal som v gatiach a ledva som sa udržal na okreske.
Takže ak si normálny dospelý chlap, tak kopyto zatlačené na podlahu a dlouhý táhlý si dáš len a iba na okruhu, nikdy na normálnej ceste. A každému prajem aspoň raz si skúsiť to, čo absolvoval iudex, gratulácia 😉
[17]
17. 5. 2012 v 13.21iudex
(12) Ondore: dík. Ako píšeš, treba myslieť na to, kde si a v čom sedíš, ak si pomýliš cestu s okruhom, môže byť zle. Najideálnejšie by bolo chodiť na okruh pravidelne, potom by aj závodníkov v služobákoch prestalo baviť pretekať na normálnych cestách a realizovali by sa tam, kde sa to má (alebo ako hovorili starí Slovania: hic Rhodus, hic salta 🙂 ).
[18]
17. 5. 2012 v 13.26figurka
Gratulace k poprvé. To 100% souznění s autem ti nabídne jen uzavřená trať, kde můžeš 100% pozornosti věnovat autu a trati. 😉
Komentáře nejsou povoleny.