Kúpiť auto alebo ho požičiavať?

Nedávno som sa dostal do situácie, že som nebol schopný dopraviť sa prostriedkom hromadnej dopravy, tak ako je mojim zvykom. Nie pre chýbajúce spojenie, už vôbec nie pre pohodlie cestovania, ale jednoducho preto, že som nebol schopný to množstvo vecí zbaliť a odniesť. Požičal som si teda auto. To by nebolo nič neobvyklé, zaujímavejšie sú prepočty, ku ktorým som sa dostal pri riešení problému čí nenastal čas kúpiť si auto.

Na začiatku treba povedať, že otázka z nadpisu je zavadzajúca. Odpoveď totiž záleží na mnohých okolnostiach. Najpodstatnejšia je, ako často automobil potrebujem. Ďaleko lepšia otázka by teda bola: Ako často musím auto využívať, aby sa mi vyplatilo ho vlastniť? Alebo opačná otázka: Ako málo často musím auto používať aby sa mi ho vyplatilo požičiavať?

O peniaze ide až na prvom mieste, začnem preto od nich. Zadám si vstupne parametre. Budem počítať v korunách, nech sa nedopletiem

Prípad prvý: Vlastné auto. Kúpim automobil v hodnote 500 000 korún, plánujem ho vlastniť 10 rokov a potom bude jeho cena 100 000 korún. Bez vážnejšej úvahy sa dá povedať, že keď sa toho auta ani nedotknem a budem ho mat zaparkované pred domom, bude ma ročné stáť 40 000 korún. ( (500 000- 100 000)/10 = 40 000 ). Mesačne 3333 korún. Denne 109 korún. Pochopiteľne, nové auto stráca hodnotu rýchlejšie, než staršie, tento podstatný fakt zoberiem do úvahy aj v druhom prípade. Tvárim sa, že tých 500 000 korún mám. V prípade leasingu, alebo akejkoľvek úročenej pôžičky mi to vychádza ešte drahšie. Ďalší vážny mesačný výdavok je poistenie. dajme mu 800 korún mesačne. Servis, výmena pneumatík, oleja, nejakých tých tekutín rôznych čo sa leju do auta (nemyslím pohonných hmôt), diaľničná známka, dajme ďalších 200 korún mesačne, nech nepreháňam zbytočne. Takýto odhad stačí. Skrátka mesačne plus 1000 korún. Teda 4333 korún mesačne, 142 korún denne, keď nepočítam pohonné hmoty. Toľko ma stojí auto, keď s ním najazdím priemerný počet kilometrov a je pripravené na parkovisku mi slúžiť.

Prípad druhý: Požičiavanie vozidla. 500 000 korún odložím do banky na 3 percentný úrok a vyberám z neho mesačne počas 10 rokov tak, aby mi na konci zostalo 100 000 korún. Otázka znie koľko mám mesačne vybrať aby to tak vyšlo. Moja odpoveď je 4100 korún mesačne. Za 10 rokov mi zostane presne 100 000 korún. Kto chce nech prepočítava. Toto vyšlo mne. V porovnaní s 3333 korunami v predchádzajúcom prípade, to znie reálne. Tam som totiž nepočítal s úrokom. Pridajme 1000 korún, ktoré som napočítal ako mesačné výdavky na automobil a mám 5100 korún mesačne určených na požičanie auta. Koľko požičaní mi vyjde? No, záleží aké auto. Keby som chcel byť v porovnaní dôsledný, musel by som rátať s tým, že zo začiatku požičiavam nové auto, ku koncu 10 ročné, s počiatočnou cenou 500 000. Keďže som ale v prvom prípade počítal s lineárne klesajúcou hodnotou auta, teraz môžem brať do úvahy požičiavanie priemerného automobilu. Ďalšia vec na ktorej záleží je, či požičiavam auto v jednom kuse na dlhšie obdobie, alebo po jednotlivých dňoch. Keď to veľmi zjednoduším, poviem si, že požičanie auta ma stojí 1200 korún na deň. To mi zas vychádza približne jedno požičanie na týždeň ( 1200/(5100*12/365) = 7.15 ).

Číselne sa ťažko vyjadruje množstvo vecí. Vlastné auto mám k dispozícii kedykoľvek. Požičanie musím plánovať. Vlastné poznám lepšie a šoféruje sa mi istejšie. V požičovni si zas môžem vybrať potrebnú veľkosť tým prispôsobovať jeho kapacitu. Keď mám vlastné, môžem machrovať, že je moje. Keď požičiavam, môžem machrovať, že mám stále iné. Vlastné auto ma núti používať ho, inak môžem občas zobrať do úvahy prostriedky hromadnej dopravy alebo taxi. Ďalší podstatný parameter, ktorý som nebral do úvahy je počet najazdených kilometrov. Ten ovplyvňuje jednak cenu požičania auta, jednak zostatkovú hodnotu automobilu v prípade jeho vlastnenia. Samostatnou kapitolou zostáva samotná kúpna cena vozidla. Z tohto pohľadu sa ako zaujímavé javí povedzme každé dva, tri roky kúpiť ojazdené auto a to staré predať. To ale so sebou prináša ďalšie náklady a riziká. A keď nebývam v mieste, kde je dostupná požičovňa áut, niet čo riešiť. Argumentov je veľa a každý si určite povie svoje. Pre mňa ale záver zostáva jasný:

Keď budem auto potrebovať častejšie ako 1x týždenne, kúpim si vlastné.