-
TATRA 815 VD 6×6: On the way to…Ntjago (+…Moje Dakary)
Pred necelým rokom som na svojom blogu zverejnil prvý z pripravovanej série „dakarských“ obrazov, zachytávajúci slávne dvojmotorové Dafy, „ženúce sa“ v ústrety svojmu osudu v 10. ročníku rallye.Dnes je tu v podaní môjho kamaráta ďalší z obrazov namaľovaných technikou airbrush, s rozmermi 1 x 0,7 m. Jeho námetom tentokrát nebola konkrétna situácia, ani nejaké presné miesto v závode, ale samotný objekt. A tým nie je nič iné, než jeden z legendárnych kamiónov československej účasti na Dakare: TATRA 815 VD 6×6 (št. č. 635) posádky Zdeněk Kahánek / Miroslav Gumulec / Ing. Josef Kalina z ročníku 1986. Teda prvého roku, v ktorom sa kopřivnická automobilka maratónskej rallye zúčastnila…
Príbeh tohto auta (ako aj tatrováckej účasti na Dakare) ale začína skôr, ako v roku 1986. A to dosť podstatne. Prvé vážnejšie úvahy o štarte na tejto rallye sa totiž v Kopřivnici objavili už v roku 1983. V tom čase ale nebola účasť aktuálna, a to hneď z dvoch závažných dôvodov: prvým bol nábeh výroby (stále) nového typového radu 815, ako aj fakt, ktorý súvisel s bodom prvým – nová konštrukcia nemusela mať v tejto fáze ešte vychytané všetky „muchy“. O účasti Tatry na Rallye Dakar sa tak rozhodlo až v závere roka 1984. Stavba prvého prototypu (tzv. nultého vozu) a dôsledná príprava si ale vyžiadali ďalší rok a tak došlo k tomu, že československú vlajku prvýkrát reprezentovali na Dakare dva Liazy v ročníku 1985.
Tatrováci teda začali testovať nulté auto až v júli / červnu 1985. Tak, aby dva ostré kamióny mohli nasadiť do 8. ročníku súťaže, ktorý začína 29.12.1985 prológom v Cergy-Pontoise. Ešte predtým, než sa tak stane je ale nulté auto predstavené aj verejnosti na Medzinárodnom strojárenskom veľtrhu v Brne. O niekoľko mesiacov neskôr už ale dve krásne, červeno-biele Tatry (tá „druhá“ (št.č. 634) s posádkou Karel Loprais / Jaroslav Krpec / Radomír Stachura), spolu s troma Liazmi, stoja pod hlavičkou teamu Motokov na štarte slávnej rallye. Pre kopřivnické posádky to je ich prvý štart a príležitosť začať zbierať skúsenosti, alebo predviesť v akcií okrem nových vozov aj slávne „šlapadlá“. A tiež zažiť posledné dva týždne starého ducha rallye, reprezentovaného jej zakladateľom a riaditeľom – Thierrym Sabinem – ktorý spolu s ďalšími štyrmi pasažiermi zahynul pri havárií vrtuľníka 14.1.1986 neďaleko malijského etapového mesta Gourma-Rharous.
Pri svojom prvom štarte sa obe tatrovácke posádky držia veľmi dobre. Nielenže ani jedno z áut nevypadáva z klasifikácie, ale postupne sa posúvajú vyššie a vyššie. To platí až do štartu etapy Kiffa – St. Louis. V predposledný deň závodu sú sny oboch kopřivnických posádok (rovnako ako mnohých iných – vrátane dovtedajšieho lídra klasifikácie kamiónov Georgesa Groinea) utopené pred malou senegalskou dedinkou Ntjago. Aj keď v ich prípade nie doslova, množstvo zapadnutých áut v rozsiahlom solisku zabraňuje československým reprezentantom dokončiť v tento deň etapu. Na druhý deň ráno, po tom, ako pomohli niektorým konkurentom sa rýchlo vydávajú do etapového mesta St.Louis. Prichádzajú však neskoro… cca. 30. minút po tom, ako bola dokončená štartovacia procedúra do poslednej etapy. V konečnej klasifikácií sa tak obe Tatry (ani žiaden Liaz) neobjavujú. Prekvapivým víťazom Dakaru 1986 v kategórií kamiónov sa stáva malý asistenčný Mercedes Unimog talianskej posádky Vismara / Minelli teamu Honda Italia.
Keby nebolo „incidentu“ pri Ntjago, mohla na jeho mieste (alebo prinajhoršom v prvej trojici) pravdepodobne figurovať niektorá z našich posádok. … Na keby sa ale nehrá. Aspoň nie v tomto ročníku… Ale aj keď z globálneho pohľadu Československo na Dakare 1986 neuspelo, doma o neúspechu nemohlo byť ani reči. Malo sa to ukázať už v nasledujúcich rokoch…
O obraze:
Dnes nebudem popisovať muky, ktoré podstupoval autor pri vzniku obrazu. Ani tie moje, keď som pripravoval podklady v podobe presného rozloženia reklamných nápisov… Rád by som upozornil na niekoľko dôležitejších vecí. Po prvé, od začiatku nie je obraz Tatry (ani Dafov) zamýšľaný ako umelecký motív. Ide o (svojho druhu) technický odraz reality, namaľovaný technikou, ktorá sa bežne používala pre lifestylové propagačné materiály predtým, než sa to dalo robiť na PC. To, že dnes nepristupujem k vytváraniu obrazov na PC má ten dôvod, že finálnemu „elektronickému“ produktu citeľne chýba rozmer grafického „realizmu“. Ten sa bohužiaľ stráca aj pri skenovaní , takže skutočná krása reálneho obrazu je aj v tom čo vidíte nižšie napadnutá chladnou „technokratickosťou“…
Moje Dakary
V inej diskusií som sľúbil, že súbežne s novým obrazom dám zľahka nahliadnuť aj do môjho dakarského archívu. Takže dnes sa tak deje. 🙂
Jeho vznik sa datuje niekedy do roku 1984, kedy som si ako 7-ročný chlapec niesol domov zo stánku magazín Stop, kde na titulke žiaril Liaz, pripravený pre nadchádzajúci ročník Rallye Dakar 1985. Dodnes si pamätám, ako som v ten zimný podvečer šiel domov, rovnako ako to, čo robil pohľad na veľký kamión s gigantickým rámom a „bojovými“ farbami s detskou dušou. A tiež to, čo sa dialo s mojou fantáziou, keď som sa chvíľami zastavoval a lúskal text, v ktorom sa písalo niečo o súťaži z Paríža do Dakaru, ktorá vedie púšťami a pralesmi.
O rok neskôr sa silný zážitok opakoval. Na veľtrhu v Brne (ktorého návštevu som si už pravidelne „vynucoval“ od rodičov) som na otcových ramenách sedel tvárou v tvár pripravovanej dakarskej Tatrovke (dnes známej ako nultý voz) v nádherných červeno-bielych farbách! (Vlastne ide o prototyp toho, čo je dnes na obraze.) V nasledujúcich ročníkoch rallye som každý deň čakal, až ma príde otec vyzdvihnúť do školy a hneď mi zreferuje, čo so stalo, a ako idú naši… Dobre si tak pamätám aj miesta a chvíle, keď som sa dozvedel o tragickej havárií Thierryho Sabinea, alebo o dva roky neskôr o havárií Dafu Turbotwin X2.
A samozrejme pokračovalo zháňanie všetkých možných dokumentov a materiálov dostupných vrámci ČSSR. A nielen odtiaľto – mal som aj trochu šťastia, pretože spolužiak zo základnej školy žil s rodičmi vo Francúzsku, a vždy keď sa vracal na skúšky bol dobrou zásobárňou časopisov priamo „z jamy levovej“. Čo bolo na jednu stranu fajn – vlastniť v tej dobe farebné francúzske časopisy s kvalitnou tlačou, kde boli celé strany / prílohy o Dakare bolo niečo ako výhra v lotérií. Lenže dávalo to tiež tušiť, že na „druhej strane“ asi budú existovať knihy, modely, fotografie, ktoré asi nikdy neuvidím. Aspoň som to vtedy tak vnímal … (naštastie sa stal nakoniec opak). Tak som si aspoň počas trvania rallye robil archívy, v ktorých sú dodnes (deň po dni) výstrižky z dobovej čs. tlače. No a spomínam si ešte na niečo: zo zúfalstva som sa na č-b kinofilm snažil robiť fotografie z večerného TV spravodajstva. Samozrejme, so žalostnými výsledkami…
Keď po niečom veľmi túžite a idete si napriek všetkým ťažkostiam za tým, skôr alebo neskôr sa vaša cesta pretne s cestami tých, ktorí vaše sny naozaj žijú. A aj vaše sny sa v tej chvíli stanú realitou. Mne sa to prvýkrát stalo v roku 1990, kedy otec vstúpil v Brne do stánku Tatry a miesto toho aby vyšiel von s niečím v ruke, som za chvíľu ja vstupoval dnu za vtedajším šéfom teamu – Otou Měřínským. A bol to práve on, kto ma v nasledujúcich rokoch držal blízko kopřivnického teamu tak blízko, ako sa len dalo. No a viete si asi predstaviť, čo sa dialo so mnou a s mojim archívom (o to viac, že už sa dalo písať aj zahraničným teamom, odkiaľ pravidelne chodili plné zásielky). Nakoniec , krátko po odchode p. Měřínského z Tatry Kopřivnice sa mi splnil ďalší sen a ja som v jeden decembrový / prosincový večer roku 1993 vystúpil s tatrováckym teamom na úzkom a dlhom nádvorí firmy MAM Strager na parížskom predmestí Trappes. 🙂 Na tomto mieste som dával do rúk Karla Lopraisa flašku šampusu s tým, aby ju otvoril až bude víťazne v cieli. A tak sa vraj aj stalo, keď po štyroch rokoch ukončil nadvládu značky Perlini a vyhral Rallye Paris-Dakar-Paris 1994…
No, ale dosť bolo nateraz spomienok… Musím ešte dodať, že všetkých, ktorých som tu zmienil, rovnako ako tých, ktorých som nemenoval pozdravujem (do Kopřivnice, do Olomouca, do Prahy, alebo tam kde teraz sú). Ak ma čítate, tak moc ďakujem!!!
Dakar 1985-1986
Dakar 1987
Dakar 1988
Denník 1988
Dakar 1989-1990
Dakar 1991
Beijing 1991
Le Cap 1992
Beijing 1992
Archív
Fotografie
Magazíny vsd
Časopisy
Knihy
Mitsubishi Motorsport Yearbooks
TSO & TATRA
Rothmans Mitsubishi
IAA 2009 Frankfurt DAF TurboTwin X1 & X2: Rendezvous with destiny
Bebo
Delicious
Digg
Bleetbox
18 Responses to TATRA 815 VD 6×6: On the way to…Ntjago (+…Moje Dakary)
[1]
15. 6. 2009 v 19:06GTI
Moc pěkné, Marko. Jak se v textu zmiňuješ o časopise Stop… úplně jsi mě vrátil nazpátek, vybavuji si, že jsem si ho zde také občas kupoval 🙂
[2]
15. 6. 2009 v 19:58Jozki
Cau, ak je rovnako dobry ako ten prvy tak dostanes do kolien kazdu navstevu, pre ktoru su automobily konickom. 😉 PS:sorry ze sa neozyvam ale vsetok cas mi zabera byt. Ked budu nove info tak niekam sadneme.
[3]
15. 6. 2009 v 20:06Marko
GTI: To verim 🙂 Ja som chodil do stanku PNS ako na husle (rodicia z toho saleli). SM, Stop…oba pravidelne tak od 4-5 rokov 🙂 A potom tu boli Motor a AutoMobil…tazke podpultovky (aspon v nasom stanku). Niekedy som dostal, niekedy nie…
Hlavne Automobil bol za Milana Jozifa pecka. Tie rezy a prierezy…technicke nakresy. No proste parada. Pamatam si, ze neskor, zaciatkom 90. rokov, ked som bol na priemyslovke si moji spoluziaci odo mna poziciavali jeden Automobil za druhym (casto hlavne prilohy Stavba automobilu). Po case som zistil, ze to nie je z lasky k autam ale kvoli tym prierezom. Oni to zvacsovali a kopirovali a potom odozvdavali narysovane na pauzakoch ako svoju pracu (bez podkladovych rysov). Vyucujuci im to cely rok bral…a nic nepovedal. A ja som sa divil, preco tak rozhladeny profesional neprehliadne odkial su ich prace. Na konci roka, asi tak dva tyzdne pred klasifikacnou poradou prisiel do triedy, v rukach zlozky s ich rysmi – cervenym perom kompletne preciarknutymi! :-))) V jednej zlozke mal svoje cisla casakov, z ktorych to pochadzalo a oznamil im, ze cely rok mu odovzdavali okopirovane veci. Vtedy sa ukazalo, ze otec nasho ucitela a otec p. Jozifa vraj spolu robili v jednej firme (tusim CZ, alebo Jawa?????). Tak ti „smradi“ to museli vsetko prepracovat :-)))
No…casopisy z mojho detstva, to suuu spomienky! Dnes su tie casopisy uz take…no, moc komercne…:-/
[4]
15. 6. 2009 v 20:07Marko
Jozki: Je este lepsi. V pohode..ja to chapem. Ja som tiez s casom “ na vetvy“. Drz sa a ked bude trochu casu ozvy sa 🙂
[5]
15. 6. 2009 v 21:38carmik
Ahoj Marko, na ten obraz se moc těším a nejen na něj. Doufám, že se pracuje také na Mitsibishi. 🙂
S Jakubem teď nic není, to víš – krize. A jelikož se letos chystám s manželkou do Maďarska mohl bych to spojit s návštěvou u Tebe. Zatím se měj fajn a doufám že už jsi OK.
[6]
16. 6. 2009 v 9:08Special-line
No úúúžasný. Ani teď hned nevím co mám napsat. Pořád jsem si říkal jestli něco z toho archivu poodhalíš. No a je to bomba ty prospekty časopisy a všechno, bunda z roku 94:D Prostě skvělý.
Dakar jsem začal pořádně hltat když mi bylo 9 když mi taťka koupil knihu od Josefa Vrátila. V tý době pro takovýho kluka byla taková tlustá kniha na kvalitním papíře něco úžasnýho. Od okamžiku když sem si v 8.třídě v knihovně půjčil knihu od Jana Králíka, ty starý český knihy o Dakaru znám už skoro nazpaměť:D
Zrovna včera jsem nově přetřizoval svoje knihy, časopisy a prospekty. Něco už tady za těch 11 let mám, ale jde to pomalu páč nejzdím po burzách, zřídkakdy použiju Aukro, ale prachy na to nejsou. Tohle nás s kámošem chytlo když v časopisech vycházely info kupony na kterej se dostaly prospekty od Škodovky. To byl rok asi 1998. Od tý doby kámoš sbírá všechnyo a má jich asi 1200 a já jen český značky takže toho moc není.
Jinak k těm časopisům nějaký starý se ke mě dostaly a Svět motorů nebl zas nejhorší i když Automobil byl nej. A ani kolem let 98-00 když sem si SM sám kupovat nebyl špatnej. Teď už si ho nekoupím, páč je skutečně moc komerční a nezajímavej. Učitel ve škole ho už taky po x letech přestal brát protože k tomu ho ještě štvou výrazy jako ručka, řadička atp. Automobil ten si pořád drží tu svoji úroveň i třeba v detailu jak kvalitně jsou popsána technická data. Sbírám i přílohy Škoda Special co tym vycházely, který byly skutečně kvalitně udělaný. Dnes už je to nic moc…slabounký papír, nic moc informací, malej rozsah.
[7]
16. 6. 2009 v 11:39Marko
carmik: Na Mitsu sa nepracuje-dokonca ani vyhladovo. Prioritne su na najblizsie roky kamiony… 🙂
[8]
16. 6. 2009 v 12:15Marko
Special-line: 🙂 a vies co je na tom archive super?! ze jeho jadro tvoria rocniky 1985-1992, kedy sa rallye pohybovala okolo svojho vrcholu!
Knihy od Josef Vratila mam aj ja. Na tunajsie pomery su perfektne. Fakt je ale aj ten, ze fotky v nich sa len tazko porovnavaju s tym, co je v starych knihach a casakoch z Francuzska. Ale paradoxne to nie je chyba autora. J. Vratil totiz zacal fotit Dakar az v casoch, kedy sa jazdil po zapadnom pobrezi Afriky. A tie scenerie na zapade boli vyrazne menej strhujuce, nez vo vnutrozemi. A mimo ine tu je este jeden problem. V starych-dobrych casoch Dakaru mali francuzske agentury a vydavatelia k dispozicii cele armady spickovych fotografov – a ti nikdy nemali problem sa rychlo presuvat autom alebo vrtulnikom na miesta, kde sa nieco dialo. U p. Vratila je to naopak (bohuzial)- on bol „sam vojak v poli“ a tak tam akcne zabery vacsinou chybaju a pomerne casto sa opakuje miesto, z ktoreho fotky vznikali. Ako som ale povedal, nie je to jeho chyba – jeden clovek moze byt len na jednom mieste…
Katalogy: len zbieraj. 🙂 Radsej pomaly, ako vobec 😉
Automobil uz dnes nekupujem. Mne sa pacili prave tie staromilske do roku 1992. Potom sa to pomaly ale iste zacalo posuvat do takeho mainstreamu. Asi neodvratne. V starej podobe by to dnes kupovalo iba malo ludi. Dnes musi byt casopis (aby bol uspesny) nenarocny na pochopenie, s mnohymi frazami a minimalnymi faktami (zato velkymi sokujucimi nadpismi zakoncenymi vykricnikom!), graficky preplneny, a hlavne farebnyyyy! (asi som sa dostal k definici bulvaru, ze?! Inak, nemyslel som tym teraz aktualny Automobil – priznam sa, ze som ho uz dlhsie nedrzal v ruke, takze neviem ako teraz vyzera…)
[9]
16. 6. 2009 v 12:16Marko
Este chcem upozornit pripadnych diskuterov, ze ak sa im nezobrazi komentar, musia pockat. Z nejakeho dovodu sa deje to, ze musim pre vacsinu rucne schvalovat komentare v admintracii blogu..:-/
[10]
16. 6. 2009 v 14:32Sleeper
Jak to vůbec se Stopem dopadlo? Dal se tu koupit ještě v roce 1996 (mám z té doby pér čísel), později už ne. Skončil tedy úplně?
[11]
16. 6. 2009 v 14:37Sleeper
(6) Automobil Revue ještě nějakou úroveň má, i když taky klesá (pan Hyan stárne a holt bohužel i hloupne). Svět motorů teď vyměnil šéfredaktora, pochybuji ovšem, že se vrátí k tomu, co bylo za pana Dufka (byť to také nebyl ideál). Dobře, vzhledem k tomu, že jsem vlastně profesionál, nebudu pomlouvat kolegy (a kolegyni :o) z vydavatelství :o) Ale SM je, jak všichni víme, zaměřen na trochu jiný okruh čtenářů. S pojmy „ručka“, „řadička“ nebo třeba „užitkáč“ souhlasím, ty se hodí spíš do Speedu nebo na autofun.cz :o))
[12]
16. 6. 2009 v 15:19Marko
[10] Sleeper: Myslim, ze Stop este stale vychadza…Ja som ho ale prestal kupovat niekedy okolo roku 1993…
[13]
16. 6. 2009 v 19:20michal
Ahoj Marko, klobúk dole pred tvojou zbierkou. Vekovo sme si podobní, ja som oproti tebe bol však chudobnejší o jeden podstatný detail – na všetko som bol sám. Zbierať sa v tom čase dali len domáce časopisy a podľa toho aj niektoré roky môjho archívu tak vyzerajú. Od 1984 do 1990 sa niet veľmi na čo sťažovať, roky 1993-1995 sú však hotová katastrofa. Jadro mojich výstrižkov predstavovali časopisy Trucker a Svět Motorů. Kríza to však bola evidentne celosvetová, veď čo viem, tak ani samotní Francúzi nevydali v rokoch 93 a 94 žiadne dakarské knihy. Teraz však dobieham čo sa dá a skupujem dakarské knihy, hoci mi je francúžština úplne cudzia. Oblečenie a podobné veci nie sú pre mňa až tak zaujímavé, som dosť vyhranený zberateľ.
[14]
16. 6. 2009 v 19:41Marko
ahoj Michal (michalCCR, ze?!). 🙂 Vies, u mna to tiez nebol med lizat… :-/ Ja som si kvoli tomu dakaru tiez zazil svoje…a o spustu veci som kvoli tomu v zivote prisiel. Mozno mam to stastie, ze som sa nikdy nevzdaval a makal som na tom z plnych sil… a asi som mal vzdy aj stastie na tych ludi okolo seba.
Aj moj archiv ma niektore roky slabsie. S tym nic nenarobis… Aj ked dnes je to uz relativne OK (ja som zas mal svojho casu problem s rokmi 85/86 a zaciatkom 90. rokov).
Ano, aj roky 93 a 94 su slabe. dakar sa zacal rucat – hlavne to sposobil zakaz tabakovej reklamy, ktory z tohto prostredia vysal neuveritelne mnozstvo penazi. Malo to dopad na organizaciu, sutaziacich aj vsetky medialne aktivity…
Ja som tiez musel niektore veci dobiehat, ale islo to pomerne rychlo. Jednak vdaka kontaktom, ktore som mal vo Francuzsku. Tak drzim palce aby sa Ti darilo. Btw, si z BA?
[15]
16. 6. 2009 v 19:50PekelnáMicinka
Tééda… 🙂 Co dodat?
[16]
16. 6. 2009 v 19:59Marko
[15] PekelnáMicinka: 🙂 🙂 🙂
[17]
19. 6. 2009 v 22:37kolmar
Zdravim Marko, tak Dakar je moj najoblubenejsi motoristicky sport (potom WRC) ale az atkyto zberatel nesom, mozno aj preto, ze som mladsi a v tej dobe som este… veis co 🙂
Pocom tak informacne cca idu tie obrazy??? lacne asi nebudu vsak???
No ja napr. tohto roku sledoval Dakar vdaka spravodajstvu auto.cz a potom nasledne youtube, kde manici zavesili kazdy den zostrih z etap… dnes je ina technika ako kedysi, mame srpavodajstvo z kazdej etapy…
Inac Stop sa stale vydava a predava. Moj otec ho kupoval od nevidim do cca 2003 ci kedy… potom to zrusil. Cize som na tom prakticky vyrastal, no a ked si prZdravim Marko, tak Dakar je moj najoblubenejsi motoristicky sport (potom WRC) ale az atkyto zberatel nesom, mozno aj preto, ze som mladsi a v tej dobe som este… veis co 🙂
Pocom tak informacne cca idu tie obrazy??? lacne asi nebudu vsak???
No ja napr. tohto roku sledoval Dakar vdaka spravodajstvu auto.cz a potom nasledne youtube, kde manici zavesili kazdy den zostrih z etap… dnes je ina technika ako kedysi, mame srpavodajstvo z kazdej etapy…
Inac Stop sa stale vydava a predava. Moj otec ho kupoval od nevidim do cca 2003 ci kedy… potom to zrusil. Cize som na tom prakticky vyrastal, no a ked si prezriem Stop v dnesnej dobe a nebodaj precitam test tak ma ide slahnut o zem. Je to naozaj humus. Vety ako v basnickach a citankach a auto nafotene na jednom mieste dookola… sorry ale fakt neviem kto si toto moze kupit…ved to je trapne…ezriem Stop v dnesnej dobe a nebodaj precitam test tak ma ide slahnut o zem. Je to naozaj humus. Vety ako v basnickach a citankach a auto nafotene na jednom mieste dookola… sorry ale fakt neviem kto si toto moze kupit…ved to je trapne…
[18]
22. 6. 2009 v 15:09Marko
Ahoj Kolmar: viem si predstavit, co zac dnes bude Stop… :-/ Ja Dakar este sledujem na EuroSporte, ale len tak jednym okom a uchom. Cez den sa to totiz da sledovat na stankach cez Iritrack, takze to ma vzdy vtiahne do deja…
Cena obrazov? Vies, pojmy „drahe“ a „lacne“ su velmi, ale velmi relativna hodnota. Povodne bola cena nastavena citelne cez 100 €, ale po konzultaciach sme zmenili cenu tych printov na 69 €. Pre niekoho to asi bude vela, pre mna je to malo. Priprava podkladov a kreslenie zabrali niekolko sto hodin… Aj tak doslo k chybam, ktore boli neakceptovatelne a obraz sa kreslil na 3x. A vysledok je ten, ze aj keby sa predalo vsetkych 10 ks. ja z toho v zisku nebudem (cim myslim, ze nebudem ani na 0).
Pro přidávání komentářů se musíte nejdříve přihlásit.