-
CONCEPT©ARTICLE Ferrari (1)
Máme za sebou ženevský autosalón. Okrem aktuálnej produkcie (a samozrejme i noviniek) sme videli znovu aj niekoľko conceptov bližšej a vzdialenejšej budúcnosti. My si na nich všímame línie a základné koncepcie, ktoré sú ako vždy navrhnuté tak, aby priťahovali pozornosť. Lenže každý concept-car je aj o ďalších myšlienkach. Mnohé z nich nám ostanú skryté… Skúšajú sa na nich technológie, riešenia, možnosti výroby, a aj dopyt po prípadnej sériovej verzií.
Mňa tak ale napadlo, že by som myšlienku „concept-car“ skúsil aplikovať na článok. A vytvoriť tak nejakú formu „concept-article“ Tento článok by naznačoval tému a formu, ktorá by mohla nasledovať po skončení mojej aktuálnej séri, pojednávajúcej o budúcnosti jednotlivých značiek. Tak ako u concept-cars, aj v „concept-article“ bude pre čitateľov pripravená vizuálne atraktívna téma „na ochutnávku“ jednej z možností, ktoré sa nám otvárajú v druhej polovici roka. Okrem toho v ňom ale budú aj spomenuté skryté prvky, na ktorých si ja vyskúšam „technicke prevedenie“, a zostavovanie možnej „sériovej podoby“.
Čo je ale najdôležitejšie, vyskúšam si vaše reakcie: budete, alebo nebudete chcieť podobné články?! Ak áno, bude treba niečo pozmeniť?!
Ak aj bude odozva pozitívna, neberte to prosím tak, že sa články presne takto objavia okamžite po skončení aktuálneho seriálu o budúcnosti značiek. Môj „concept-article“ bude podobný „concept-car“ ešte v jednej rovine. Nemusí sa v „sériovej výrobe“ objaviť v blízkej budúcnosti. Pokojne môže prísť niečo iné, v čom sa použijú niektoré prvky z conceptu, ktorý teraz skúšam. To niečo môže byť ešte atraktívnejšie. Dokonca tak atraktívne a veľké, že to prekračuje všetko, čo tu doteraz bolo. Bude to projekt článkov, ktoré „zmapujú“ NIEČO obrazom i textom tak komplexne, že v podobnom rozsahu to bude urobené vôbec prvýkrát v histórií. (Mám k tomu materiál i archívy. Prežil som v tom „priamo“ podstatnú časť svojho života, takže budem vedieť o čom píšem. Záleží iba na dobrej vôli „niekoľkých“ ľudí, ktorí mi musia povoliť zverejňovanie ich obrázkov.)
Vráťme sa ale k aktuálnemu „concept-article“. Bude o atraktívnej histórii Ferrari.
Presnejšie, o jej kľúčových modeloch. Nie je mojou ambíciou zmapovať všetky doteraz vyrobené autá. Okrem toho, že na to nie je miesto, pri značkách ako Ferrari to nie je možné aj z ďalších dôvodov. Nech už zoberiete ktorékoľvek auto – vždy to bude legenda Ferrari. A pobrať všetky autá, ktoré boli v jednom type často karosované viacerými talianskými designérmi nie je v jednom článku možné. Takže my sa pozrieme len na tie NAJ – v sériovej produkcií, aj medzi továrenskými závodnými špeciálmi. Nehľadajte preto prosím autá, ktoré boli vyrábané ako klientské závodné stroje. Tie nemali pre budovanie značky až taký význam. Pri nijakej značke nečakajte ani zaradenie concept-cars – tie sa totiž buď vyvinuli v úspešné / neúspešné sériové autá, alebo sa nedočkali naplnenia.Ku každému autu nájdete okrem faktografických údajov aj krátku poznámku, prečo bol vybraný do prehľadu práve daný model.
(Vopred sa ospravedlňujem za použitie fotografiíí modelov. V niektorých prípadoch museli nahradiť nevhodné obrázky reálnych áut.)
Ferrari 166MM Touring Barchetta
Rok: 1948
Motor: V12, 1995 ccm
Výkon: 140 hp
Max. rýchlosť: 220 km/h
Pre každú značku je dôležitý jej historicky prvý model. Platí to ale absolútne? Určite nie – aspoň nie v prípade Ferrari. Odhliadnime teraz od otázky, či prvým modelom Enza Ferrariho bola konštrukcia Auto Avio 818 z roku 1940, alebo až jeho vlastné auto s označením „125 S“. Ak sa budeme sústrediť iba na historicky významné modely, budeme musieť vynechať obe prvotné konštrukcie Ferrari (125S a 159S), ktoré zaznamenali iba dielčie úspechy, a stále ešte neboli zárukou, že značka Ferrari neskončí v dejinách iba ako ďalší neúspešný pokus malovýrobcu športových áut. Modelom, ktorý bol skutočným prielomom je až Ferrari 166MM, ktoré zaznamenalo úspechy nielen v početných sériových verziách, ale aj v legendárnych závodoch Mille Miglia, Targa Florio, a v súkromných rukách „Lorda Selsdona“ aj v prvom povojnovom Le Mans – 1949. Z niekoľkých karosárskych verzií som vybral asi najtypickejšiu, ktorou bola 2-miestna Barchetta Touring.
Ferrari 212 Export Vignale
Rok: 1951
Motor: V12, 2562 ccm
Výkon: 150 hp
Max. rýchlosť: 220 km/h
Málo známou, a pre legendárnu taliansku automobilku aj trochu netypickou časťou histórie, je továrenská účasť značky v mexickom vytrvalostnom závode Carrera Panamericana. Hneď pri svojom prvom štarte, v druhom ročníku závodu (1951), triumfovala posádka Taruffi-Chinetti z modelom 212 Export Vignale. O rok neskôr podľahla posádka Chinetti-Lucas v krásnom Ferrari 340 Mexico dvom továrenským Mercedesom 300SL, ale v roku 1953 Ferrari znovu triumfovalo – tentokrát v podaní Taruffiho a Bonetta na Ferrari 375 Plus. Do prehľadu som vybral prvé z úspešných Ferrari, nielen preto, že ide o víťazné auto, ale ale aj kvôli faktu, že model 212 Export je ilustráciou typických coupé Ferrari 50. rokov, ktoré boli viac cestovnými GT, než skutočnými športovými autami, ako ich poznáme dnes.
Ferrari 500 F2
Rok: 1952
Motor: radový 4-válec, 1985 ccm
Výkon: 185 hp
Max. rýchlosť: N/A
Roky 1952 a 1953 priniesli značke Ferrari aj prvý úspech v disciplíne, ktorá je dnes pre taliansku automobilku typická. Rodiaci sa seriál Formule 1 opustil na sklonsku sezóny 1951 špičkový team Alfa Romeo, a tak sa v nasledujúcom roku otvorila cesta k majstrovskému titulu Albertovi Ascarimu na monoposte 500, skonštruovanom podľa pravidiel F2 (!). V roku 1953 svoj titul dokázal obhájiť v rovnakom aute. V našom prehľade je 500 uvedené nielen preto, že je prvým Ferrari, v ktorom bol dobitý titul majstra sveta F1, ale tiež vďaka tomu, že ide o jediné auto F2, ktorému sa kedy podarilo triumfovať v „kráľovskom“ šampionáte.
Ferrari 375 Plus
Rok: 1954
Motor: V12, 4954 ccm
Výkon: 330 hp
Max. rýchlosť: 280 km/h
Model 375 Plus je ďašou ukážkou zdrvujúceho nástupu továrenského teamu Ferrari do špičkových motoršport podnikov prvej polovice 50. rokov. Práve toto auto zaznamenalo dva významné úspechy. Prvým bolo vyššie spomenuté víťazsvo v predposlednom klasickom ročníku Carrera Panamericana (1953). Pre nás je ale dôležitejšia verzia, ktorá priniesla oficiálnemu teamu Ferrari prvé víťazstvo v legendárnej 24-hodinovke Le Mans. Triumf z roku 1954 si pripísala posádka so štartovým číslom 4 – J.F. Gonzáles- M. Trintignant.
Ferrari 315S Spyder Scaglietti
Rok: 1957
Motor: V12, 3783 ccm
Výkon: 360 hp
Max. rýchlosť: 290 km/h
V 27-ročnej histórií závodu Mille Miglia triumfovala maranellská značka jedenásťkrát. A prehľad legendárnych Ferrari by preto nemal ostať bez modelu, reprezentujúceho túto kapitolu športového angažmá značky. Najlepším zástupcom bude bezpochýb posledná vývojová verzia špeciálov určených pre tento podnik – Ferrari 315S Spyder Scaglietti. P. Taruffi v tomto aute víťazne zvŕšil v roku 1957 účasť továrenského teamu v inak tragickom závode, ktorý sa tak stal zároveň posledným klasickým ročníkom Mille Miglia.
Ferrari 250 TR58
Rok: 1958
Motor: V12, 2953 ccm
Výkon: 300 hp
Max. rýchlosť: 270 km/h
Ferrari 250 TR je výnimočne nádherným autom. Jeho prvé verzie s dramaticky tvarovovanou prednou časťou boli určené prevažne súkromným záujemcom, či už pre civilné, alebo závodné použitie. V druhom prípade sa posádkam na 250TR podarilo triumfovať vo vytrvalostných závodoch v Buenois Aires, Sebringu, alebo v závode Targa Florio. Vrcholom celého radu sa ale stala stavba špeciálnych, aerodynamicky optimalizovaných áut (na obrázku) teamu Scuderia Ferrari pre Le Mans 1958. Víťazné auto pilotovala posádka Olivier Gendebien – Phil Hill.
Ferrari Dino 246 F1Rok: 1958
Motor: V6, 2417 ccm
Výkon: 280 hp
Max. rýchlosť: N/A
Ak by sme v súvislosti s Ferrari Dino 246 povedali, že ide o druhé majstrovské Ferrari zo seriálu F1, nebola by to zrejme pravda. Medzi modelmi F500 (viď. vyššie) a týmto autom existuje ešte víťazné Ferrari D-50 zo sezóny 1956. Lenže v jeho prípade ide o zdedený monopost Lancie. A iste uznáte sami, že z dnešného pohľadu to nemožno považovať za plnohodnotný úspech. Naopak, Dino 246 z roku 1958 bolo pôvodnou konštrukciou, a Mike Hawthorn tak mohol s týmto autom zapísať do análov prvý majstrovský titul monopostu podľa technických parametrov F1 (postaveného vlastnými silami maranellskej automobilky).
Ferrari 250GT Spider Pininfarina
Rok: 1959
Motor: V12, 2963 ccm
Výkon: 240 hp
Max. rýchlosť: 250 km/h
Ako už bolo raz spomenuté, sériové modely Ferrari z 50. rokov boli viac veľkými cestovnými GT, než čímkoľvek iným. Dobrým príkladom je krásne coupé 410 Superamerica (1956). To, že sa v našom prehľade neobjavuje je dané iba jediným faktom. Na základe jeho linií totiž vznikol ešte krajší model, považovaný za designový vrchol ponuky značky v tejto dekáde. Je ním nádherné Ferrari 250GT Pininfarina Spider.
Ferrari 250 GT Berlinetta Competizione
Rok: 1959
Motor: V12, 2953 ccm
Výkon: 280 hp
Max. rýchlosť: 237 km/h
Ak na svete existuje jedno Ferrari, ktoré by malo „prehovoriť“ za všetkých svojich predchodcov i následovníkov, bol by to nepochybne model 250 GT SWB (alebo pekne po taliansky: „passo corto“). Krátka verzia s karosériou Berlinetta Pininfarina je jedným z najdrahších a najvyhľadávanjších veteránov. Ja som sa ale pri výbere konkrétneho modelu rozhodol pritvrdiť na maximum. Na obrázku tak môžete obdivovať špeciálnu, odľahčenú verziu Competizione, ktorá je vrcholom ponuky legendárneho auta.
Ferrari 250 TRI / LM Spyder
Rok: 1961
Motor: V12, 2953 ccm
Výkon: 315 hp
Max. rýchlosť: n/a
1960, 1961, 1962, 1963, 1964, 1965. Pol dekády kralovalo Ferrari v Le Mans. Otázkou je, ktoré z víťazných áut vybrať ako reprezentanta tohto obdobia. 250 TR59/60 z roku ´60 je príliš blízko pôvodnému 250TR58 (viď. vyššie). 330TRI z roku ´62 bolo celkovo nie príliš úspešnou konštrukciou, ktorej sa podarilo zažiariť práve iba v Le Mans. Verzie 250P a Tipo 275P z ročníkov ´63 a ´64 boli pomerne útle, a trochu nevzhľadné autá postavené podľa nových predpisov, a 250 LM z roku ´75 už nepatrilo továrenskému teamu. Ostáva nám tak firemný špeciál 250TRI / LM Spyder z Le Mans 1961. Druhý úspech posádky Gendenbien-Hill (z celkovo troch) tak patrí typickému Ferrari s agresívnou siluetou, a na začiatku 60. rokov charakteristickým „žraločím“ predkom.
Ferrari Dino 156 F1
Rok: 1961
Motor: V6, 1477 ccm
Výkon: 190 hp
Max. rýchlosť: N/A
„Shark nose“ alias Dino 156 – to je auto majstra sveta F1 zo sezóny 1961 Phila Hilla, ale aj vicemajstra Wolfganga von Tripsa. Konštrukcia monopstu odvodená z auta kategórie F2 slávila v sezóne ´61 absolútny úspech. Na prelome 50. a 60. rokov to bolo zároveň jediné auto, schopné vzdorovať silnejúcej nadvláde britských konkurentov.
Ferrari Dino 246SP
Rok: 1962
Motor: V6, 2417 ccm
Výkon: 275 hp
Max. rýchlosť: 270 km/h
Ak sme v prehľade vzdali hold autám špeciálne pripraveným pre závody Carrera Panamericana a Mille Miglia, nemali by sme obísť ani zástupcu ďalšieho legendárneho podujatia – Targa Florio. 9 víťazstiev v rozmedzí rokov 1948-1972 dosiahli vačšinou autá, ktoré slávili úspechy aj v iných podujatiach. Uprostred toho obdobia, v rokoch 1961 a ´62 ale existuje model, ktorý je niečim výnimočný. Targu Florio dokázal vyhrať dva roky za sebou, a ukázal, že je zvlášť dobrou konštrukciou pre tento typ závodu. Obrázok je z roku 1962, kedy Dino 246SP doviedla k víťazstvu posádka Mairesse-Rodriguez-Gendenbien.
Ferrari 250 GTO
Rok 1962
Motor: V12, 2953 ccm
Výkon: 300 hp
Max. rýchlosť: 280 km/h
Ak som v úvode naznačil, že sa nebudem venovať klienstkým závodným špeciálom, uplatním teraz jednu povestnú výnimku, potvrdzujúcu pravidlo. Je ňou model 250 GTO z pera Sergia Scagliettiho. Auto technicky vycházdajúce z legendy 250 GT bolo (a je) nielen designérskym klenotom, ale aj hlavným predajným argumentom Ferrari pre súkromné závodné stajne vo svojom období. V závodnom, alebo sériovom vyhotovení tak zostáva dodnes jedným zo série áut Ferrari, hodiacich sa do definície: najlepšie z najlepších.
Ferrari 158 F1
Rok 1964
Motor: V12, 1489,6 ccm
Výkon: 220 hp
Max. rýchlosť: N/A
„Aero“, alebo „Aerodeck“ – to sú prezývky monopostu, ktorý Johna Surteesa doviedol v roku 1964 k titulu majstra sveta F1. Technicky revolučné auto bolo navrhnuté novým šéfkonštruktérom Scuderie Ferrari SEFAC – Maurom Forghierim. Zároveň ide o stroj, ktorý naznačuje posledné vzopretie sa Ferrari silným britským teamom. Napriek nespornej snahe, a často i dobrým výsledkom, je to na dlhé obdobie posledná úspešná konštrukcia. Na ďalší absolútny triumf potom museli červené autá v F1 čakať viac ako desať rokov.
Ferrari 275 GTB/4
Rok 1966
Motor: V12, 3286 ccm
Výkon: 300 hp
Max. rýchlosť: 268 km/h
275 GTB/4 sa okrem svojej krásy objavuje v našom prehľade aj z iného, závažnejšieho dôvodu. Je totiž reprezentantom nastupujúceho trendu, vrámci ktorého prestáva Ferrari poskytovať každú svoju novú konštrukciu na karosovanie viacerým talianským designérom. Odteraz budú všetky nové Ferrari výlučne dielom jediného štylistického centra, a Ferrari sa tak stáva štandardnou, komplexnou automobilkou v dnešnom ponímaní.
Pokračovanie v článku… CONCEPT©ARTICLE Ferrari (2)
Presnejšie, o jej kľúčových modeloch. Nie je mojou ambíciou zmapovať všetky doteraz vyrobené autá. Okrem toho, že na to nie je miesto, pri značkách ako Ferrari to nie je možné aj z ďalších dôvodov. Nech už zoberiete ktorékoľvek auto – vždy to bude legenda Ferrari. A pobrať všetky autá, ktoré boli v jednom type často karosované viacerými talianskými designérmi nie je v jednom článku možné. Takže my sa pozrieme len na tie NAJ – v sériovej produkcií, aj medzi továrenskými závodnými špeciálmi. Nehľadajte preto prosím autá, ktoré boli vyrábané ako klientské závodné stroje. Tie nemali pre budovanie značky až taký význam. Pri nijakej značke nečakajte ani zaradenie concept-cars – tie sa totiž buď vyvinuli v úspešné / neúspešné sériové autá, alebo sa nedočkali naplnenia.
Ferrari Dino 246 F1
CONCEPT©ARTICLE Ferrari (2) Definícia prémiového segmentu
Bebo
Delicious
Digg
Bleetbox
30 Responses to CONCEPT©ARTICLE Ferrari (1)
[1]
22. 3. 2007 v 10:01PekelnáMicinka
Jéje, to je nadýl… Jenom než jsem naskroloval až sem dolu. 😀 Už se těším, až si to přečtu. 🙂
[2]
22. 3. 2007 v 10:56Petic
Pekny clanok, ako obycajne /palec/
[3]
22. 3. 2007 v 11:36GTI
Spusť ten projekt… bude to náročné, ovšem nepochybně pro čtenáře přínosné… Takováto informace nám umožní „pochopit“ automobilku, zorientovat se v jejích produktech, záměrech úspěších a třeba i prohrách… Já tedy se na tvé články těším moc.
[4]
22. 3. 2007 v 12:58Marko
PekelnaMicinka: :-))) ..vsak som to aj par tyzdnov cele pisal 🙂 A to sa mi este stalo, ze som narazil na hranice moznosti clanku na blogu. Pisem, pisem…ulozim…a po opakovanom otvoreni nikde! Ked sa to zopakovalo aj druhy krat, pochopil som, ze som prekrocil povoleny pocet znakov v texte . :-))) Takze som to rozdelil na dve casti…
[5]
22. 3. 2007 v 12:58Marko
Petic: Dik 🙂
[6]
22. 3. 2007 v 13:06Marko
GTI: Aj ja by som sa na to tesil…ale on je problem prave v tej narocnosti projektu. Uz teraz som casovo „na hrane“ (zas nestiham prispievat), a rekonstruovat historiu kazdej znacky bude este narocnejsie. Ferrari som robil par tyzdnov – aj ked pravda, popri „buducnosti“ (vyber modelov, vhodne obrazky, a hlavne text). Predstava, ze by som mal urobit historiu modelov trebars Mercedesu, alebo Renaultu je desiva. Este horsie to bude s US znackami. Ale ak sa nepodari zrealizovat to NIECO ine, o com pisem v uvode, pustim sa snad to tohto. Len budem musiet zvazit formu – pretoze takyto obrazovo-textovy „luxus“ sa ukazuje casovo neudrzatelny. :-/
[7]
22. 3. 2007 v 13:27GTI
Je mi jasné, že to je „projekt století“… na druhé straně… jsem přesvědčený, že je mnoho čtenářů, kteří by jásali. Takže… ti nic jiného nezbývá, než sednout a psát 😉 a protože tento druh článků by neměl mít jepičí život písmen na monitoru… měl bys uvažovat o zhmotnění slov v knížce.
[8]
22. 3. 2007 v 14:09element5
Jsem jedním z těch, kdo jásá. Takže Marko, díky.
[9]
22. 3. 2007 v 14:14PekelnáMicinka
Opravdu mě zaskočila věta, cituji: „Bude to projekt článkov, ktoré „zmapujú“ NIEČO obrazom i textom tak komplexne, že v podobnom rozsahu to bude urobené vôbec prvýkrát v histórií.“ Nemůžu se nezeptat, tedy lépe by bylo napsat, musím se zeptat. Co všechno zastupuje to „NĚCO“? Vycházel bych-li z tvého prvního „concept-article“, tak tou komplexností spíš myslíš rozsah, než detailnost? Samozřejmě nevím, co dalšího máš v plánu, protože „encyklopedie“ různých značek přece existují, takže „vůbec poprvé v historii“ znamená buď jen hovorový obrat, nebo že chystáš něco velkého, čehož obrysy jen stěží můžem tušit. Pokud bych měl být konkrétní, a přidat nějaký podnět, tak mi chybí nějaký stručný úvod o značce, před jednotlivými modely. Těším se na budoucí články, opravdu si neumím představit, co zamýšlíš.
[10]
22. 3. 2007 v 14:39PekelnáMicinka
Ad. FERRARI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Včera, tedy vlastně už dnes v noci od 1.00 jsem se „sirkama“ v očích na National Geographic shlédnul cca hodinový dokument o výrobě Ferrari 599 GTB Fiorano. Doporučuji! Dokument má několik, již tradičních neduhů většiny (zejména US) dokumentů – přehánění a neustálé opakování toho samého a zaregistroval jsem i faktickou chybu – některé záběry neukazují Fiorano, ale F 430 a v několika záběrech si myslím, že dokonce bylo i Maserati GT! Jsou to záběry z lakování. Ovšem je nutné je brát jako ilustrační a k tomu účelu slouží dobře. Jinak ale dokument obsahuje velké množství stopáže ukazující dění v továrně. Namátkou -moc zajímavá je výroba motoru – věděli jste že pro odlití každého motoru (aspoň pro Fiorano) se zvlášť ručně vyrobí forma? Nebo, že v motorárně mají malý plácek, na kterém rostou rostilny – menší stromky a keře? Je tomu tak pro zajištění optimální vlhkosti v dílně (a samozřejmě to zlepšuje prostředí). Kdo máte tenhle program (je možné, že se to objeví i na jiném), tak určitě doporučuji. Stejně zajímavý byl i dokument o vývoji a výrobě BMW6, s legendárním Banglovým „geschmack“ (mlask, mlask). 😉
[11]
22. 3. 2007 v 14:44PekelnáMicinka
Ještě upřesnění: neustálé opakování – bylo myšleno na fráze, slova, nebo známá a nijak zajímavá fakta. Třeba „ikona“, „legendární sportovní“ – kupodivu, to co je zajímavý, zazní jen jednou. Ad Maserati GT – to bylo vidět zezadu a dal bych ruku do ohně za to, že to bylo ono, protže žádný jiný auto (u něhož by přítomnost v továrně Ferrari byla na místě) nemá podobné vybrání pro zadní světla.
[12]
22. 3. 2007 v 15:14Marko
PekelnaMicinka: Ten projekt o „NIECOM“ sa netyka historie automobiliek, ale historie niecoho ineho. Zatial Ti nemozem povedat viac…ale ak sa to podari, a budem k tomu moc zverejnovat nadherne obrazky (ktore mam k dispozicii, ale zatial bohuzial vacsinou bez prav ich pouzit), tak budem o „TOM“ (co bolo kedysi velmi popularne, a stale to je vynimocne – aj ked cas tomu trochu „obrusil“ atraktivitu) moct vytvorit tak komplexny material, aky tu v elektronickej, ani tlacenej podobe nebol. 🙂 /// Historia znaciek by bola fajn, ale 1.) do mapovania sa pustim iba ak sa nepodari TO o com pisem vyssie 2.) mas pravdu v tom, ze taketo pojednania existuju (aj ked iba malo zameranych na auta, ktore patria k milnikom pre danu znacku – vacsinou to je obsahlejsie a detailnejsie), takze to moze byt menej „efektivne“. //// Ano…o kratku historiu firmy by sa to v uvode dalo doplnit. Na pondelok je pripravene nieco, kde to ciastocne uplatnujem. 🙂 /// Ad. Ferrari: maranellska znacka nie je prave mojou „parketou“. Takze formu a princip ich prace poznam iba malo. Ale nedavno dostal SK ekonomicky magazin moznost navstivt ich tovaren, takze mnohe z veci, o kt. je rec v dokumente NG tam bolo spomenutych. Trebars aj to, ze zamestnanci dostavaju cervenu knizku z desatorom Ferrari. 🙂 /// Dokumenty o autach maju vseobecne zly komentar (no, zly…on je asi prisposobeny potrebam, a urovni vacsinoveho divaka), a potom este zalezi na preklade. Pri prekladoch do CZ/SK si totiz casto vsimam, ze je to evidentne prekladane doslovne, a bez znalosti realii, takze pre mna to znie srandovne…. Ale beznemu cloveku, kt. sa v tom nevyzna to asi staci…
[13]
22. 3. 2007 v 15:30Marko
GTI: Knizka by bola fajn, …ale aj ta potrebuje cas a peniaze na pripravu. Ja by som si vobec vedel predstavit nadherne knizky…lenze sa bojim, ze by boli stratove aj v ekonomicky silnejsich krajinach ako sme my. Podla toho co viem, aj su – tie najlepsie kusy byvaju dotovane z inych titulov (typu: Nova kucharka, 100 rad Leonarda DiCapria ako sa stat hercom, ….a ine :-)) A nechat pracu, a venovat sa v nasich podmienkach iba pisaniu jednak nechcem, jednak nemozem. V UK to sice elitu novinarov dokaze luxusne uzivit, ale my nie sme UK :-/
[14]
22. 3. 2007 v 15:31Marko
element5: Neni zac. zajtra pokracuje Ferrari, a v pondelok bude este maly bonus…:-)
[15]
22. 3. 2007 v 15:35GTI
Marko, to tedy nejsme 🙂 Já jen, abys věděl, že v určitých kruzích by slogan, či název knihy – – „Co si Marko myslí o autech“ velmi zabral… 😉
[16]
22. 3. 2007 v 15:47Marko
GTI: No, ja myslim…ze tie kruhy by zas neboli tak velke. 🙂
[17]
22. 3. 2007 v 15:53Jozki
Jednu taku mini enclykopediu ako spominate doma mam. Aj ked je velmi dobra samozrejme nemoze byt napisana tak podrobne ako tvoj clanok. Z kazdej znacky ( aj tych menej znamych ) tam mam par modelov ktore su asi najcennejsie pre danu znacku, alebo su to nejake milniky v automobilovej historii danej znacky a tych par modelov je trosku rozpisanych. Myslim ze vacsina z nas by uvitala nejaky „Markov prehlad automobilovej historie“ 🙂 ale aby si nesiel do straty tak by nas muselo byt podstatne viac. Ale sme radi ze mame aspon nieco napr. nejaky takyto prehlad. Asi si ich postupne budem tlacit a pridavat do tej enclykopedie aby som zvysil jej hodnotu. 🙂 Ak samozrejme autor nebude proti. 🙂 🙂
[18]
22. 3. 2007 v 16:04hawkeye
Je to fantázia. Samozrejme, že sa pridávam k tým, ktorí chcú aby si to spustil. Fuckt. Aspoň sa pokús. A keď zistíš, že nemáš toľko času, tak si budeš môcť povedať, že si to skúsil.
[19]
22. 3. 2007 v 16:08Marko
Autor proti nebude :-))) Btw. ako sa vola ta encyklopedia?
[20]
22. 3. 2007 v 16:10Marko
hawkeye: No…ja som to uz zistil, ze nemam tolko casu. Pri najlepsej voli by som bol schopny dodavat clanky v tejto podobe tak asi raz za mesiac (…mozno).
[21]
22. 3. 2007 v 16:18Jozki
2 Marko. Hmmm. Dobra otazka. 🙂 🙂 The most valuable vehicles. ??? Nespomeniem si teraz ako sa presne vola ale ked chces pisat podobne clanky ako teraz o Ferrari tak by sa ti mozno zisla. Nakoniec byvame nedaleko od seba takze nie je problem sa stretnut a poziciam ti ju. 🙂
[22]
22. 3. 2007 v 16:25PekelnáMicinka
Tak pak jsem velmi zvědavý a těším se. Na to „NIEČO“. /// Historie firmy by snad ani být nemusela, hlavně něco na úvod, aby prostě nebylo hned auto. /// Maranello: no vidíš, tohle tam nezmiňovali, o té knížečce. Ale třeba k těm formám – jsou vyráběny ze směsi pryskyřice a písku (jsem laik, možná se tam ta pryskyřice dává všude) a po jejich výrobě jsou ručně opracovány (zabroušení nálitků atd.) a pak jsou plamenem zevnitř „sežehnuty“, což je opatří tenkou vrstvou uhlíku (však víš, jak je věc po opálení „mastná“), takže ta černá vrstva usnadní kovu zatečení i do menších koutů formy. O tom z čeho je slitina se samozřejmě nemluví, prostě hliník a něco k tomu. Po vychladnutí to z formy vyjmou, spíše tedy vymlátí, forma se samozřejmě zničí. Pak jde odlitek na rentgen, pak se ručně začistí, pak znova rentgen. Škoda, že si nepamatuju, kolik % je „zmetek“. Karoserie se svařuje myslím ručně, některá místa jsou ještě nýtována, to dělá robot. Sondama se kontrolují specifická místa karoserie, zmetek je prý každá stá. Pak jí pošlou do lázně na antikorozi, prý nejmodernější na světě, zároveň se tak kladně nabije. Lakují roboti, základ se chytá právě el.staticky. Barva jde „zamokra“. Kůže do interiéru dnes řeže laser. Šije se stále ručně, tedy na stroji, ale ne automat. Barva se kůže i šití se dodává jakákoliv, stejně jako karoserie. Kolik se za to připlácí nezmínili. V pohybu vypadá 599 opravdu nádherně a některé moje výtky k němu zcela vyvrátilo. /// Překlady. On to je problém všech těhlech dokumentů v televizi. Ani tak nemusí jít o auta. Tenhle se mi zdál přeložený důvěryhodně, navíc byl s titulky. To předtím dávali o vrtné plošině – no některé překlady byly opravdu „dechberoucí“. Docela mě to štve, zejména vůči lidem, co řečí vůbec nevládnou, protože ty jsou pak uváděni v omyl, který můžou šířit dál. I když občas slýchám faktickou chybu, nebo zbytečné zveličování/snižování i v původním znění. Škoda, že se nedají aspoň vypnout titulky s překladem. /// Opravdu se těším, zvlášť proto, že si mi dal brouka do hlavy, co to asi bude, když to bylo kdysi populární a dnes výjmečné…. napadli mě třeba sidecary. 😀 I když, to snad ne.
[23]
22. 3. 2007 v 18:09Tomiss
Legenda Marko začala legendou Ferrari…Jdi do toho chlape,tvé články čtu velmi rád, krom standardní kvality(myšleno velmi vysoké),jsou psány s citem a přehledem automobilového nadšence…
[24]
22. 3. 2007 v 19:32kappa
super, super….ach….keby vyšlo času aj na Lanciu…
[25]
22. 3. 2007 v 22:24Ricardo
Vyjadřuješ se tak tajemně a velkolepě že to „NIEČO“ asi bude fakt niečo. Hodnocení Concept©articlu si nechám na zítra, ale vůbec už nápad konceptu článku se mě líbí. Možná si zažádám o licenci 🙂
[26]
23. 3. 2007 v 8:23Marko
Jozki: Dik za ponuku. Urcite ju vyuzijem, ale najprv musim dokoncit „buducnost“ …:-)
[27]
23. 3. 2007 v 8:30Marko
PekelnaMicinka: Svojim sposobom si na dobrej ceste, ked uvazujes nad nejakou sirsou „oblastou“ a nie nad znackami, alebo autami. Ale viac uz fakt nepoviem… A netrap sa zbytocne s tym hadanim…ak to bude spustene, tak az za pol roka… 🙂
[28]
23. 3. 2007 v 8:31Marko
Tomiss: Dik 🙂 Uvidime, ako sa ta situacia vyvinie.
[29]
23. 3. 2007 v 8:34Marko
kappa: Je mi luto, ale Lanciu v dohladnej dobe nezvladne. Popravde, dos ma desi rekonstrukcia historie modelov z 30. rokov. Je tam take kvantum nadhery, ze vybrat jedneho zastupcu z nejakeho modelového radu je nadludska uloha… Ale ak by na „seriovu“ realizaciu tychto clankov doslo, musel by som sa s tym samozrejme vysporiadat. A potom by prislo aj na Lanciu… (Lancia, – tam by som sa „vyblaznil“ na rallyovych specialoch 70. a 80. rokov. To by bolo!) 🙂
[30]
23. 3. 2007 v 8:35Marko
Ricardo: Ked chcem aby to bolo prekvapenie (ani nie tak samotnou temou, ako jej spracovanim) – musim byt tajomny :-)))) Licenciu mas mat 🙂
Pro přidávání komentářů se musíte nejdříve přihlásit.