Na úvod, trochu teórie. Tri písmená AMG asi pozná väčšina z nás, ale ktorí vedia aj čo znamená? A a M sú prvé písmená priezvisk zakladateľov Hansa Wernera Aufrechta a Erharda Melchera, písmeno G je Grossaspach čiže rodisko Aufrechta. Ja osobne beriem AMG ako firmu, ktorá ešte stále robí veci, ako kedysi. Jednoducho zoberú veľký a silný motor narvú ho hoci aj do modelu A. To však nie je náš prípad…

Pomaly kráčame k sivému novému E-čku. Prvé si automaticky všímate predné svetlá, ktoré sú zase len dve, no po rozsvietení máme opäť možnosť vidieť pre E-čko, tak typické „4 oči“. Veľké čierne kolesá, predné s rozmermi 255/35 R19 asi hovoria za všetko. Červene strmene s nápisom AMG len podčiarkujú charakter auta, a tu sa opäť potvrdzuje pravidlo, že podľa bŕzd zistíš silu auta…



Nápis V8 biturbo a následne tiahnuca sa ostrá línia cez celé auto, ktorá pomaly končí až vzadu, kde necháva opäť vyniknúť nové zadné svetlá. Teda najmä ich grafiku, ktorá ma spoločné črty s A, B, CLA a novou S. Najväčší rozdiel oproti sérií je samozrejme v spodnej zadnej časti. Štyri hranaté výfuky už nenechajú na pochybách ani úplného neznalca, že auto, pred ktorým stojí zrýchli z 0 na 100 za čas, za ktorý ba sa pár okov dozadu nehanbili ani prvé superšporty.

Pokračovanie na www.milujemauta.sk

MilujemAuta.sk na fb

Predajňa áut značky KIA a PEUGEOT sa nachádza v Novej Pake hneď oproti Penny Marketu. Je to budova, ktorá od polovice tridsiatych rokov patrila československej legende motocyklového a automobilového športu, pretekárovi Antonínovi Vitvarovi. Ten bol okrem iného spoluzakladateľom rýchlostného závodu „Krakonošův okruh“, ktorého sa aj ako pretekár zúčastnil. Okrem iného absolvoval závod 1000 míľ Československých a aj slávnu Rallye Monte Carlo. Zaujímavosť, ktorá nie je celkom známa je, že po druhej svetovej vojne zachránil dva z troch vyrobených závodných špeciálov Mercedes W 154. Jeden z nich môžete vidieť v pražskom Národnom technickom múzeu.

Antonín Vitvar
(Zdroj fotky)

Antonín Vitvar, okrem bohatej a úspešnej závodníckej kariére, v Novej Pake predával a opravoval motocykle značky JAWA. Neskôr v tej samej budove vznikla Mototechna, a následne predajňa Peugeotu a dnes sa tam predávajú aj automobily značky KIA.

Samotné múzeum je dosť nenápadné a aj nám sa stalo, že sme ho „prešvihli“. Parkovanie riešiť nemusíte, keďže oproti je už spomínaný obchod. Jednoducho len prebehnete cez cestu a ste tam. Múzeum sa nachádza na druhom poschodí a v chod je cez predajňu, kde zaplatíte symbolické vstupné 100 CZK. Na už spomínanom poschodí absolvujete, nazvem to okruh, kde po každej strane Vás obkolesujú vystavované veterány. Ten, kto miluje autá si príde na svoje.

facebook page: MilujemAuta.sk

Na relatívne malom priestore Vás čaká takmer 20 aut v top stave a medzi nimi napríklad veľmi zaujímavá JAWA 750. Ide o závodný špeciál, z ktorého v roku 1935 bolo vyrobených 6 kusov. Presnejšie tri kupé a tri roadstre a všetky boli červené. V roku 1935 sa písal tretí ročník Krakonošovho okruhu a už spomínaný Antonín Vitvar vyhral so spomínanou JAWOU na 154 kilometrov dlhej trati s priemernou rýchlosťou 85 km/h. V roku 1936 taktiež vyhral, no priemernú rýchlosť posunul na rešpekt vzbudzujúcu rýchlosť 90 km/h.

JAWA 750  (viac foto)

Druhý obdivuhodný model bol závodný Aero Minor, ktorý sa v júni roku 1949 zúčastnil 24 hodinového závodu v Le Man. Vďaka výpočtu výsledku podľa koeficientu výkonnosti obsadila jeho posádka František Sutnar – Otto Krattner celkovo druhé miesto., keď prešla 2392 kilometrov s priemernou rýchlosťou 99,67 km/h. Jazdi Hodáč s Pochem došli celkovo trinásty. Dvojdobý vodou chladený štvorvalec s objemom 750 kubíkov dosahoval výkon 30 koní a maximálnu rýchlosť 130 km/h.

Aero Minor (viac foto)

Pri závodných špeciáloch mi nedá nespomenúť vystavovanú Tatru 11 z číslom 109 z roku 1924. Ojedinelé závodné auto bolo postavené pre jazdca Josefa Veřmiřovského pre závodný okruh v Zirlerbergu a Alfskú jazdu. V oboch závodoch už spomínaný jazdec zvíťazil. Auto malo predné brzdy (neskôr použité u T12) skráteným rozvorom a upraveným motorom.

Závodný špeciál Tatra 11 (viac foto)

Zastúpenie však mali aj iné značký a modely napríklad: Škoda a ich model Popular, Praga, Aero, Wikov, atď. Motorky reprezentovala krásna zbierka značky JAWA a to konkrétne JAWA 500 OHC, závodný špeciál JAWA 350 OHV, JAWA 500 Rumpál, JAWA Robot a dva kusy moto-bicyklov Laurin & Klement.

JAWA 500 Rumpal (viac foto)

Na už spomínanom poschodí absolvujete, nazvem to okruh, kde po každej strane Vás obkolesujú vystavované veterány. Privíta vás Walter Junior a dva motocykle značky Praga 500 z roku 1928 a 350 z roku 1933.

Praga 500 NB (viac foto)

Potom prejdete dlhou „chodbou“ , kde je najviac vystavených exponátov z celého múzea. Nasleduje menšia miestnosť , kde sú vystavené napr. Wikov 7/28 limuzína alebo aj dva „motocykle“ Laurin a Klement z rokov 1902 a 1904.

(viac foto na fb MilujemAuta.sk)

Ďalej prechádzate cez miestnosť s vstavenými závodnými autami Aero Minor, ktorá je prepojená s legendárnymi motorkami zn. JAWA.

Po ich prejdení sa opäť dostávate na už spomínanú „dlhú chodbu“. V múzeu sme boli sami, nikto nám nestál za chrbtom a celkovo pôsobilo takou rodinnou atmosférou. Vystavené exponáty trefne dopĺňali staré fotografie a artefakty, ktoré odkazovali, ako sa kedysi v tých miestach, kde leží múzeum, žilo, jazdilo a samozrejme pretekalo…

Úprimne, veľmi ma prekvapilo a odporúčam ho každému, kto miluje autá.

Podpor nás „lajkom“ na facebook page: MilujemAuta.sk

Daniel Hančk

Bolo to pri našom putovaní po ČR presnejšie mestečko Jilemnice a kníhkupectvo, ktoré si doteraz pamätám s názvom Knihkupectví U Malých. Keďže milujem auta oči mi automaticky a rýchlo prebehnú po regáloch s knihami s automobilovou tematikou… a mám ju. Kniha s názvom Jaroslav Juhan – Život bez brzd od Jana Králíka, pri ktorej čítaní budete mať pocit, že počúvate samotného Juhana. Keďže emigroval sa v minulosti o ňom veľa nehovorilo, ale doba sa zmenila a pevne verím, že aj ja trochou prispejem k osvete. Osobnosť akou bola Jaroslav Juhan si to určite zaslúži.

Jaroslav Juhan

Narodil sa 13. októbra 1921 v Prahe na Jánskem vršku v rodine podnikateľa s uhlím. V motoristickom svete bol známy aj jeho brat motocyklový závodník František Juhan (emigroval do Kanady). Jaroslav bol predajca áut, automobilový pretekár a bývalý juhoamerický podnikateľ, niekdajší významný predajca automobilovej značky Porsche, bývalý manžel herečky Jiřiny Steimarové a dedo herečiek Anny Polívkové a Venduly Burger.

Jaroslav Juhan a jeho Porsche 550 Spyder pripravený na V. ročník závodu La Carrera
Panamericana v roku 1954 (zdroj fotky)

V roku 1949 emigroval z Československa cez Nemecko, Taliansko, Francúzsko, New York, Miami až do Guatemaly. Živil sa ako predajca automobilov, najmä však značky  Porsche. Tam usporiadal aj prvý závod s názvom veľká cena Pacifiku (vyhral ho na Porsche 356 Super). Táto bola snáď tá najlepšia reklama, ktorá mu veľmi pomohla v predaji samotných áut. Postupne sa stal nielen najvýznamnejším predajcom áut Porsche, ale aj známym automobilovým pretekárom. V roku 1953 sa zúčastnil legendárneho diaľkového automobilového závodu La Carrera Panamericana Mexico, ktorý viedol napriek celou Južnou Amerikou.

4. ročník závodu La Carrera Panamericana Mexico v roku 1953 mal 3074 kilometrov. Jaroslav Juhan s navigátorom Antoniom Asturiasom sa na nom zúčastnil na Porsche 550 coupe s číslom šasi 001. V tom istom roku sa v továrenskom týme Porsche zúčastnil aj známeho závodu 24 hodín Le Mans, kde skončil na 6. mieste. Auto zo závodu Panamericana 1953 môžete vidieť na videu:

Podpor nás „lajkom“ na fb page MilujemAuta.sk

Druhé video sa zaoberá 550 Spydrom celkovo. V 2:35 s je však časť s názvom Carrera Panamericana a na jeho konci presnejšie (3:10s) môžete vidieť dobové zábery Juhanovho Porsche 550 Spyder s číslom 154 ako prechádza cieľom.

V roku 1954 sa konal piaty ročník závodu La Carrera Panamericana. Jaroslav Juhan skončil druhý (vo svojej triede) a celkovo štvrtý. Jazdil opäť na 550 Sypder tentoraz však na verzií coupe s číslom 56. (napr. na videu pri štarte 2:50s). Uvidíte však aj 550-tku s číslom 55, to bol Juhanov „kolega“ Hans Herrmann. Ten skončil prvý a Juhan len pár centimetrov za ním. Príjazd do cieľa je tiež na videu v čase 3:03s.

Podpor nás „lajkom“ na fb page MilujemAuta.sk

Jaroslav Juhan sa stretol alebo priatelil s veľkými osobnosťami automobilizmu napr. Eliška Junková, Ferdinand Porsche, Ferry Porsche, Carlo Abarth, Jim Clark, Juan Manuel Fangio, Enzo Ferarri, Colin Chapman, John DeLorean, Giugiaro a mnohí ďaľší. Zúčastnil sa taktiež množstva pretekov, či už to boli 24-hodinovky Le Mans, 1000 km Buenos Aires alebo spomínané Carrery Panamericany. Pri všetkých úspechoch, ktoré dosiahol v pretekaní, vždy len skromne povedal, že hlavným dôvodom bol obchod. Pretekal, aby predával a mal z čoho žiť.

6. ročník legendárneho závodu La Carrera Panamericana sa už neuskutočnil. Desiatky obetí, tohto závodu ukončili jeho pôsobenie. Zaujímavosťou však je, že samotné prípravy prebiehali. V Porsche vyrobili modernejšiu 550-tku Spyder. Keďže sa však už Panamericana nešla auto predali americkému hercovi Jamesovi Deanovi, ktorý sa v ňom 23. septembra 1955 zabil…

Jaroslav Juhan, čestný člen Porsche klubu CZ roku 2003 (viac informácií a zdroj fotky)

V päťdesiatych rokoch sa presťahoval do Paríža. Tam začínal u známeho ako predajca Porsche a neskôr doviezol a predávali aj Jaguáry E-Type. Do konca svojho života, ale žil v Ženeve vo Švajčiarsku. Tam získal zastúpenie značky Lotus či Aston Martin. Jeho dlhý a pestrý životný príbeh by sa nedal opísať ani na dvadsiatich blogoch. Práve už vyššie spomínaná kniha „Jaroslav Juhan – Život bez brzd“, Vám však poodkryje to najdôležitejšie z jeho života.

Jaroslav Václav Maria Juhan zomrel v úctyhodnom veku 90 rokov. Dňa 28. októbra 2011 odišla výnimočná osobnosť svetového a československého motoristického športu.

Česť jeho pamiatke.

fb page MilujemAuta.sk

Zdroje:
http://www.youtube.com/
http://cs.wikipedia.org/wiki/Jaroslav_Juhan
http://www.porsche-club.cz/porsche-classic-club/lide-a-porsche/152-estny-len-klubu-2003-jaroslav-juhan.html

Tak ako už v predchádzajúcich blogoch aj v tomto sa budem venovať, keďže milujem auta najmä im. Podľa mojich skúseností je nielen v Novej Pake cítiť dosť silný vzťah k autám. Či už sú to samotné múzeá, auto-penu servisy pomaly v každom druhom dvore, veľký výskyt autobazárov, zaujímavá tuningová scéna a čo sa týka profesionálov, tak napríklad BMW Team Krámsky sídli v neďalekých Jilemniciach. K tomu samozrejme pridajte krásnu prírodu, pekné cesty pomedzi hory, klesania, stúpania, dobrý asfalt a zrazu začínate chápať to magické slovo „okrsky“. Nie, nie je to o rýchlosti, je to o pocite. Bol som to ja, 200 koní a kus krásnej cesty, ktorá sa otvárala po každej zatáčke, ako z čias zlatej éry rally, keď Vám cestu ukazovali uhýbajúci sa diváci tesne pred vašim autom. Rádio vypnuté, okná dole a za zvuku strieľania z výfukov pri každom podradení pred zatáčkou resp. preradení po zatáčke ste mali pocit, že táto „rýchlostná skúška“ musí byť Vaša…

V tejto, prvej časti si predstavíme Múzeum Auto služby Končický, ktoré sa nachádza už v spomínanej Novej Pake. Všetko je na jednom mieste a samotná návšteva Vám veľa času nezaberie. Pár strohých informácií s cenovkou jednotlivých modelov. Ja som ju bral skôr ako povinnú zastávku, aby som si do budúcna nevyčítal, že bol som tam a nepozrel ju.

Predajnú halu plnú áut nájdete na Pražskej ulici 470 (bývalá hala ZPA) v Novej Pake. Určite ju neminiete je hneď pri hlavnej ceste. Po zaplatení vstupného môžete obdivovať a pokiaľ máte peniaze aj kúpiť samotné vystavované autá. V priestrannej hale sú historické vozidlá delené do dvoch základných skupín.

(viac foto)

Na jednej strane sú čisto vojenské vozidla, kde prevládajú americké značky ako Jeep, Dodge či Ford a pár motocyklov napr. Royal Enfield Bullet. Za zmienku stojí najmä krásne zreštaurový „púštny“ Jeep Willys určený pre „púštne krysy“ vyzbrojený dvoma guľometmi a „miliónom“ kanistrov na vodu a benzín.

(fb page MilujemAuta.sk)

Naproti nim sú klasické a športové vozidlá. U mňa by vyhral modrý Peugeot 172M s objemom 750cm3 z roku 1922. Krásnu aerodynamickú karosériu potiahnutú modrou kožou by si mohol hockto pomýliť zozadu s legendárnou bugattkou. Auto bolo po staršej renovácií a cenia si ho na 499.000 czk.

(viac foto)

Za zmienku stoji aj Jaguár E-type v stave, ktorý by si čím skôr zaslúžil renováciu. Keďže mňa, ale aj tak najviac priťahujú klasické závodné vozidlá, za zmienku stojí aj žltý Austin Sebering alebo Triumph GT6 MK 3.

(fb page MilujemAuta.sk)

Úprimne z celej „výstavy“ mám zmiešané pocity (to odzrkadľuje aj počet fotiek). Nie, nuda to nebola, ale poznáte ten pocit, že to nie je ono… .
Samotná prehliadka Vám však veľa času nezaberie (pokiaľ nejdete za niečím konkrétnym) a aj to jeden z dôvodov prečo, keď milujete autá, nie je od veci zastaviť sa.

podpor nás „lajkom“ na facebook page: MilujemAuta.sk

Múzeum Porsche Vo Vratislavicách nad Nisou. Viac aj na facebook page: MilujemAuta.sk

„Pamätník“ slávneho rodáka z Vratislavic, Ferdinada Porsche sa nachádza v modernej budove s názvom kultúrne centrum 101010. Budovu samo o sebe určite neprehliadnete. Za seba môžem povedať, že som čakal väčšiu expozíciu, ale pri spätnom pohľade konštatujem, že všetko podstatné som sa dozvedel. Samotná expozícia pôsobí moderne, ľahko a možno to znie divne pri porovnaní rozmerov, ale aj priestranne. Viac na Fb – MilujemAuta.sk

Porsche 911 Turbo

Pri mojej návšteve (september 2012), tam boli vystavené 3 automobily tejto legendárnej značky. Prvé a myslím, že najzaujímavejšie je Porsche 911 SC „Safari“ z roku 1978 v bojových farbách „Martini Racing“. Nielen svojou robustnosťou nikoho nenechá na pochybách, že by stále bez akýchkoľvek problémov „vycvičil“ aj mladšie autá.

Porsche 911 SC „Safari“ (1978)

Ako druhý vystavovaný model je celosvetovo prvé športové auto vybavené turbomotorom. Áno, každý z nás vie, že je to Porsche 911 Turbo. Posledným modelom je Porsche Cayenne E1 Hybrid, ktoré je rozrezané a môžete vidieť jeho „vnútornosti“.

Porsche Cayenne E1 Hybrid

Podľa slov sprievodkyne sú všetky zapožičané autá priamo z Porsche múzea zo Stuttgartu a po určitej dobe sa obmieňajú. Ak by bolo zatvorené, tak nezúfajte múzeum je presklené, takže exponáty je vidno aj z vonku. Po celej dĺžke ho lemujú najdôležitejšie dátumy v živote Ferdinada Porsche. Spolu s videoprojekciu, z ktorej sme toho moc nemali, keďže akosi nešla, hodnotím múzeum ako veľmi pekné a určite stojí za návštevu pre toho, kto miluje autá.

Fb – MilujemAuta.sk

Je piatok a ja kráčam k firme VIP Auto Žilina, ktorá mi zadarmo a na celý víkend požičia nový Ford Focus. Som trochu nervózny a úprimne môžem povedať, že sa mi plní taký malý sen. Pred vchodom ho už vidím. Trojkový focus. Spredu sa mi páči. Trochu mi pripomína silnejšieho, aj keď staršieho a „svalnatejšieho “ súrodenca (Focus RS). Z boku klasicky hatchback, no a zozadu…, no, nie je to už typický focus, ako sme ho doteraz poznali. Na dverách nápis „Motor roka 2012, 1.0 EcoBoost“. Úprimne objem beriem trochu s predsudkami, ale otváram dvere a vchádzam do predajne. Po krátkom zoznámení preberám kľúče, podpisujem papiere, kde získavam prvé informácie o aute. Je takmer nové najazdených má 950 km a je vo výbave Spirit X.

Diaľkovým otváram auto, zabliká elektricky sklápateľné spätné zrkadlá sa odklopia a auto sa rozsvieti. Sadám do vnútra. Prvé príjemné prekvapenia je, že v aute sedíte celkom nízko a sedadlá majú príjemné bočné vedenie. V cenníku pri výbave Spirit X sú označené ako športové. Druhá vec za čo dávam plusové body je štvorramenný multifunkčný volant. Je výškovo aj pozdĺžne nastaviteľný a obšitý kožou. Je pekný. Jediná vec, na ktorú si treba zvyknúť je, že keď držíte volant v polohe „trištvrte na tri“, tak budete mať trochu problém s klikaním na horné tlačidlo, konkrétne je to pridávanie hlasitosti a na druhej strane je to tlačidlo „šípka hore“. Budíky sú prehľadné s bielym podsvietením a s modrými ručičkami. Medzi nimi sa nachádza palubný počítač. Ten má grafiku ako moja stará Motorola, ale aj napriek tomu je prehľadný, dobre čitateľný a spolu s funkciou preradenia rýchlosti, Vám ponúka všetko, na čo ste zvyknutí.

Celkovo interiér je vec, s ktorou som vnútorne bojoval už od prvej generácie focusu. V druhej to bolo lepšie, no a v tretej, nechám to radšej na Vaše posúdenie, ale je zaujímavý. Odkladacích priestorov je pomenej, no postupne si všetko našlo svoje miesto. Vstupný otvor dverí je celkom veľký, ale nastupovanie trochu znemožňuje práve zaujímavá palubovka, o ktorú som si vždy buchol koleno. Ale ako s každým autom sa musíte „zosynchronizovať“ a postupom času to už bolo bez akýchkoľvek problémov.

Štartujem. Motor naskočí ihneď a pozerám na otáčkomer, či vôbec beží. Je tichý a takmer bez vibrácií. Máme k dispozícií ten výkonnejší, čiže výkon 125 koní a šesťstupňový manuál. Radím jednotku a pomaly sa rozbieham. Dráhy sú krátke, presné a dynamika auta je slušná. Bez nálepky na dverách a keby bol človek nezainteresovaný, by mal problém rozoznať, čo je pod kapotou. Motor sa nechá bez problémov vytáčať a má dobrú zvukovú kulisu. Nikdy by som nebol povedal, že slovo trojvalec a dobrý zvuk poviem v jednej vete, ale musím uznať, že som sa mýlil.

Počas tých pár dni, čo som ho mal k dispozícií sme najazdili takmer 400 km. V aute som nejazdil sám. Vždy sme boli minimálne dvaja a maximálne štyria. Jazdili sme štandard: mestá, obce cesty prvej, druhej a tretej triedy a samozrejme diaľnice. Nešli sme na spotrebu, ale ani štýlom „tehla na plyne“. Naša výsledná spotreba však nebola výrobcom udávaných 5 litrov na sto, ale 5,6 litra na 100km. Myslím, že veľmi dobré číslo. Alebo ešte jednoduchšie povedané z plnej nádrže po 400 km ostala máličko väčšia polovica. A to pri dnešných cenách benzínu nie je vôbec zlé.

Samozrejme nie som vizionár, takže ako sa bude motor správať po nájazde napr. 150.000 km je otázka budúcnosti, na ktorú Vám odpoveď dať neviem. Na rovinu, nie som zástanca downsizinngu, skôr naopak. Môžem však povedať, že Ford a jeho 1.0 EcoBoost spolu so spotrebou ma prinútil trochu pozmeniť názor.

Na záver môžem zhodnotiť, že Ford Focus nestratil nič zo svojej praktickosti, miesta či pohodlia. Stále je to typický Focus, ktorý bude bojovať o popredné priečky v strednej nižšej triede. A čo motor roka 2012? Charakterizoval by som ho zatiaľ slovami: prekvapenosť, spokojnosť a obdiv.

Viac info na facebook page: MilujemAuta.sk & Viac foto