Saab 98, 99

Saab 98 – Projekt nazvaný X14 odštartoval myšlienku na výrobu praktického kombíku nesúceho črty kupé. Automobil, postavený na základoch modelu 95, navrhol dizajnér Bjorn Envall a skonštruoval Sergio Coggiola, ktorý pracoval taktiež na Sonnete III. Bohužiaľ Saab predpovedal, že tento model si nenájde dostatok zákazníkov a tak miesto na trhu nedostane. Z dvoch vyrobených kusov sa zachoval len jeden, ktorý môžete vidieť v Saab-múzeu v Trollhättne.

Naopak Saab model 99 sa na trh dostal a zožal veľký úspech. Jeho jedinečný, futuristický dizajn zaujal množstvo ľudí a Saab si ním získal veľa fanušíkov. Za tento úspech mohol hlavne dizajnér automobilu Sixten Sason, ktorý doprial automobilu v tej dobe naozaj nevídané tvary. Ale ako to všetko začalo? Začalo to 2. apríla 1965, kedy sa začal projekt s názvom nesúcim oslávenca menín daného dňa. Projekt Gudmunt mal za úlohu vývoj väčšieho brata ku Saabu 96, ktorý sa v tej dobe predával. Technika tohoto modelu bola testovaná na predĺženom a rozšírenom Saabe 96 v bežnej premávke na švédskych cestách(píšem o ňom v druhej časti). Celý vývoj trval vyše dvoch rokov, keď 22. novembra 1967 bol v Stockholme predstavený nový model – Saab 99. Výroba prebiahala vo Fínskom závode v Uusikaupunki, kde doň montovali švortaktný motor o objeme 1,75l (neskôr 1,85l) od Triumphu. Rovnaký motor bol použitý aj v Triumphe Dolomit, ale motor Saabu bol upravený pomocou karburátorov Zenith, ktoré boli vyrobené špeciálne len pre vozy Saab 99.  48 deväťdesiatdeviatiek vyšlo na cesty aj s motorom Triumph V8, ten bol však neskôr nahradený viac populárnym motorom Turbo. Saab plánoval aj výrobu trojdverového kombíku, ale nakoniec z toho vzišlo. V roku 1971 sa však verzia kombi dostala na trh, no s päťdverovou karosériou.
Prvý motor používaný v 99-ke bol radový štvorvalec od Triumphu. Produkoval výkon 64kW (84k) pri 5500 ot/min. Narozdiel od väčšiny áut tej doby (ktoré mali vzduchom chladené motory ) bol motor vodou chladený. Neskôr Triumph zvýšil objem motora z 1,75 na 1,85: objavil sa vo Februári 1971 v štvordverovom Saabe 99. Motory Triumph však neboli dostatočne spoľahlivé, a tak sa Saab rozhodol skonštruovať si vlastný motor. V Septembri roku 1972 bol poprvýkrát použitý motor Saab B o objeme 1985 ccm.Motor disponoval výkonom 110k(81kW). Motor Turbo, ktorým sa tento model preslávil dosahoval výkon až 145k(107kW) a Saab s ním dokázal uháňať rýchlosťou až 200 km za hodinu a to aj vďaka hodnote aerodynamického odporu vzduchu, ktorá bola jedna z najnižších hodnôt v automobilovom svete tej doby. Jej hodnota bola len 0,37, konkurenčné vozidlá ju mali na hodnote 0,4 – 0,5.

Vyjadrenia tlače k Saabu 99

Anglický motoristický magazín Mass Motorist : „99-ka je  komfortná, dobre spracovaná, dobre sa riadi a má bohatú výbavu. Ostatné automobilky by si mali dávať pozor. Nemecké BMW a Alfa Romeo z Milána taktiež ponúkajú malé, agilné vozidlo, ale Saab má jednu výhodu. Výkonné motory. Myslím, že Saab 99 sa v krátkom čase stane etalónom triedy. „

Wheels magazine: „Silu motora Turbo si v Saabe 99 najviac vychutnáte medzi 60 a 160 km/h. Je to naklepšie päťsedadlové vozidlo na svete.“

Modern Motor: „Keď naštartujete Saab s 2,0 litrovým motorom a stlačíte pedál plynu, modlíte sa, aby silná, podmanivá akcelerácia nikdy neskončila. Aby ste to pochopili, musíte si Saab 99 sami vyskúšať.“

História automobilky Saab

(časť druhá)

modely Monster, Formula Junior, Catherina, MFI 13, Sonnet I, Sonnet II, Sonnet III, Toad

V minulej časti som sa venoval najdôležitejším modelom začiatku výroby až po rozvoj automobilky. V tejto časti sa dozviete niečo o špeciálnych modeloch značky. O modeloch, ktoré sú veľmi vzácne aj medzi zberateľmi ako aj o modeloch(resp. prototypoch), ktoré môžete vidieť už len v múzeu.

Saab Monster 1959

Písal sa rok 1959, keď sa Saab rozhodol postaviť prvé vysokorýchlostné vozidlo. Poháňať ho mal ich dvojtaktný motor z 93-ky. Na dosiahnutie čo najlepších výsledkov vo svete motoršportu potrebovali dostať hmotnosť vozidla na čo najmenšiu hodnotu. Klasickú kapotu nahradili plastovou a všetky zbytočnosti z auta odstránili. Malému trojvalcovému motoru uloženému naprieč (objem 748ccm) dopriali novú spojku a prevodovku. Takisto ho vylepšili novým chladičom a dvoma rozdeľovačmi. To ale stále nebol motor, ktorý by bol hodný spájať sa s vozom slangovo nazývaným „šporťák“.  Rozhodli sa teda použiť ešte jeden rovnaký motor. S týmto pohonom auto dosahovalo neskutočný výkon 138k(103kW) ktorý prenášalo na predné kolesá a rozbehlo sa až na rýchlosť 196km/h. Auto sa však v tejto rýchlosti stávalo neovládateľným. Bolo takisto veľmi nedotačavé a vďaka tomu si vyslúžilo meno Monster(príšera). Bohužiaľ, projekt nakoniec stroskotal. Ukázalo sa, že postaviť auto s obrovským výkonom, ktoré by sa správalo ako normálne auto, je nereálne. Neskôr, v roku 1970, Saab vyvinul nové podobné vozidlo poháňané dvoma motormi V4 (poháňal 95,96) dohromady dosahujúce výkon až 144k(107kW).

Saab Formula Junior 1960

Saab Formula Junior patril medzi svetovú špičku medzi špeciálmi s bežným, sériovo vyrábaným motorom. V roku 1960 niektorí nadšenci trvali na tom, že sa Saab má s týmto modelom zúčastniť súťaže Formula Junior, aj keď ich motor bol hlboko pod povolenou hranicou 1100ccm. Model Saabu sa stal v tejto súťaži jedinečným aj použitím modernej hliníkovej konštrukcie a plastovým telom, čím sa dosiahla veľmi nízka hmotnosť. Motor však za konkurenciou zaostával, a to hlavne kvôli nízkemi objemu(950ccm). Bol to dvajtaktný, trojvalcový motor s dvojitým karburátorom a výkonom 95k. Automobilu sa v pretekoch veľmi nedarilo a to okrem motoru aj kvôli jeho nepresnému riadeniu. Podarilo sa však na ňom dosiahnuť traťový rekord (Stokholm). Rozloženie hmotnosti 70 ku 30 prispelo k výrazným sklonom k nedotáčavosti. Tento neduh sa však zlepšil po zavedení nového zavesenia kolies, ktoré pomáhalo zdvihnúť vnútorné zadné koleso pri zatáčaní. V roku 1961 bolo auto na svojich posledných závodoch. Závodili s ním jazdci Gösta Karlsson, Carl-Magnus Skogh a Erik Carlsson.

Saab Catherina 1964

V roku 1964 sa v Saabe rozhodli, že začnú pracovať na športovom vozidle. Pracovalo sa na dvoch prototypoch a to na prototype MFI13 a Catherina. Výrobou modelu Catherina bol poverený závod ASJ – Aktiebolaget Svenska Järnvägsverkstäderna, čo bol závod zameraný na práce na železniciach. Tento závod sa nachádzal v meste Katrineholm(Švédsko). Podľa tohto mesta bolo červené, dvojsedadlové auto so strechou typu targa nakoniec aj pomenované. Sixten Sason(dizajnér auta), ktorý navrhol už viacero modelov pre Saab(92, 93, 95, 96, Sonnet), pracoval aj na tomto prototype. Jeho úlohou bolo navrhnúť športové auto s dizajnovými prvkami prevzatými zo sériových modelov značky. 24.apríla 1965 bol konečný model predstavený verejnosti. Uskutočnilo sa to v Linköpingskom športovom centre. Veľa komponentov bolo prevzatých z modelu 96 vrátane podvozku. Unikátnym znakom tohto prototypu bola strecha typu targa, ktorú ste mohli schovať do batožinového priestoru. Tento jedinečný doplnok sa neskôr (v roku 1966) objavil aj v Porsche 911 Targa, ktorý sa stal veľmi populárnym a mnohí považujú práve Porsche za zakladateľa tohto typu strechy.  Sason špeciálne pre tento model navrhol aj svetlomety osadené v streche, ale nakoniec neboli použité. Po testovacích jazdách sa však zistilo, že auto potrebuje ešte veľa práce, aby sa mohlo stať sériovo vyrábaným športovým modelom. Medzitým, iný prototyp MFI13(píšem o ňom nižšie), na ktorom sa pracovalo v závode MFI(Malmö Flygindustri), bol zvolený ako základ pre prvý sériovo vyrábaný športový model Saabu(Saab Sonnet II). Niektoré prvky dizajnu však z Catheriny boli použité v modeli Saab 99.

Saab MFI13 1964

MFI13 bol druhým prototypom. Na výrobu oboch áut mal Saab rovnaké požiadavky, ktoré som už písal pri modeli Catherina(výroba športového modelu pre masovú výrobu). Čo som vyššie nespomenul, bol motor. Oba prototypy poháňal rovnaký dvojtaktný motor s výkonom 60k(45kW). Dizajnéri tohto prototypu Björn Karlström a Björn Andreasson na ňom začali pracovať v tom istom čase ako Sason na Catherine. Karoséria auta bola síce vyrobená z klasického plechu, no dbalo sa na to, aby  sa v budúcnosti mohol plech nahradiť plastom. Prototyp bol nakoniec tak dobre spracovaný, že Saab si ho vybral ako základ pre ich budúce športové auto – model Sonnet II  Prototyp MFI13 bol premenovaný na model 97 a o šesť mesiacov sa dostal do výroby.(pokračovanie pri modeli Sonnet II)

Saab Sonnet I 1956

V roku 1950 Rolf Mellde, vývojový pracovník a automobilový nadšenec spolu s  Lars Olov Olssonom, Olle Linkdvistom, and Gotta Svenssonom pracovali na projekte prototypu dvojsedadlového roadsteru. Prototyp, ktorého vývoj bol finančne obmedzený, sa stal známy pod názvom „Sonnet“. Názov vznikol zo švédskeho slangového výrazu „Sä nätt den är“, čo by sa dalo preložiť ako „šikula“. V marci 1956 bol model (známy tiež ako Saab Sport alebo Saab 94) predstavený na autosalóne v Stockholme.  Na pohon mu slúžil známy trojvalec s objemom 748ccm (model 93) produkujúci výkon 58k(43kW). Auto bolo postavené na podvozku s hliníkovým rámom a aj vďaka tomu auto vážilo len 600 kiloramov. Jeho maximálka vrcholila až pri 190 km/h a bol ako stvorený na dosiahnutie medajlových pozícií v pretekoch. Saab mal dokonca naplánovaných 2000 predaných vozov za rok 1957. Avšak nastal nečakaný problém. Pravidlá pretekov nedovolovali zúčastniť sa špeciálnym pretekárskym autám, ale iba modifikovaným sériovo vyrábaným autám. Projekt sa začal rozpadať. Nakoniec bolo vyrobených len 6 voziel a z toho bol jeden originál, ktorý slúžil len ako predloha pri výrobe ďaľších piatich kusov. Je to extrémne vzácne auto, 2 sa nachádzajú v USA a jeden je súčasťou zbierky General Motors. Ostatné sa zrejme nezachovali.

V roku 1966, Erik Carlsson, pokoril Švédsky rýchlostný rekord pre motory pod 750ccm. Podarilo sa mu to práve na zreštaurovanom originálnom prototype Sonnet a uháňal rýchlosťou 159,4km/h.

Saab Sonnet II 1966 – 1970

Približne v polovici 60. rokov sa Saab rozhodol poveriť dve fabriky výrobou prototypov športového vozidla pre masovú výrobu. Boli to prototyp MFI13 a Catherina(píšem o nich vyššie). Lepší prototyp mal byť uvedený do sériovej výroby. A tak sa aj stalo. V roku 1966 si Saab vybral MFI13-ku, premenoval ju na model 97 a do konca roka sa jej predalo 28 kusov. Následujúci rok sa jej predalo 230 kusov(už pod menom Sonnet II). Ako aj v prototype Sonnete I, tak aj v Sonnete II bola karoséria postavená na podvozku s hliníkovou konštrukciou, výrobená zo sklolaminátu. Predná kapota sa vyklápala smerom dopredu, čo umožnilo lepší prístup napriklad k prevodovke. Trojvalcový dvojtakt ponúkal výkon 65k(45kW) a maximálna rýchlosť bola 150 km/h. Sonnet II, ako pretekárske auto súperilo so známymi automobilovými legendami ako Austin Healey Sprite alebo Triumph Spitfire na pretekoch SCCA(Sports Car Club of America). Kvôli množstvu vyrobených Sonnetov bol nakoniec z hlavných pretekov vylúčený. Navyše používaný dvojtakt bol na americkom trhu stále menej a menej konkurencieschopný, a tak v roku 1967 ho nahradil známy štvortakt Ford V4. Automobil sa premenoval na Sonnet V4.

Saab Sonnet V4 1967 – 1978

Nový, väčší motor pod kapotou si vyžiadal aj zmeny v dizajne. Bola to hlavne zmenená predná kapota, ktorá musela byť vydutá. Za prvé to pokazilo uhľadený dizajn auta a za druhé zhoršilo výhľad dopredu. Predná kapota bola kritizovaná motoristickou tlačou ako aj samotným Saabom. Motor Ford V4 produkoval 65k(48kW) dokázal rozbehúť auto z nuly na stovku za 12,5 sekúnd a až na rýchlosť 160km/h. Saab sa snažil vyprodukovať toľko áut, aby splnil minimálne požiadavky na účasť v pretekoch SCCA. Aj keď sa auto najskôr ponúkalo aj na Švédskom trhu, neskôr bola celá jeho produkcia sústredená do Spojených štátov. Američanov mal Saab čím zaujať. Jeho výbava totiž obsahovala napríklad rolovateľné trojbodové pásy a športovo tvarované sedadlá. Saab sa tiež od svojej americkej konkurencie typu Chevrolette Corvette odlišoval mnohými zvláštnosťami ako pohon predných kolies, voľnobežná spojka a prevodová páka umiestnená napravo od vodiča. Napriek nevýraznému marketingu Saabu, neobvyklým črtom a výstrednému dizajnu si našiel svojich zákazníkov. Jeho hlavnými konkurentami boli MG Midget, MGB, Triumph TR5, TVR Grantura, Austin Healey Mark IV či AC Cobra. V roku 1970 vyšiel zákon o čistote ovzdušia, podľa ktorého mal Saab Sonnet V4 znížiť emisie a motor si vyžadoval ďaľšie úpravy. To však z dôvodu obmedzeného priestoru pre motor nebolo pri zachovaní rovnakého dizajnu automobilu možné, a tak sa Saab rozhodol pre novú verziu – Sonnet III.

Saab Sonnet III 1970 – 1974

Kompletnú zmenu dizajnu mal na starosti Sergio Coggiola, ale jeho pôvodný návrh musel byť mierne upravený Gunnarom A.Sjorgenom kvôli použitiu starého podvozka, čo automobilku oslobodilo od väčších finančných nákladov. Auto malo vyklápateľné zadné sklo, čo zlepšilo prístup k batožinám. Požiadavku Saabu, aby zmizla vydutá predná kapota konštruktéri najskôr riešili prívodom vzduchu z dvoch samostatných výduchových panelov. Ani to však nezaručovalo dostatočný prísun vzduchu,a  tak to museli riešiť znova vydutím strednej časti kapoty. Tentokrát to však pasovalo k celkovému dizajnu. Aby sa predaje tohto modelu na americkom trhu zvýšili, pôvodné umiestnenie prevodovky zmenili, pre trh typickým umiestnením na podlahe medzi sedadlami. Voliteľná výbava obsahovala dokonca aj klimatizáciu. Po vzore Opelu GT, mal Saab aj skryté predné svetlomety, ktoré sa vyklápali manuálne, pomocou páčky.To však nedovolovalo zriadiť vyklápateľnú celú prednú kapotu, ale iba strednú časť. Americké bezpečnostné pravidlá neskôr (1972) automobilku prinútili zmeniť obidva nárazníky, čo výrazne narušilo krásny, uhladený dizajn auta. Motor Ford V4 sa v Sonnete III používal dva roky, keď (v roku 1972) ho nahradil nový štvortakt o objeme 1700ccm V4. Výkon sa však oproti starej 1500-ke nezmenil – 55k(48kW). Zmena motora nastala po tom, čo stará V4-ka prestala spĺňať emisné normy. Sonnet III zrýchlil z 0 na 100km/h za 12,5 sekúnd a dlhšie sprevodovaná prevedovka umožnila zvýšenie maximálnej rýchlosti na 165km/h. Takéto auto si kúpilo 8,368 zákazníkov a posledný kus zišiel z výrobných liniek v roku 1974. Auto sa veľmi podobalo na prototyp Škody – 1100 GT.

Saab Toad 1966

Saab Toad, nazývaný tiež Paddan sa vyrábal v roku 1966. Bol určený na testovanie nového podvozku, riadenia a motora pripravovaného pre Saab 99.  Aby s ním mohli jazdiť v bežnej premávke, a zároveň utajili akékoľvek práce na novej technike, zamaskovali nový model ako Saab 96. Kôli odlišnému podvozku museli 96-ku predĺžiť a tiež rozšíriť (o 20cm). Saab veril, že ak ho budú testovať na švédskych cestách, kde jazdili samé 96-ky, nikto si väčších rozmerov nevšimne. Mali pravdu, auto, aj vďaka použitiu nenápadnej šedej farby, nepútalo pozornosť. Nový testovaný motor bol radový štvorvalec Triumph. Model 99, pre ktorý sa to všetko uskutočnilo, bol nástupca 96-ky a mal spôsobiť revolúciu v dizajne a technike…(viac sa o ňom dozviete v ďalšej časti, kde sa okrem neho budem venovať aj modelom 98, 90, 900, 9000.)

História automobilky Saab

(časť prvá)

(začiatok výroby – 1980) modely 92, 92B, 93, 93B, 93F, GT750, 95, 96

Už dlhšie som sa chystal napísať niečo o automobilke Saab. Je to totiž moja obľúbená automobilka. Prečo práve Saab? Pretože sú to luxusné, kvalitné autá, pretože dobre vyzerajú, pretože sa s nimi dobre jazdí, pretože majú bohatú a zaujímavú históriu a pretože ich len tak ľahko na ulici nestretnete. Dosť dôvodov, nie?

Saab ako firma bola založená v roku 1937 v meste Trollhättan. No jej zameraním nebola výroba automobilov, ale lietadiel. O dva roky neskôr sa letecká firma zlúčila so spoločnosťou ABSJ. Tým pádom sa celá výroba lietadiel presunula do mesta Linköping. Všetko sa však zmenilo 10.júna 1947, keď Saab predstavil svoj prvý model, ale tentoraz to už nebolo lietadlo, ale auto s označením 92. Tento deň sa výrazne zapísal do histórie firmy, bol to krok správnym smerom. Saab sa stal celosvetovo uznávanou značkou.

Saab 92

Premiérový model automobilky sa sériovo začal vyrábať v roku 1949 a jeho výroba pokračovala až do roku 1956. Ľahké autíčko vyrábané v Trollhättne poháňal trojvalcový zažihový motor s celkovým objemom 764 kubický centimetrov s celkovým výkonom 25 k(19 kW).Radilo sa trojstupňovou manuálnou prevodovkou a mohli ste uháňať rýchlosťou 115 km/h. Auto malo na svoju dobu neuveriteľne prepracovanú karosériu. Vďaka jeho oblým tvarom koeficient odporu vzduch činil len 0,30, čo bolo rovnako dobré ako malo Porsche 996 či Ferrari F40. Mohli ste ho však dostať len v zelenej farbe. Zaujímavé tiež na tomto modeli bolo, že nemal zadnú kapotu, tak ste sa do batožinového priestoru dostali len po sklopení zadných sedadiel. Auto sa však zučastňovalo aj pretekov rally. Hneď na prvých pretekoch(Švédska rally)sa automobil umiestnil ako druhý. V roku 1952 s ním Greta Molander vyhral Rally Monte Carlo. Závodný špeciál však dosahoval vyšší výkon 35 k(26 kW). V roku 1953 sa do výroby dostal model s označením 92B. Išlo o totožný model, ktorý už ale mal otvárateľnú zadnú kapotu, väčšie zadné okno a vačší batožinový priestor. Začal sa ponúkať už vo viacerých farbách. Na výber ste mali šedú, šedomodrú, čiernu a zelenú. V roku 1954 dostal Saab nový karburátor a indukčnú cievku, čo mu zvýšilo výkon na 28k(21kW). O rok neskôr 92-ka získala elektronické palivové čerpadlo a zadné svetlomety boli implantované do blatníkov. Pribudli ďaľšie dve farby, a to gaštanovo hnedá a machovo zelená. V tomto roku prišiel na trh aj úplne nový model 93, no 92B zatiaľ ešte zostala vo výrobe. Posledný Saab 92B vyšiel z výrobných liniek koncom roka 1956. Vyrobilo sa ich 20,128 kusov

Saab 93

Nový model bol predstavený presne 1. decembra 1955. Bolo to štýlové vozidlo šestdesiatych rokov a bolo poháňané 0,748 litrovým motorm s výkonom 33k(25kW). Pôvodné vinuté pružiny boli nahradené torznou tyčou. K voliteľnej výbave patrili už aj bezpečnostné pásy. Najviac modelov sa predalo v USA. 2. decembra 1957 bola predstavná druhá 93-ka s označním B. Tá priniesla nové čelné sklo, ktoré už nebolo rozdelene na dve časti, čo zlepšilo výhľad dopredu vodičom, ako aj cestujúcim. Ako aj model 92, tak aj 93-ka dosiahla úspechy v rally. V roku 1957 zvíťazil Erik Carlsson vo Fínskej rally a v roku 1959 v Švédskej rally. Jeho najväčším rivalom bolo Volvo PV544, ktorým bol Saab porazený v Šveédskej rally v rokoch 1957 a 1958. V roku 1959 bol predstavený model 93F, ktorý sa líšil len dopredu otvárateľnými dverami. Rok 1960 sa stáva pre 93-ku posledným. Celkovo sa vyrobilo 52,731 kusov modelu 93.

Saab GT750

Gt750-ka bola športová verzia 93-ky. Predstavená bola na New York International Motor Show v roku 1958. Bezpečnostné pásy boli už v štandartnej výbave, čo sa neskôr stalo bežným u väčšiny áut. Mala rovnakú karosériu ako 93-ka, ale interiér bol úplne nový. V interiéri by ste okrem spomínaných pásov našli aj trojramenný drevený volant s priečkami z hliníka. Zvonka sa líšil pridaným párom predných aj zadných svetiel a chromovanými krytmi kolies. Vďaka prepracovanému motoru sa jeho maximálka vyšplhala až na 160km/h. Ten mal dvojitý karburátor a výkon 50k(37kW). Zákazníci si ho však mohli nechať ešte navýšiť na 55k(41kW). Táto verzia sa volala Saab GT750 Sport. Zrýchlenie z nuly na 100km/h bežný 37kW model dosahoval za 15,2 sekundy, čo bolo o 12 sekúnd rýchlejšie ako 93B.

Saab 95

Saab 95 bol prvým kombíkom značky(neskôr sa predával aj ako pick-up). Jeho výroba začala v máji 1959. Poháňal ho motor o objeme 841cc (poháňal aj 96-ku) spriahnutý so štvorstupňovou manuálnou prevodovkou. Z 93-ky dostal dozaduotvárajúce sa dvere.Prvé 95-ky nemali pre tento model typický zadný spojler, ktorý bol umiestnený na streche. Ten mal za úlohou nasmerovať vzduch cez zadné sklo(nie po ňom), čím sa malo zachovať čisté. Auto bolo veľmi praktické. Veľký batožinový priestor mohol odviesť až 500 kilogramov nákladu. Obsahoval zadné sedadlá, ktoré sa v prípade potreby dali ľahko sklopiť. Auto vďaka týmto sedadlám mohlo byť dvoj, päť alebo až sedemiestnym vozidlom. Takýto model sa vyrábal do roku 1966. V tomto roku nahradil pôvodný dvojvalec nový štvorvalec o objeme 1,5l s výkonom 65k(48kW), model sa premenoval na 95V4(tento motor sa používal v modeloch Saab 96, Sonnet a Ford Taunus). Táto zmena priniesla lepší zážitok z jazdy, čo zvýšilo predaje tohto modelu o 41,5%. Nakoniec sa ich vyrobilo 110,527 kusov. Rok 1978 znamenal koniec výroby 95-ky. * Model 95 sa objavil aj vo filmoch Silence Becomes You a The Arrival(Invázia). Takisto sa objavilo v klipe Robieho Wiliamsa.   Bol to klip k pesničke Tripping, kde sa Robbie vezie s malým človiečikom a lesbickým párom.Môžete si ho pozrieť tu: http://www.youtube.com/watch?v=y4qPEiRkLIY

Saab 96

Následovník Saaba 93 sa predstavil v roku 1960 a vyrábal sa až do roku 1980. Bol to jeden z najdôležitejšich modelov značky, vďaka nemu sa stala značka známa po celom svete. Model sa vyvážal takmer do celej Európy(mohli ste ho vidieť aj na území Československa). Saab 96 sa od svojho predchodcu odlišoval najmä väčším batožinovým priestorom a rozmernejším zadným sklom. V roku 1965 sa predĺžila predná kapota, a auto dostalo novú prednú masku, čo bolo predprípravou pre nový štvorvalcový motor, spomínaný vyššie v modeli 95. Výroba Saabu s týmto motorom začala v roku 1967. V roku 1968 bolo opäť zväčšené zadné sklo spolu s predným. V roku 1969 bol predstavený nový, modernejší následovník s označením 99, avšak model 96 zostal vo výrobe až do roku 1980. 96-ka sa preslávila aj v závodoch rally. Eric Carlsson zvíťazil v rokoch 1960, 1961, 1962 v RAC Rally, a v roku 1962 a 1963 v Rally Monte Carlo.S týmto modelom sú spojené i mená významných pretekárov ako Simo Lampinen, Per Eklund, Pat Moss-Carlsson, Tom Trana, Stig Blomqvist a Carl Orrenius. 11.januára 1980 bol vyrobený posledný Saab 96. Celkovo bolo vyrobených 547,221 kusov.

V ďaľšej časti sa budem venovať modelom Monster, Formula Junior, Catherina, MFI 13, Sonnet II, Sonnet III. a modelu Toad.