• Honda Civic Type-R FN2 (2007)

  Testy Publikováno: 14. 8. 2013

  Po dlhšej dobe môžem opäť prísť s novým príspevkom, a tento krát si autá budú ešte oveľa bližšie. Mal som totiž možnosť krátko vyskúšať zatiaľ posledný Type-R, vo forme 8. generácie Civicu, známej aj ako „UFO“.

  Takže aký bol Civic? V prvom rade ďaleko športovejší, ako Corolla. To bolo nepopierateľné už z miesta spolujazdca. Bolo jasne vidieť, že inžinieri Hondy dostali pri návrhu Civicu iné zadanie ako u Toyoty pri výrobe TSky. A nenarážam teraz len na voľbu karosérie.

  V prvom rade pri sadnutí do Civicu opäť udrú do oči sedačky. Budem sa opakovať, ako v prípade Focusu ST, ale sedadlá sú v Civicu ďaleko lepšie ako u mňa. V podstate škrupinové sedadlá, ktoré vás jednoducho v zatáčke nepustia. Ale beda vám, keď ste náhodou trocha širší, to by ste ich asi tak kladne nehodnotil, mňa sa to našťastie netýkalo. Oproti mojím boli vďaka konštrukcii menej pohodlné, ale pri tej krátkej jazde mi neprišli ako neznesiteľne nepohodlné. Potom som si samozrejme všimol pohodlia na palube, resp. jeho menšej miere ako u mňa. Opäť je vidieť, že Civic mal byt a aj je menej kompromisné auto ako Corolla, ktorá je perfektne uspôsobená ku každodennému jazdeniu, plus má ale navyše naozaj výkonný motor. Civic bol jednoducho uskákanejší, a diery v ceste nefiltroval tak dobre, ako moja TSka. Ale v zatáčkach vám auto ukázalo, prečo to tak je. S Civicom si jednoducho človek môže dovoliť ďaleko viac, a auto ho nechá.

  Ale po tejto jazdne mi bolo ponúknuté už miesto vodiča, tak som sa teda nechal presvedčiť. Majiteľ Civicu okomentoval TSku ako charakterovo podobné auto, a v podstate mal pravdu. Rozhodne to nebolo totálne iné auto, ako bol Focus ST, ale predsa v istých veciach iné bolo.

  Riadenie bolo krásne ostré, človek nemusel točiť s volantom ako s kormidlom, ako je to u mňa, ale to nebolo pre mňa na tom aute to najlepšie. Dokonca to nebola ani prevodovka. Tá bola úžasná, s krásnou kovovou hlavicou, príjemne tuhá, presná, s kratučkými dráhami, po ktorých sa pohybovala skoro telepaticky. Vôbec sa nečudujem, ak si majitelia Hond vo všeobecnosti radia len tak, bez dôvodu na skutočnú potrebu riadenia, toto je jednoducho precízna hodinárska práca, ktorú v Honde odviedli. A stále tvrdím, že najradšej by som si ju namontoval do môjho auta. Ale to najlepšie bol pre mňa pedál plynu. Civic ma na rozdiel odo mňa elektronicky plyn, ale tak ostrá reakcia na jeho akékoľvek zašliapnutie mi doslova vyrazila dych. Myslel som si, že u mňa sa dávajú medzi plyny bez problémov, ale toto prehodnocujem, a budem musieť skontrolovať, či náhodou nemám nejaké voľnejšie lanko, pretože reakcia Civicu na pridanie plynu bola doslova okamžitá. Dokonalé! No lenže toto by určite nebolo možné bez dobrého motora. A o tento našťastie v Civicu nie je núdza. Jeho dvoj liter podobne ako môj miluje otáčky, a podobne ako môj ponúka to najlepšie až v otáčkach, kam sa väčšina motorov ani len nedostane. Ale samozrejme aj tu sa nájdu rozdiely. Zatiaľ čo môj motor dostáva adrenalínovú injekciu “až” v 6200 otáčkach, Civic pootočí vačku už v 5400 otáčkach. Ale tu nasledovalo malé sklamanie, nakoľko u mňa je prechod na ostrú vačku naozaj veľmi badateľný, človek cíti ako aj iné naladenie zvuku, tak aj jasne skokové navýšenie kruťáku. Pri Civicu bolo jasne badateľné pravé to iné zvukové naladenie, ale ten “kopanec” (ak sa pri skoku 20 Nm dá o nejakom kopanci hovoriť) tu nebol, alebo nebol tak dobre badateľný. To bolo pre mňa trochu sklamaním, ale chuť motora isť za otáčkami v poslednej časti otáčkomeru to veru vôbec neovplyvnilo, podobne ako u mňa sa začala ručička otáčkomeru obmedzovaču za hranicou 8000 otáčok blížiť rýchlejšie ako predtým. Navyše na rozdiel odo mňa takto motor zotrvá v zóne VTECu 3000 otáčok, zatiaľ čo ja v liftovej zóne zostavám len otáčok 2000. A preto s Civicom nie je nutne isť ani na nižších prevodových stupňoch úplné na krv ako je to u mňa, radiť sa dá aj bez oblizovania obmedzovača.  A ako som sa už predtým dopočul, obmedzovač je nastavený prísnejšie, ale úplná hrôza to našťastie nebola.

  Nakoniec ešte opäť zabŕdnem trochu do praktickosti. Civic ma na rozdiel od TSky len 3 dvere, navyše sedačky nemajú pamäť, čo je u takého moderného auta škoda. Plus si treba dať bacha, vzadu sú sedačky len 2, a nie 3, našťastie majú aspoň hlavové opierky, ktoré u predchádzajúcej generácie Civicu Type-R nepochopiteľne absentovali. Každopádne kufor ma Civic priam kolosálny, zmestí sa tam toho naozaj požehnané, ďaleko viac ako do môjho. Auto navyše nezaprie novší dátum výroby, a tak ma navyše kopec výbavy, či už bezpečnostnej (okrem predných a bočných aj hlavové airbagy), tak aj luxusnej (xenóny, tempomat, rádio na MP3, dvojzónova klíma atd.), navyše sa uňho dá aj kompletne vypnúť stabilizácia (škoda akurát, že trakcia a stabilizácia sa nedajú vypnúť samostatne). Plus teda výhľad z vozu docela trýznil. Spojler uprostred zadného okna a tie malé klaustrofobické bočné zadné okienka vodičovi moc nepomáhajú.

  A čo si teda o „tajpáre“ vo všeobecnosti myslím, v porovnaní so svojím autom? Kamarát ho má ako druhé auto v rodine, a myslím že toto je pre to auto ideálne postavenie. Na každodenné jazdenie spoločne s mojou priateľkou, prípadne aj ďalšími kamarátmi by mi celková tvrdosť a jasné zameranie skôr na jazdu na okruhu a okresy asi vadilo. Moje auto je jednoducho pohodlnejšie, a vďaka tomu, že je to momentálne moje jediné auto v rodine, je to parameter (nie len) pre mňa veľmi dôležitý. Ale chápem, prečo ľudia tužiaci po vysoko otáčkovej atmosfére idú do Civicu, však aj mne, keď som prvý krát uvažoval nad kúpou nejakého „mixéru“ mi ako prvý kandidát napadol „tajpár“. A svoju vynikajúcu povesť ostrého náčinia si u mňa toto auto bez problémov obhájilo.

  Chcelo by to od každého rožku trošku 🙂

Ford Fiesta ST Mk. 7 (2015) Ford Focus ST Mk II (2010)